Tento článok vznikol a bol publikovaný na Bese v roku 2017. S odstupom času som sa pozrel na jeho kvalitu, ktorá bola mizerná (trocha sebareflexie neuškodí), a preto so som sa rozhodol dať mu novú tvár. Chcel som doplniť viacej informácií k jednotlivým skladám, pričom som kontaktoval jednotlivých interpretov a položil im k týmto cover verziám pár otázok. Ďalej som článok rozšíril o niekoľko nových skladieb. Pevne dúfam, že sa mi vylepšenie článku podarilo, a teda pozývam vás k staro-novému čítaniu. Ešte jedna dôležitá poznámka. V článku nehodnotím kvalitu hudobného prevedenia a neprezentujem ani svoje subjektívne dojmy ako to zvykneme robiť v klasických recenziách, ide o čisto dokumentárny prístup. Všeobecne si myslím, že cover verzie popových skladieb sú celkovo zaujímavým fenoménom, ktorý môže mať viacero motívov.
- Prvým je snaha autorov preniesť niečo, s čím sa stretávajú denne vo svojom okolí do prostredia svojej subkultúry/bubliny. Skladba, ktorú hudobník prerába do novej podoby má väčšinou pre hudobníka nejakú symbolickú alebo emocionálnu hodnotu – jednoducho povedané má k nej z určitého dôvodu vzťah.
- Druhým motívom môže byť fenomén humorný, až groteskný. Môže ísť o kontrast textového pozadia kapely verzus cover verzia alebo ide jednoducho o snahu zabaviť fanúšikov, poprípade osloviť nových, či spôsobiť akýsi „subkultúrny šok“ a dostať sa viac do povedomia.
Dementor – Prometheus
Keď zalovíme v dávnej histórii slovenského undergroundu, nemôžeme obísť meno Dementor. Pionieri slovenského death metalu vydali v roku 1997 album Kill the Though on Christ, kde sa nachádza cover na Tublatanku – Prometheus. Tublatanka je síce dnes už viac menej populárna rádiová hudba, avšak na konci 80tych rokov hrali heavy metal a stále ich môžeme nájsť aj na metalových archívoch. Skladba Prometheus vyšla na albume Žeravé znamenie osudu v roku 1988 a niektoré skladby majú texty s proti-totalitným zameraním.
Orkrist – Dreams of Life Beyond My Shire Beloved
Jeden z najznámejších coverov na populárnu skladbu vytvorila s určitosťou bratislavská kapela Orkrist. Vybrali si veľmi dobre známu pop/rockovú skladbu Prievan v peňaženke od kapely Team. Tá je dodnes známa predovšetkým v spojení s menom Paľa Haberu, avšak túto skladbu na album Team 2 – Prichytený pri živote (1988) zložili Július Klinček a Daniel Hevier. Orkrist tejto skladbe zmenili kompletne text do angličtiny tak, aby pasoval približne do tematiky ich fantasy metalu. Keď si k tomu pripočítame humorný a miestami až trápny klip, ktorý odkazuje na pôvodný text Prievan v peňaženke, tak z toho približne pred 20timi… (čože?) rokmi vznikol celkom kultový cover. Veru, táto skladba pod názvom Dreams of Life Beyond My Shire Beloved vyšla ako súčasť albumu Grond v roku 2003. Ku coveru samotnému nám však povie viac hlavný mozog kapely Crom.
Aká bola vaša hlavná motivácia spraviť cover na skladbu Prievan v peňaženke od pop/rockového Teamu?
Ako autor hudby v Orkriste patrím ku generácii, ktorá má vzťah k slovenskému rock popu z 80tych rokov ako Elán a Team. Obe skupiny majú viac kvalitných skladieb, autentických pre danú dobu. Prievan v peňaženke ma zastihol ešte na základnej škole a bola jedna z tých rezonujúcich skladieb – rýchle klávesy, energické gitary a celkovo má skvelý drive (asi najviac rezonoval výkrik Paľa Haberu „možnoooo“). Metal ma zastihol (približne v tom istom čase) najprv v tej štandardnejšej podobe (Team sa dostal trochu do zabudnutia), ale keď v druhej polovici 90tych rokov prenikol v metale Nightwish – s klávesmi, ženským operným spevom, nejako som si začal aj Prievan predstavovať v tejto verzii. To čo mi reznovalo v hlave bol ženský operný spev a dvojkopáky.
