Minulý rok, na konci októbra vyšiel debutový album novej českej kapely s názvom Bran. Musím sa priznať, že ich eponymný debut som v tom čase nezaregistroval a bola to naozaj chyba. V nasledujúcich riadkoch aj vysvetlím prečo, ale ešte ma nechajte predstaviť vám samotnú kapelu. Bran pozostáva z troch členov, z viacerých kútov Českej republiky, avšak nejde o žiadnych nováčikov v hudobnom undergrounde. Dvojica, ktorá obstaráva strunové nástroje pôsobí v thrash metalovej kapele Laid to Waste, gitarista ešte aj v 1000 Bombs a bubeník hráva v kapele v rock’n rollových Hejtman. Debutový album Bran vyšiel u vydavateľstva Signal Rex a sprevádza ho veľmi vkusný cover art s maľbou hôr, ktorá sedí atmosferickému black metalu ako uliata.
Bran som si prvýkrát pustil úplnou náhodou. Videl som na youtube český atmosferický black metal s pekným cover artom, tak som na to klikol. Po prvých tónoch som pochopil, že toto je presne moja šálka kávy. Očaril ma hneď úvodný riff skladby Skrytá místa, ktorý je priam ako vystrihnutý zo školy ukrajinského atmosferického black metalu, pripomína azda najviac charkovskú legendu Drudkh alebo Ulvegr. Na úvodnom riffe stojí hlavná kompozícia skladby, pričom sa prvých niekoľko minút mení len okolitá „výstavba“ v podobe bicích – tie sú aj dôvodom prečo má veľmi dobrý spád a nenudí. Zmena tempa v blastbeaty a prvé náznaky mierne zastretého vokálu s echom umocňujú punc atmosféry par excellence. Tá sa však mení s postupujúcou minutážou, kedy prichádza úplne nový riff. Je však úplne iný, oveľa melodickejší a v pomalšom tempe. Nenarúša kompozíciu, zároveň je však výborným kontrastom. Vygradovanie skladby s gitarovým postupom, ktorý rovnako spadá do škatuľky „made by Roman Saenko“ mi napovedá, že zvyšok albumu môže trpieť na prílišnú podobu rukopisu tohto známeho charkovského skladateľa.
Moje obavy sa však veľmi rýchlo rozplynuli. Spôsob akým však vygradujú Bran prvú skladbu je zvolený naozaj umne, preto vo mne ešte viac vzrástlo očakávanie rovnakej kvality aj u ďalších piesní. V nasledujúcej skladbe Tisíce hvězd však páni vytiahli riffy, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani Immortal v najlepších rokoch. Nórsky black metal z toho srší na sto honov a po technickej stránke človek cíti, že túto hudbu skladali thrash metalisti. To čo vybalili v nasledujúcich minútach ma vždy posadí na stoličku, pretože toto je stále atmosferický black metal deluxe aj napriek thrash metalovejšiemu úvodu. Branu sa vydarili nie len pasáže atmosferické, ale aj rock’n rollovejšie. Zmeniť však tempo do dis-beatového umca-umca, aby to neznelo príliš umelo a nasilu nalepené? Nech sa páči, na jednotku. Musím povedať, že niektoré postupy dosť pripomínajú predposledný album Misþyrming – Algleymi.
Bran jednoznačne nie je ten monotónny atmosferický black metal, ktorý človeka unudí k smrti (tento subžáner naozaj trpí na skladateľský um). To pochopíte od začiatku, pretože okrem spomínaných drudkhovských riffov, je tu veľmi dominantná melodická poloha hlavnej gitary a bicie, ktoré vybočujú technikou zo šedého priemeru. Inšpirácia isladnským, ale aj švédskym black metalom je prítomná predovšetkým v tretej skladbe Smuteční průvod. Vokál je na celej nahrávke zastúpený v menšej miere a niekedy si na neho počkáte aj dobré dve minúty, čo však vôbec neprekáža. Rovnako je album sympatický aj textovou stránkou a spev je celkom dobre zrozumiteľný. Zvuk na nahrávke je dobrým kompromisom medzi undergroundovou zastretosťou, avšak nástroje sú solídne vyvážené, v pozadí sú vkusne pridané klávesové doprovody a celú nahrávku dopĺňajú kvalitne zvládnuté bicie. Povedal by som, že mu možno chýba trošku viac basov. Spôsob akým hrajú títo páni, nápaditosť pri prechodoch, to všetko ukazuje na vysokú technickú zdatnosť všetkých troch členov kapely.
Tisíci hroby
krajina posetá je.
Zářící měsíc
je oděn v blankytném hávu.
Jsou chvíle smutku,
a i radosti – té z nenadání.
Jsou chvíle zmaru,
a i naděje, bez strádání.
Rád by som sa dostal už k záveru, ale nemôžem si odpustiť samostatný komentár aj k záverečnej skladbe Odcházení. Akustický gitarový úvod ako z dielne Opeth v najlepších rokoch, poprípade Agalloch, a potom zas solídny nástup v rockovejších melódiách s black metalovým zvukom? – Výborné! Púšťam si tento album naozaj často a ešte ma neprestal baviť. Aj napriek kompozícii, ktorá nie je na prvý pohľad nejako náročná, tu nachádzam detaily, ktoré neustále upútajú moju pozornosť. Ono totižto, Bran nie sú len hudobne na veľmi dobrej úrovni, ale gitarista ťahá jeden skvelý nápad za druhým. Akustické intermezzo v poslednej skladbe, je toho dôkazom, a aj keď pôsobí trochu sladšie, veľmi dobre zapadá do celkovej kompozície.
V závere môžem dodať, že toto je jedna z najlepších black metalových dosiek z Českej republiky, aká bola nahratá. Atmosferický black s melodickými riffy deluxe, do toho veľmi dobre vystavané bicie, v niektorých pasážach taktne sprevádzané klávesmi. Bran nepostavili svoje kompozície len v štýle sloha – refrén – sloha – refrén a záver len aby bolo. Každá zo štyroch skladieb má svoje zaujímavé vyvrcholenie, o čom svedčí aj Akerfeldovský záver albumu. Túto nahrávku si budem ešte veľmi dlho púšťať. K dokonalosti tomu chýba azda o niečo lepší zvuk, kde by výraznejšie dominovala basová časť.
Hodnotenie: 9,5/10
Napísal: S.
English overview
I will not hesitate to tell you that the debut album of Bran is probably one of the best recordings of 2022. It would be really pity if I wouldn’t have discovered this band, but after all, here we have a review. Atmospheric black metal deluxe, in some parts with a touch of Ukrainian black metal, and in other ones with inspiration from Icelandic and Swedish black metal schools. A variety of guitar riffs, advanced level of drumming, and imaginative composition make Bran’s debut an amazing record. I would like to point out their skillful ability of the gradation of their songs, changing the rhythms without being unnatural for the whole composition.
