Ak ste pravidelní čitatelia nášho webzinu, určite ste zaznamenali sériu článkov venovaných kultúre smrti a umierania. Narážam na Memento Mori I., II. a III., v ktorých sme mapovali zaujímavé cintoríny v Bratislave, Košiciach či v archeologických lokalitách v okolí hlavného mesta. Článok sme vtedy prepojili s blackmetalovými fotografiami skupín prípadne tematickými skladbami. Minulý rok 2023 sme riešili rozhovor s lídrom skupiny Cresset, ktorý sa zhodou okolností nachádzal na jednom, pre black metalovú subkultúru, kultovom mieste. Napadlo nás počas tohto telefonátu urobiť voľné pokračovanie našich predchádzajúcich článkov, a tak som poprosil VVytchfyndera, aby nám toto miesto fotograficky zdokumentoval. Ak naše články zaujímajú fanúšikov skupín ako Blasphemy, Conqueror, či Revenge, tak je práve tento diel špeciálne venovaný práve Vám.

Ross Bay Cemetery patrí medzi cintoríny z konca 19. storočia, konkrétne bol založený v roku 1872. Nachádza sa vo Victorii v Britskej Kolumbii na ostrove Vancouver v Kanade. Pomenovaný je po blízkej zátoke, ktorá dostala meno podľa Isabelle Mainville Rossovej. Celkovo tu bolo pochovaných okolo 30 000 ľudí. Dnes tento cintorín okrem svojej hlavnej funkcie slúži aj ako park a oddychové miesto. Bližšie informácie či dobové fotografie k cintorínu nájdete tu.

Cintorín je charakteristický viktoriánskym štýlom, ktorý sme spomínali už v predchádzajúcich článkoch. Zaujímavosťou je, že južná časť cintorína smeruje k Tichému oceánu. Tu by som rád použil jednu z odpovedi z nášho rozhovoru s VVytchfynderom, ktorý toto miesto na jednej z mnohých potuliek po Kanade navštívil. „Ross Bay je pomerne starý cintorín, sú tam hroby z 19. storočia, je o dosť väčší ako tebou spomínané cintoríny a udržiavanejší. Nie je tam ten pocit, ako keby to miesto bolo pohlcované časom, čo má napríklad Kozia brána. Ross Bay, ako názov sám hovorí je na pobreží pacifiku. Podľa miestnych, keď zvykli bývať búrky, zdvihla sa voda, vlny podmyli cintorín a zvyklo vyplaviť truhly s pozostatkami. Tie sa následne rozbíjali o skaly a tak vo vlnách plávali úlomky truhiel a ľudských hnátov.“

Ikonická „modrá“ socha anjela (inak hrob Charlesa Edwarda Pooleyho) z legendárneho debutového albumu Conqueror – War Cult Supremacy (1999) prípadne loga vydavateľstva Ross Bay Cult. Miest, kde sa fotili Blasphemy, či Conqueror nájdeme na cintoríne dosť. Ross Bay Cemetery nechvalne preslávil svojou kontroverznou knihou Michelle Remembers aj kanadský psychiater Lawrence Pazder, ktorý označil cintorín na základe výpovedí svojej pacientky za miesto údajných satanistických rituálov. Aj bez tejto nevyžiadanej reklamy predstavuje cintorín dodnes jedno z kultových miest, ktoré budú navždy spájané s legendárnou kanadskou scénou. 

Spomenúť tento cintorín a vynechať hlavných aktérov, ktorí jeho končiny „znesvätili“ svojou beštiálnou tvorbou by bola obrovská chyba. Zaspomínajme preto na ikonické materiály spájané práve s týmto miestom.

Blasphemy – Blood Upon the Altar (1989)

Predstavovať tento materiál je ako hádzať hrach na stenu. Kanadská legenda Blasphemy, ktorá spojila dva formujúce sa extrémne žánre undergroundu v hudobnú beštiálnosť, ktorú dnes nazývame war metal urobila čiernu dieru na svetovej mape svojim prvým demom Blood Upon the Altar. Debutový album Fallen Angel of Doom (1990), ktorý prišiel následne zadefinoval túto vetvu extrémneho metalu. Prvotiny však ostávajú pamätné a ja by som sa v súvislosti s cintorínom Ross Bay zameral hlavne na debutové demá.