S kapelou sme sa k tomu dostali až okolo roku 2002 a prerobili to. Nechcel som to brať ako typický cover a prebrať ho jedna k jednej (takých coverov je kvantum). Naopak, mám rád covery, kde kapela dokáže jadro skladby uchovať, ale prerobiť ju do svojho štýlu, dať jej vlastnú dušu. To sa nejako podarilo aj nám. Sú tu prerobené aranže, skladba začína hlavným motívom hraným na flaute, v strede skladby pribudla jedna pasáž, ktorá v originále nie je a zo slovenského textu sa stal anglický, ktorý ladil s našim vtedajším záberom – svetom J. R.R. Tolkiena, v tomto prípade konkrétne Hobita.
Čo hovoríte na odozvu fanúšikov k tejto skladbe aký bol príbeh za „fan made“ klipom?
Dodnes je to jedna z najobľúbenejších skladieb našich fanúšikov. Ale nikdy sme nechceli, aby nás ľudia poznali len vďaka nej. Napríklad najnovšie (koniec 2023 – začiatok 2024) z našich koncertných playlistov zmizla. Začiatky hrania tejto skladby boli doslova čarovné a osobne ich mám pred očami dodnes. Hrávali sme ju na koncertoch skôr, ako vyšiel album, aby sme ľudí zoznamovali postupne s našimi novými skladbami. Keď Lýdia (speváčka a flautistka) začala hrať pred publikom, ktoré ešte túto skladbu v našom podaní nepočulo, úvodnú melódiu na flaute, všetci zneisteli a my sme im doslova vedeli z tvárí čítať ten neistý výraz, že „Toto poznám, ale čo to je?“. Bol to taký výraz radosti zmiešanej s neistotou. Tým, že originál nie je skladba z typického metalového prostredia, ten moment neistoty u ľudí chvíľu trval, a zrazu sa zmenil na výraz type „Jasné, veď to je starý Team“. Následne sa už všetci hýbali do rytmu a spievali si, kľudne aj slovenský text napriek tomu, že my sme si išli svoju anglickú verziu. Skladba sa v tom čase dostala aj do jukeboxov v nejakých podnikoch.
Čo s týka fan made klipu, toto neplatí len na Team. Máme dobrých fanúšikov, dodnes priateľov, ktorí nám spravili home made klipy (myslím, že 2-3) kde robia úsmevné scénky a pohyby zodpovedajúce nášmu vtedajšiemu veku a nadšeniu pre metal & alkohol. Kvalita zodpovedá technologickému štádiu začiatkov rokov 2000 (žiadne smartfony s kopec video efektami a schopnosťami strihania), ale nepoznám kapelu, ktorá ma od svojich fanúšikov takúto poctu. Ku klipu „nášho“ Prievanu len dve malé pikošky – hrajú v ňom manžel našej speváčky a jeho synovec, ktorý dnes hrá vo Fermáte a je známy producent v mainstreamovom komerčnom hudobnom prostredí.
Dima (Skon) – Cigaretka na dva ťahy
Ďalšou notoricky známou piesňou je tentokrát hymna všetkých fajčiarov od Richarda Müllera – Cigaretka na dva ťahy. Skladba vyšla v roku 1996 na albume s názvom LSD a stala sa veľkým hitom. Pripomeňme však fakt, že hudobná stránka tejto skladby patrí Jarovi Filipovi. Vtedajšia gitarová hudba nemala na Slovensku veľmi čo ponúknuť, a tak sa Cigaretka stala neočakávaným hitom. Cover na túto skladbu sa pred niekoľkými rokmi objavil na YouTube najskôr pod autorstvom Skon a neskôr ako Dima. Pre upresnenie, Skon bol slovenský doom metalový projekt, za ktorým stál hudobník známy predovšetkým ako Carpath zo Slavigrom. Svojho času (október 2010) sme na našom prvotnom blogu recenzovali jediný album Skonu. K samotnému coveru sa už vyjadrí samotný tvorca, Dima alias Carpath.
