Po dvoch rokoch od vydania Night Sky Illuminations prichádzajú domáci Aeon Winds s novou nahrávkou s názvom An Ode to the Mountains. O album sa tentokrát postaralo nemecké vydavateľstvo Folter records. Nebudem zdržovať, pretože viac o Aeon Winds si prečítate v recenzii od Rohana na ich predchádzajúci album (alebo v rozhovore so Svarthenom), takže poďme hneď k novinke.
Ak ste považovali Night Sky Illuminations za vydarenú nahrávku (ako sa vyjadril Rohan v recke), tak An Ode to The Mountains je ešte o level vyššie. Produkcia tu patrí medzi top kvalitu a Aeon Winds už netrpí na neduh „prehalovaného“ zvuku. Nahrávanie v Consonance Studio u Edmonda z Dordeduh spraví svoje, títo páni majú remeslo zmáknuté na jednotku.
Celá koncepcia albumu má hlavu aj pätu, od úvodného akustického intra Legends and Tales of Old po poslednú skladbu Night Sky Illuminations, v novom mixe. Akustická gitara spolu s chorálmi pieseň vygraduje a intro nepôsobí len ako zbytočná vata. Plynulo prechádza do titulnej skladby An Ode to The Mountains. Tá si tiež zachováva pokojný úvod pred nástupom k epickému jadru skladby. Záverečný čistý vokál v podaní hosťa Hupogrammosa celkom isto prináša zimomriavky. Výborná práca, a to je ešte len začiatok albumu. Nasledujúca skladba Devoured By Time And Long Forgotten je úplný skladateľský „signature“ Svarthenovej tvorby, predovšetkým z pohľadu využitia klávesov. Aj táto pieseň si zaslúžila ďalšieho zahraničného hosťa, je ním Aphazel z nórskych Ancient, ktorého „chrapľavý“ vokál tu sedí ako uliaty.
Nasledujúce dve skladby Unyielding Citadel a Lunar Ascension považujem za to najlepšie čo Svarthen dokázal vyprodukovať v rámci Aeon Winds. Je tam samozrejme počuť ešte postupy jeho starej kapely – Karpathia, čo považujem len za pozitívum. V štvrtej skladbe hosťuje legendárny hlas Vicotnika z Dødheimsgard. Lunar Ascension u mňa asi jednoznačne vedie aj vďaka slovenskému textu a chytľavému refrénu a celkovej štruktúre skladby.
Najdlhší deň s najkratšou nocou
vedený múdrosťou dávnych hlasov.
V komnatách lesa, mesačný svit
v žalári bažín nedá sa skryť.
Molpír, jedno z najdôležitejších archeologických miest na západnom Slovensku – to je aj názov ďalšej skladby, kde vyniká predovšetkým melodika klávesových orchestrácií a vokálov, na ktorých sa podieľal aj Dis Pater z Midnight Odyssey. Asi sa budem opakovať, ale kombinácia slovenských textov a lokálnych kultúrnych fenoménov je za mňa vždy bonusový bod.
Asi by som už zbytočne popisoval každú skladbu zvlášť a naťahoval recenziu. Novinka od Aeon Winds ma nenudí ani chvíľu, môžem povedať, že konečne som si užil ich hudbu od začiatku do konca, bez toho aby mi tam niečo vadilo, pričom v minulosti som mal výhrady k niektorým aspektom zvuku alebo samplov. An Ode to the Mountains je album, ktorý patrí medzi najlepšie slovenské blackmetalové nahrávky. Bezpochyby.
Hodnotenie: 9,5/10
Napísal: S.
English overview:
An Ode to the Mountains shows Aeon Winds reaching a new level of sound and cohesion. The production from Consonance Studio brings clarity and depth, letting the album flow naturally from the acoustic intro to the refreshed closing track. Highlights include the epic title track with Hupogrammos’s haunting vocals, the atmospheric Devoured By Time and Long Forgotten featuring Aphazel, and two of the band’s strongest pieces to date—Unyielding Citadel and Lunar Ascension, enhanced by Vicotnik’s guest appearance and a memorable Slovak chorus. Molpír adds rich orchestrations supported by Dis Pater. The album maintains interest throughout, free of the issues that affected earlier releases, and stands as one of the strongest Slovak black-metal records.
