Asi každý, kto sleduje súčasnú (grécku) black metalovú scénu je oboznámený s menom Nocternity. Kapela, ktorej jediný stály člen nesie prezývku Khal Drogo podľa postavy zo známej série románov, je na scéne od roku 1997. Odvtedy vydala dva radové albumy En Oria a Onyx a celkom slušné množstvo EP a split materiálov s kapelami ako Akitsa, Morrigan, Kawir či Nåstrond. Ešte v roku 2007 vydala kapela EP Harps of the Ancient Temples, ktoré malo byť predzvesťou rovnomenného albumu. Nasledovalo dlhšie ticho, počas ktorého kapela hľadala pre svoj nový výtvor vhodný zvuk a zatiaľ sa vystriedalo v Nocternity zopár muzikantov vrátane Ravna Harjara Raumra z pomerne známych nórskych Strid. V roku 2012 vyšlo EP Nocternity, ktoré ponúklo ochutnávku dvoch skladieb z albumu. Ten napokon konečne vyšiel v roku 2015 pod hlavičkou nemeckého vydavateľstva Iron Bonehead.
Materiál teda nie je najčerstvejší, ale patrí medzi to zásadnejšie, čo za posledné roky ponúkla black metalová scéna, hoci sa mu nedostalo práve veľa pozornosti. Nocternity tiež už dlhšie patria medzi moje srdcovky, a tak je rozhodnutie pozrieť sa na Harps… celkom pochopiteľné.
Nocternity ani herne, ani zvukovo nikdy nepatrili medzi typické grécke kapely. Inšpiráciu pre ich atmosféricky poňatý black by bolo od začiatkov ich púte potrebné hľadať viac na sever, presnejšie v Nórsku. Ani najnovší počin nie je v tomto smere výnimkou. Predsa sa však značne odlišuje od ich predchádzajúcej tvorby. Oproti staršej tvorbe je zvuk oveľa viac basovejší a zabahnený a celkový charakter hudby i inštrumentálna stránka sú zjednodušené (vypustili sa klávesy), povedzme ohlodané až na kosť a znejú podstatne temnejšie. Hudba je často skôr v pomalších tempách, námety sa hypnoticky opakujú, k čomu prispieva aj výrazná basa. Zároveň však hudba pôsobí dostatočne dynamicky, a aby sme celý čas neumierali ako pri vleklej smrti venovanej sedmičke Opaline Eye of Death, tak to občas všetko pekne zrýchli a graduje ako v skladbe Titans. Atmosféru zvýrazňuje pre Nocternity typická lead gitara, ktorá prináša oheň do zdanlivo chladnej pustiny vystavanej rytmickými nástrojmi. Ak mám Harps of the Ancient Temples k niečomu aspoň vzdialene prirovnať, tak by to boli demáče nórskej legendy Thorns.
K zvuku perfektne sedí i textová stránka. V minulosti sa Nocternity inšpirovali v textoch napríklad aj spomínanými románmi G.R.R. Martina, tentokrát načreli do gréckej mytológie a pohanskej mystiky, ako napovedajú názvy piesní ako Andromeda, Titans či River of Woe. Posledná menovaná (na albume skladba číslo 4) je venovaná rieke zabudnutia, Léthé. Neviem si predstaviť pieseň, ktorá by lepšie vystihla bezútešnosť a pochmúrnosť podsvetia! Temná, pomalá a hypnotická, pri jej počúvaní sa takmer zhmotňujú tiene zomrelých, ktoré odchádzajú do krajov zabudnutia. Album končí piesňou nazvanou Andromeda venovanou hviezde, čo svieti v chladných vesmírnych diaľavách, a predsa jej oheň zapaľuje túžby a fantázie v dušiach a telách smrteľníkov. Skladba patrí k vrcholom albumu, ktorý nemá vyslovene slabšie miesto. A album v skutočnosti nekončí, lebo sa po chvíli ticha a pár prázdnych trackoch objaví bezmenná bonusová skladba číslo 66, ktorá album tentokrát už definitívne vyprevadí do večnosti v trochu burzumovskom duchu.
Osobne považujem Harps of the Ancient Temples za výborne nielen hudobne, ale aj koncepčne zvládnutý album, ktorý za seba rozhodne odporúčam.
Hodnotenie: 9/10
Napísal: NKH
English overview
Nocternity is a name that probably everybody following current black metal scene has heard of. Their third album Harps of Ancient Temples was released in 2015, twelve years of wait after their previous one. Nocternity still deliver atmospheric black metal with their last one though the atmosphere is rather different in comparison with their older works. This time keyboards were omitted and sound is much more bass orientated thus mood is less dreamy and perfectly fits the bleak landscapes of the Netherworld that lyrics are trying to portray. Excellent work and one of the best albums of the recent years!