Aké dôvody ťa viedli k nahraniu coveru skladby od Richarda Müllera – Cigaretka na dva ťahy a prečo si tento cover nikdy oficiálne nevydal?
No pravdupovediac som ani nemal v úmysle nahrávať cover od Richarda Müllera, ale mam rád niektoré jeho skladby, no a hlavne tento text napísal Jaro Filip, ktorý bol tuhý fajčiar, až do samého konca, tak ako aj ja som tiež tuhý fajčiar. V tom texte som sa tak trochu našiel aj ja sám, nemyslím tým, že veľa fajčím, ale on to krásne vystihol, akí sme. Takisto píšem občas texty aj ja, ale ja ich píšem podľa veci, ktoré sa udiali v mojom živote, každý ich môže chápať inak, podľa seba a svojich životných skúseností a udalosti… Ale v skutočnosti som vtedy skúšal nové pluginy, tak som si to vychutnal v takomto prevedení… Bola to vážne len haluz. Keď tak počúvam ten cover, po asi desiatich rokoch, tak sa mi to aj pozdáva. Skrátka som sa ráno zobudil, po opici, hudba už bola nahratá, tak som to naspieval, prefajčeným a poopičným hlasom…
Vedel by si si predstaviť ešte nejakú slovenskú populárnu skladbu pre doom alebo black metalový cover?
Počul som už nejaké metalové a rockové covery od chalanov zo slovenskej scény, páčil sa mi cover od Mariky Gombitovej, Koloseum. Inak cover sa dá urobiť z ktorejkoľvek skladby, len stačí trošku nápaditosti… Vedel by som si predstaviť nejaký cover od Mira Žbirku, nie žeby som bol jeho fanúšikom, ale mal niektoré skladby, a ktorými by sa dalo pracovať, hlavne balady. Ale či by to bol cover v žánri doom, black, či death metal, to už je na chuti. Možno niekedy niečo spravím opäť. V zásobe na disku mam zopár perál, napríklad metalovú verziu skladby od skupiny Epileptik, čo boli v Superstar. Občas ma baví prerábať aj takéto hovadiny, nielen seriózne skladby…
Porenut a Ischaros – Vyznanie
Vyznanie od Mariky Gombitovej vyšlo na jej prvej platni Dievča do dažďa v roku 1979, pričom autormi hudby a textu boli Ján Lehotský a Kamil Peteraj, líder skupiny Modus. Pieseň sa stala vďaka Gombitovej špecifickému hlasovému prejavu megahitom a jej pochmúrna, baladická atmosféra si priam pýtala prerábku. S coverom sa na živom vystúpení prišli stredoslovenskí black metalisti Porenut. Koncertná „ilegálka“ Absurdus, Degeneratus, Intolerantus, Populus MMXIV bola nahratá a vydaná v limitovanej MC verzii ako split album Warmarch, Porenut, Caeremoni. História tohto coveru však siaha ešte kdesi hlbšie, preto dajme slovo kompetentným z Porenutu.
Aké dôvody a pohnútky vás viedli k výberu coveru na Mariku Gombitovú?
Neplex: Otázky k podstate coveru treba smerovať skôr k Ischarosovi, aka Smutnému Brezovi (ex-gitara). Ten spravil pôvodnú verziu a ak si dobre pamätám, vo Vyznaní cítil akúsi „temnotu“, ktorú sa pokúsil zintenzívniť metalovým výrazom. Keď nastúpil ako gitarista v Porenute, potrebovali sme zapamätateľné intro na koncert s názvom Absurdus, Degeneratus, Intolerantis, Populus. Zavýjať a vykydnúť sa z vozíčka, váľať v špine medzi hajzlami za deformovanej melódie Vyznania sa zdalo vhodným stvárnením absurdity a degenerácie z názvu akcie. Aby som to zhrnul – Smutná Breza spravil poctu, v Porenute išlo o radosť z prznenia. Koncert sa nahral, kazety mali dostať len účastníci koncertu, ale nejak sa to rozšírilo… A inšpirácia je jasná: Mütiilation!
