Včerajší večer patril black metalovej akcii, ktorú organizoval mladý organizátor, čo si na domácej scéne buduje celkom slušné meno. Reč je samozrejme o Loud Farm Booking, ktorý sem dotiahol trojicu kapiel z Poľska – Furia, Litvy – Au-Dessus a USA – Uada. Vskutku lákavá zostava pre fanúšikov modernej black metalovej vlny, ktorá sa vyznačuje atmosferickým a miestami experimentálnym prístupom k žánru. Ich turné malo jedinú slovenskú zastávku v bratislavskom Randal klube, a tak sme sa vypravili na cestu do hlavného mesta zo samého stredu krajiny.

Prichádzame niekedy okolo siedmej, kedy sa pomaly začínajú okolo klubu zbiehať ľudia a takýto skorý príchod ľudí veští celkom slušnú účasť aj v strede týždňa. To však po okolí pobehujú ľudia v tričkách Kvereltak a až neskôr mi dopne, že veď v ten istý čas hrajú v MMC spolu s najlepšou a najväčšou slovenskou metalovou kapelou. Aj napriek tomu sa v Randali okolo pol ôsmej nazbierala pekná kopa fanúšikov, čo musím iba pochváliť.

Na pódiu sa objavujú zahalené postavy v kapucách a bratislavskému publiku dobre známi (v hlavnom meste hrajú už tretíkrát v priebehu dvoch troch rokov) Au-Dessus začínajú svoj set. Žiaľ s ich setom prišlo to, čoho som sa po poslednejskúsenosti s Randalom obával – zvuková katastrofa. Zase raz gitary prehlučené bicími a to celé všetko rezonujúce v basových vlnách. Nepríjemný pocit, dunenie v ušiach a dežavú. Au-Dessus som už raz videl naživo, takže som vedel, čo od nich očakávať. Ako som naznačil v úvode, moderný prístup k black metalu: disharmónické melódie, „štýlový palm mute“ z úvodu ich nového albumu a atmosferické riffy – takto nejako by sme mohli charakterizovať celý set Au-Dessus, ktorý si podmanil celý Randál. Vlastne skoro som sa zabudol zmieniť, že odohrali komplet nový album „End of Chapter“ z minulého roka, ktorý im vyšiel pod francúzskym vydavateľstvom Les Acteurs de l’Ombre Productions. Veľká škoda toho zvuku, ktorý sa o trošku časom vylepšil a ja som našiel lepší flek pre svoje sluchovody niekde v samotnom strede. Nuž ostávalo len dúfať, že pri ďalších kapelách zvukár vytriezvie.

Priestor na solídnu tankovú Plzeň nebol veľmi dlhý a na pódiu sa pripravuje „mglanadruhú“– teda takto nejako naša spolusediaca skupinka charaterizovala nasledujúcu kapelu Uada. Minulý rok hedlajnovali prvému ročníku Loud Farm festu, ale ja som bol ich muzikou doteraz nepoškrvnený. Mglu vcelku aktívne počúvam, takže som bol zvedavý, čo predvedú „Amíci“ oblečení sťa nazgúlovia. A už to prišlo… bóha to je zas humbuk, zvukár si asi medzičasom jebol jeden (alebo pät) zdravotný, pretože ináč si výslednú kataklyzmu neviem vysvetliť. Uada servírovala melodický black metal s dávkou atmosféry, ktorý sa skutočne miestami, teda nápadne podobal na poľskú veličinu Mglu. Priznám sa, že vďaka zvukovému teroru som mal z vystúpenia zmiešané pocit a nebol som pravdepodobne sám. Kapela svoje rozhorčenie dala patrične najavo pri odchode z pódia. Nuž bývajú aj zlé dni, my sme však trpezlivo očakávali hlavú kapelu večera – Furiu.

Keď som za mix pultom uvidel staré známe fúziky poľského zvukára, moje srdce zaplesalo, pretože tento pánko vie, čo robí. Konečne sa na pódiu sa objavujú polonahé telá a pomalované tváre Furie. Teda niežeby som túžil po nahom mužskom tele, ale vypočuť si v ten večer kapelu s nedojebaným zvukom bolo splneným zbožným prianím. A ono to prišlo! Zvuku sa chytil čarodej (alebo konečne súdny človek) a basové dunenie je preč, bicie vám neznásilňujú sluchovody a fanúšik poľského black metalu rozoznáva jednotlivé skladby. Furia je známa svojím nepredvídateľným a špecifickým black metalom, ktorý pomaly pohlcuje sálu skladbami z posledného albumu „Księżyc milczy luty“. Pomalé a rockovo-experimentálne pasáže skladby „Za ćmą, w dym“ prinášajú extatické opojenie, pričom o chvíľku darktrónovské riffovačky burcujú v človeku energiu. Furia nesie v sebe štipku hudobného umu, štipku agresie a to všetko je zamiešané poľštinou v dobe varenia po 5-6 minút každého receptu. Výsledok je viac ako dobre stráviteľný! Publikum stojí ako prikované, veď hudba je úplne hypnotizujúca a konečne čitateľná. Tých mulov však nerozhýbe ani keď vytiahnu punkové rytmy skladby „Opętaniec“ a dokonca ani vypalovačka „Są to koła“. Miestami som sa cítil ako na safe space večierku rakúskych metalistov diskutujúcich o politickej korektnosti Motorheadu. Nuž nič sa nedá robiť, na poriadny bordel si treba zájsť do Poľska. Každopádne Furia napravila, čo bolo v ten večer skazené a ukázala zase raz dominanciu poľskej scény po všetkých stránkach. Vďaka organizátorom za fajn večer, nak žije black metal!

 

Napísal: S.