Cesta metalovým podhubím sa pre Malokarpatan začala debutom Stridžie Dni (2016) – recenzia tu. Sprevádzal ho obal na motív ľudových rozprávok a surový zvuk nahrávky. Slovenské, takmer nekončiace názvy skladieb a texty s rôznymi historickými formami nášho jazyka. Ani to však neodradilo domácich i zahraničných poslucháčov, aby z prvotne nevinnej skupiny urobili pravdepodobne našu najúspešnejšiu metalovú kapelu vo svete. Budovanie mena teda nefungovalo len doma, ale aj v zahraničí. Nadviazanie na debut s Nordkarpatenland (2017) len potvrdilo kvalitu tohto heavy/blackmetalového fénixa. Odvtedy kapela koncertovala a obišli aj pár festivalov mimo Slovenska (Európa, USA). Avšak , ten najúspešnejší album prišiel práve v časoch, kedy koncerty vďaka pandémii stíchli.
Krupinské Ohne (2020), ktoré u nás recenzoval NKH, spôsobil rozruch prakticky všade, kam sa dostal a o Malokarpatan sa zvýšil záujem ešte viac. Nahrávka bola silná po všetkých stránkach: Skladby a ich kompozícia, texty, atmosféra a old school zvuk tvoria skvelú štvoricu. Tá definitívne vyprofilovala kapelu a album sa stal jedným z najlepších, aké kedy na domácej metalovej scéne vyšli. Správa o nasledovníkovi pochopiteľne vzbudila veľké očakávania. Toho sme sa dočkali koncom minulého roka a už na prvý pohľad/počutie je jasné, že skupina neostala stáť na jednom mieste.
Vertumnus Caesar vychádza prostredníctvom Invictus Productions a The Ajna Offensive a ponúka sa hneď v 6 verziách: Hnedý vinyl, čierny vinyl, CD, čierna kazeta, zlatá kazeta a digital download. Zdobí ho obal od švédskej maliarky Astrid Bergdahl, a aj podľa neho je vidno, že kapela prešla určitým vývojom. Naskytá sa ale otázka, prečo kapela nepokračovala ďalej v znamení predchádzajúceho, úspešného albumu? Prečo nepotešili fanúšikov jeho nasledovníkom a nerozšírili ľudové témy ďalšou dlhohrajúcou nahrávkou?
Foto: Vladimír Pavelka
Už len texty o Rudolfovi II. tak trocha vybočujú z typického, ľudového zamerania Malokarpatan, a ak ste čakali typické, slovenské ľudové témy, trochu vás to prekvapí. O novom albume sme pred nejakým časom robili aj rozhovor s Adamom S. Ďalším pozoruhodným aspektom zmeny je prevaha heavymetalových prvkov nad tými blackovými. Jeden z posledných prejavov čierneho kovu ostáva hlavne vo vokáloch, ktoré ostali nezmenené. Hudobne je Vertumnus Caesar o niečo rôznorodejší, ako jeho predchodca, čo môže osloviť širšiu škálu poslucháčov. Zatiaľ čo ich debut sa zameriaval na temné a mystické aspekty slovenského folklóru, novinka prináša viac dynamiky a experimentovania s rôznymi zvukovými prvkami. Kým Krupinské Ohne boli ako temná, opantávajúca noc, Vertumnus Caesar je skôr ako ranná zora, ktorá prináša nové možnosti a svetlo do ich hudobného sveta. Až po Vovnútri chlácholivého útočišťa kunstkamru sa nejedná o nejaké veľké experimentovanie. Dovtedy je to len predstavovanie novej, vydarenej tvorby, viac menej v pôvodnom duchu. Avšak s oveľa lepšou produkciou, na rozdiel od prvých dvoch albumov. Tu treba určite vyzdvihnúť melodickú gitarovú vyhrávku, ktorá patrí k najzapamätateľnejším častiam celého albumu. Ku koncu skladby je už počuť, ako prichádza súmrak experimentovania a pripájajú sa klávesy. Tie pridávajú na tajomnej atmosfére, a tá ťažšia časť albumu už vchádza do dverí. Skutočné pokusy začínajú až pri Panstvo salamandrov jest v kavernách zeme, kde dostávajú priestor hlavne klávesy – tie sú nosným nástrojom experimentovania. Je to len dobré, pretože aj ich zapojením kapela ukazuje, že hudba naberá na rozmere. Albumom sa teda začína vliecť naozaj záhadný, až strašidelný duch Malokarpatan. Mimochodom, pri Maharal a Golem môžu čisté zbory v refréne trochu pripomínať hlas Vidara, z dnes už neexistujúcej blackmetalovej formácie Ethereal Pandemonium. Veľkolepý záver albumu prichádza s najdlhšou I hle, tak zachádza imperiálna hviezda, a lepší koniec si popravde neviem predstaviť. V prípade, že ste si od nemého úžasu ani nestihli všimnúť, že táto je posledná, s jej tajuplným začiatkom a smutnejším koncom jasne napovedá, že ide o vyvrcholenie Vertumnus Caesar.
Veľkolepý album sa teda dostal do cieľovej stanice. Už teraz môžeme s istotou povedať, že táto nahrávka je pre kapelu niečo ako Black Album pre Metallicu – mohla vás buď sklamať, alebo potešiť. Neexistuje nič medzi tým. Našťastie, pre obe kapely to dopadlo dobre, pretože aj napriek ich diametrálnej odlišnosti, si získali svoj úspech. Tento album asi nebude najobľúbenejší pre skalných fanúšikov, no priláka mnoho nových poslucháčov, ktorí o Malokarpatan nikdy nepočuli. Takže ak mala táto kapela zažiť niekedy povestný prelom v tvorbe, je to práve teraz. Naservírovali svoj najšpecifickejší album v novom šate.
Hodnotenie: 7/10
Napísal: Rohan
English overview
Malokarpatan comes with their most specific album, which is full of experiments, but does not lack the classic spirit of old school heavy/black metal. This is their breakthrough album and is sure to attract many new fans. I’d be more skeptical of old fans who might not take this album very well. So, if this band was ever going to experience a legendary breakthrough, it’s right now.