Viete si predstaviť spraviť nejaký iný cover z popkultúrneho prostredia?
Pop sa neplánuje, ani neplánoval… ale vlastne raz, kdesi pri pive, sme s Brezom (či kýmsi) uvažovali nad coverom Barbary Haščákovej – Hral na trúbku, ktorý by sa uviedol pri príležitosti Pořenutovho jubilea, tam sa text píše sám:
V tej chate všade lieta prach,
On bdie v stuchnutých perinách,
každou izbou znie, myší pišťanie (yeah)
V tej chate chradne jeho duch,
je tam 1000 zdochnutých múch,
beh času necíti, v Nihil Centre ukrytý…
(„Aj keď nehral bohvieako, nikdy nehral zle“ – to môžeme nechať bez zmeny)
Porenutova verzia: Ako povedal kolega vyššie je to hlavne dielo nášho gitaristu Brezy. Nám to prišlo ako dobra zámienka, aby sme si robili z Gombitovej piču. 50 rokov nič nerobí, iba sedí na tom svojom vozíku a frfle, že čo sa jej stalo. A ešte jej aj dajú cenu za celoživotné dielo! To rovno môžu dať cenu za celoživotné dielo Neplexovy za všetky jeho poviedky, o ktorých celý život básni, ale nikdy nenapíše.
Solipsism – Mikymauz
V novej verzii článku som urobil menšiu výnimku a zaradil som sem aj cover na českého populárneho folkového pesničkára Jaromíra Nohavicu, ktorý sa objavil na debutovom albume Solipsism – Our Night Never Ends (2022). S kapelou ste sa už na našom webe mohli stretnúť viackrát, keďže sme recenzovali ich prvé EP a robili s nimi aj rozhovor. Jaromír Nohavica sa na Slovensku teší obľube, preto sa žiadalo, aby som položil pár otázok k tomuto nezvyčajnému coveru priamo členom kapely.
Na debutovom albume ste vytiahli cover na skladbu Mikymauz od Jaromíra Nohavicu. Obligátna otázka. Prečo práve Nohavica?
Diavliv: Nešlo ani tak o Nohavicu ako o Mikymauza. Nikto z nás k Jarekovej tvorbe nemá špeciálny vzťah a ja osobne poznám len pár piesní, no túto určite môžem považovať za svoju obľúbenú od neho, nie je to ani súťaž. Je to absolútna melanchólia a zúfalstvo, dokonalá symbióza textu a zvuku, slová hovoria hudbu a hudba hovorí slová. Poznal som ju už dlhšie, ale keď sme pracovali na debute, tak som si vlastne uvedomil, že tá pieseň má dokonalý formát na prerobenie: baladická akustická pasáž kontrastujúca s tvrdou a je hudobne jednoduchá, vravel som si, že to Naerovi nebude robiť problém ľahko si ju na gitare prerobiť a spraviť mi túto „láskavosť“. Netreba však zabudnúť, že text skladby Mikymauz nám skvele sadol do konceptu albumu, akoby bol odtiaľ. Nebyť toho, že ten text je taký blízky celému albumu, zrejme by mi ani nenapadlo, že by sme to mali prerábať a už vôbec nie zaradiť na album.
Ak by ste si mali vybrať cover na nejakú slovenskú popovú skladbu, čo by to bolo?
Diavliv: Tublatanka – Dnes mám rande so svojim mestom. Ale nie, to je len taký „usual suspect“ vzhľadom k našej tematike, no inak tú pieseň vôbec nemám rád. A priznám sa, že dosť som o tejto otázke uvažoval a zrejme mi nič v tejto chvíli nenapadne. Určite sa nájdu piesne, ktoré môžem a vedel by som si ich predstaviť robiť, ale nemám asi takého favorita. Vo všeobecnosti platí, že slovenskú popovú scénu vyslovene nemám rád a fyzicky ma bolí ju počúvať.