Blood Upon the Altar je výnimočný počin vo viacerých aspektoch. Tým prvým je deathmetalová agresivita, black metalová surovosť a ortodoxnosť, ktorá ide z každého riffu, ktorý Blasphemy dávkujú ako dobre namazaný guľomet. Legendárne skladby ako Ritual, Demoniac, či Nocturnal Slayer doslovne rozleptajú Vaše sluchovody. K tomu okultné intrá Ross Bay alebo Intro to Weltering stiahnu poslucháča medzi démonické rituály náhrobných kameňov viktoriánskeho cintorína. Skladieb je tu síce dosť, no máloktorá atakuje ledva štyri minúty. Záhrobnej energie, je tu však na rozdávanie a jednotlivé skladby majú takú údernosť, že považovať toto demo za jedno z najsilnejších v undergroundovej histórií vôbec nie je prehnané. Myslím, že v prípade tohto materiálu je viac slov zbytočných. Obetujte teda aj vy približne 20 minút svojho biedneho života na krvavý oltár Ross Bay a pustite si túto kultovú prvotinu legendárnych Blasphemy.

“Ross Bay grave black mass begins
Blasphemous prayers are being chanted backwards
Black Pentagram cult are ripping up dead corpses
Burning the chapel the holy will die
Death to all angels fall from the sky death and destruction”

Conqueror – Anti-Christ Superiority (1996)

Ako druhú skupiny som si vybral nemenej slávnych nasledovníkov Blasphemy Kanaďanov Conqueror. Vyznávanie Ross Bay Cemetery sa v ich ponímaní posunulo do oveľa vražednejších a agresívnejších rozmerov. Debutové demo Anti-Christ Superiority začína úvodným introm Ross Bay Damnation, ktorá plynule prejde do čistej hudobnej anhilácie Chaos Domination (Conquer the Enslaver). Tam kde Blasphemy dočasne končia po svojom druhom albume Gods of War (1993), Conqueror začína svoju vojnovú výpravu. O spojení týchto dvoch skupín je zbytočné písať nakoľko hlavný protagonista Ryan Förster je od roku 1999 členom aj Blasphemy.

Demo Anti-Christ Superiority „odsype“ pomerne rýchlo a časti kedy si vydýchnete je tu naozaj málo. Možno v poslednej Domitor Invictus príde aj na pomalšie pasáže, ktoré však exponuje na hranu normálnosti svojim štekajúcim spevom práve Förster. Skladba samozrejme končí v anhilačnej kanonáde. Koho zatiaľ Conqueror obchádzal odporúčam okrem dema aj jediný, dnes už kultový album War Cult Supremacy (1999), ktorý undergroundovú brutálnosť a agresivitu posunul v umeleckom svete do úplne iných rozmerov.

Blasphamagoatachrist – Black Metal Warfare (2018)

Záhrobné pláne Viktórie boli opäť raz desakralizované. Posvätná zem nebožtíkov opäť rozrytá vojnovou mašinériou Goatpenis, ktorá sa spojila s artilériou Antichrist a hrdelným šepotom speváka z Blasphemy. 

Demo Black Metal Warfare nečistého spojenia vyššie spomínaných skupín pod názvom Blasphamagoatachrist ponúka black/deathmetalové riffy, nezemské klepačky, thrashové úlety, apokalyptické intrá, až po rúhavý vokál. Všetko vtesnané do siedmych skladieb v celkovej dĺžke štandardných 20 minút. V tomto prípade nejde o starinu z dávnych 80/90 rokov, ale demo vydané v roku 2018 pod hlavičkou Nuclear War Now! Productions. Čo očakávať od legendárneho spojenia ako je toto? V podstate nič nové, starých psov novým kúskom nenaučíte. Môžete však precítiť nefalšovaný blasfemický black/death metal na aký ste zvyknutý v domovských skupinách týchto členov. Produkcia je slušná od demo atmosféry skúšobňových čias má tento materiál ďaleko. Nakoniec týmito časmi si už všetci členovia dávno prešli. Riffy sú vyslovene smrtonosné a jednotlivé skladby sa zarezávajú pod kožu ako žiletka. Záverečné intro Ravens Soaring over Ross Bay dáva tomuto opusu kráľovskú korunu vyšperkovanej atmosféry smrti. Opäť mi neostáva nič iné len Black Metal Warfare všetkými piatimi odporučiť.

Pokiaľ by Vás hudobná genocída kanadskej black/deathmetalovej scény strhla natoľko, že bažíte po ďalších skupinách určite odporúčame ďalšie legendárne spolky ako Revenge, Death Worship, či amerických nasledovníkov Black Witchery. Alebo jednoducho vybrať úspory a vybrať sa na výlet do Britskej Kolumbie.

Napísal: Blutkrieg

Súvisiace články:
Memento Mori I. – Cintorín Sv. Rozálie, Ondrejský cintorín (Košice, Bratislava)
Memento Mori II. – Cintorín pri Kozej Bráne, Mikulášsky cintorín (Bratislava)
Memento Mori III. – Kniežacie mohyly (Dolné Janíky, Dunajská Lužná, Čukárska Paka)