Naer: Vašo „The Great Old One“ Patejdl – Kamarátka nádej. Táto skladba si to vyslovene pýta. Stačí reampovať gitary, nádej zmeniť na beznádej, pridať trošku opozít, kopák, rytmičák, a je to. Na záver už len cvičiť po nociach, aby sme to dali v tempe ako maestro v roku 1989. Nemáš za čo…
Hustis: Nakoľko zo slovenského popu si sám od seba dokážem pustiť a zároveň aj dopočúvať asi len Riša Müllera, tak vyberám jeho song Smutná pieseň. Myslím že by textovo zapadla možno aj do nášho nadchádzajúceho počinu a sprevádzajú ju podľa mňa zaujímavé akordové postupy.
Ramchat – Miesto, kde umierajú piesne
V tom istom roku prišli s coverom populárnej skladby Karola Duchoňa Martinčania Ramchat na albume Krveľ. Karol Duchoň bol v časoch socializmu populárny spevák, avšak kvôli ťažkému alkoholizmu sa dožil len 35 rokov. Za ten čas si získal prezývku „slovenský Tom Jones“ a dokázal koncertovať aj mimo „železnú oponu“. Ramchat prerobili jeho hit Šiel, šiel z roku 1974 a v novom, death/black metalovom háve sa volá Miesto, kde umierajú piesne. Viac nám už ku coveru povie Hirax.
Váš cover na Karola Duchoňa vyšiel pred dvomi rokmi, aké boli hlavné pohnútky k jeho nahratiu a zaradeniu na album?
Šli sme na koncert od poľského Gdaňsk, sedím vzadu v aute a bavím sa so spevákom Walkim. Rozprávame sa o prerábkach a on mi vraví: „Ja ti poviem, čo by bol dobrý cover.“ A ja mu odpovedám, že aj ja mám jeden tip, pričom som myslel Šiel, šiel, šiel od Duchoňa. Predbehol ma a vyslovil: „Šiel, šiel, šiel.“ Bolo rozhodnuté.
Lenže potom nastal problém s právami, hlavne na text. Vedeli sme, že autori Duchoňových piesní sú hákliví na prevzatia. S muzikou sme problém nemali, lebo aj Karol Duchoň daný šláger prevzal od Simona Butterfly, ktorý ho vydal ako singel Rain, Rain, Rain v roku 1980. Text Šiel, šiel, šiel je mocný, veľmi do tej muziky pasuje, lenže nevedel som zohnať kontakt na textára Jána Štrassera, aby som ho požiadal o súhlas a to som dával veľa výziev na FB. Nakoniec som sa teda rozhodol napísať svoj text, čím som vstúpil na tenký ľad, bola to výzva, ale povedal som, že ak sa „nechytím“, hodíme to cez palubu. Dodnes si pamätám, že som ten text napísal v bulharskom Nesebare – motal som sa čaromocnými uličkami spomínaného krásneho mesta a verše chodili samé. Podľa reakcií fanúšikov sa to asi vydarilo…
V minulosti ste už spravili cover na Žiarislava, či Vrbovské vŕby. Plánujete ešte nejaký cover z populárnej hudby, poprípade máte nejakých favoritov, ktorých by ste si vedeli predstaviť v death/black metalovom kabáte?
Žiarislavova Postoj chvíľu odhliadnuc od silného refrénu má v dnešnom svete plnom stresu silný odkaz. Vrbovské vŕby som zasa videl naživo a keď hrali Čapila, zabila, hneď som si to v duchu predstavoval ako by to spravil Ramchat. Tak alebo onak, pri prerábkach vždy razíme jednu cestu: spraviť to na svoj obraz. Lebo zahrať pieseň 1:1 nie je žiaden problém. Časy, kedy sme sa ako mladí chalani potrebovali ukázať pred inými kapelami „ako my vieme hrať“. sú už predsa dávno preč…
A budúcnosť? Nejako takto programovo nerozmýšľame… máme hotových päť nových piesní a jedna z nich je silne „thrashová“ vec. Absolútne sa k nám nehodí, ale prišiel mi do hlavy taký retro text… Gitarista Viťo poznamenal, že na novom albume by nemusela byť žiadna prerábka, že tento thrash metalový zásek by bol cover od nás na thrash metalovú éru osemdesiatych rokov.
Dobrota , netušil som, že takéto covery vôbec vznikli