Toxic Trash symbolizuje na domácej scéne pomyselný začiatok black metalu na Slovensku. O začiatkoch skupiny, debutovom albume Corpse Death a mnohom inom sa s Martinom rozprával Blutkrieg.

---

Bes Webzine zdraví Toxic Trash. Dnešný rozhovor sa bude niesť v pomerne nostalgicko-spomienkovom duchu. Na úvod by som rád načrel do Vašej histórie. Prečo názov Toxic Trash? Kedy a ako vznikla Vaša skupina?

Ahoj. Naša skupina vznikla na prelomoch rokov 1988/89. Dali sme sa dokopy metláci zo základnej školy. Dobre čítaš, zo základky. Ja som od mamky dostal pod stromček elektrickú gitaru a tak som pritiahol k sebe zvyšok prvej bandy. No vtedy sme sa nenazvali Toxic Trash, názov prvého pokusu o kapelu bol Dezmodus, s tým prišiel zakladajúci člen a neskôr aj textár Milan Rettka. Po nástupe na strednú sa ku nám pridal starší spolužiak z učňovky a začínali sa prvé skúšky ešte vtedy Dezmodusa. Ale keďže vojenčina bola povinná, tak sa kapela rozpadla. Ostal som len ja a Milan. A tak sme založili Toxic Trash, keďže v tej dobe sa nám názov Dezmodus moc nepáčil po nejakom netopierovi, čo pije krv kravám. Rozbehli sme medzi chalanmi, že znovu chceme kapelu a pridal sa do skupiny Jaro Černý gitara a Martin Oros bicie. Tým pádom bol Toxic Trash kompletný.

 

Za socializmu to musel mať metalový fanúšik pomerne ťažké. Aké to bolo byť metalista za bývalého režimu? Ako a kde ste sa dostávali k hudbe?

Ale vieš to sú len také keci. Za socíku aspoň v Bratislave bolo všetkého dosť. Hudba sa prehrávala z pásky na pásku, mnohí mali rodiny vonku a posielali LP a dokonca, keď si chcel koncert na videu, tak si ho mal. Často sa chodilo do Maďarska na nákupy a tam toho bolo viac než dosť. Problém boli aparáty, kvalitné bicie a gitary. Ale kto mal peniaze, tak zohnal aj tie. Ešte za tvrdého socíku si s kľudom mohol na koncert Arakain, Törr, Vitacit, Citrón a podobne, takže kultúra v tej dobe bola aj pre metlu ľudstva.

 

Vo vašej tvorbe cítiť náznaky žánru, ktorý v 80 rokoch dostal v zahraničí nálepku „black metal“. Reflektovali ste skupiny ako Venom, Bathory, Sodom, Tormentor prípadne v tej dobe celkom rozbehnutú českú scénu so skupinami ako Root, Amon, Master’s Hammer? 

Ono je pravda, že hudbu som v základe na hrubo tvoril ja. Mňa veľmi inšpirovali na konci 80tich rokov kapely ako Venom a Kreator. A to bola hlavná múza. Sodom som počúval sporadicky. My sme nikdy nikde nikomu nepovedali, že to je black, či thrash či black/thrash metal. Ja som od nepamäti počúval aj Motörhead a vždy som sa držal výroku Lemmyho, že je jedno či hráš black či thrash, lebo vždy je to rockenroll. Nikdy som nebol priaznivcom škatuľkovania žánrov, tak ako som počúval black od Venom, či thrash od Kreator, tak som si vypočul aj Iron Maiden či Helloween. Hudbu som počúval každý deň…každý boží deň a furt. Začínal som tvrďarinou a končil medokýšom napríklad od Helloween či Running Wild. Bral som to skokom naprieč celým metalovým spektrom. Ale hrať sme v tej dobe chceli tvrdo a aj rýchlo…cítiť tam naše vzory tej doby samozrejme. Aj teraz keď hrám na gitare, tak hrám stále to isté aj nový program čo som gitarovo zložil do základnej mustry je stále ten štýl.

 

Pustíte si ešte niekedy Venom či Kreator ako za mlada? Prípadne, ktorý album bol tá najväčšia srdcovka.

Čo sa týka hudby, tak Venom aj Kreator počúvam tak ako Arakain, Motörhead, ale aj Dia, či Iron Maiden…zistil som, že čím je album starší, tak ma viacej baví a vychutnávam si zvuk starých songov…som zaťažený na plexinu a osmikilo.

 

Poďme na Váš jediný debutový album. Ako z odstupom rokov hodnotíte Corpse Death (1991)? Zaznie ešte niekedy na gramofóne?

Na Corpse Death sa pozerám v dnešnej dobe ako na veľmi vzdialený sen mladých chalanov. Po technickej a zvukovej stránke to ja rozoberať nemôžem, pretože si dobre pamätám dobu a situácie, či podmienky v akých bol tento album nahratý.

  

Ako prebiehalo jeho nahrávanie? Koľko úsilia vyžadovalo v 90 rokoch spraviť nahrávku v profi štúdiu.

Nahrávanie bolo v podstate úplný krok do neznáma. V dnešnej dobe, alebo inak my sme tam prišli ako mladíci, ktorý ako ja ešte nemali ani 18. Úplní, neskúsení a možno trochu naivní. Nebudem teraz vyplakávať nad tým všetkým. Samozrejme v tej dobe bez žiadnych skúsenosti hoci aj s demom, som rád že to vôbec dopadlo ako dopadlo. Nahrávali sme podklady traja naraz, bicie, gitara a basa. Potom na stopy druhá gitara a rev pekla ako som vtedy nazýval svoj nechcem povedať spev. A ešte malý detail, neviem či to vôbec bolo profi štúdio…skôr demo ako profi.

 

Ak sa nemýlim tak ste všetci nahrávali analógovo.

Áno čistý analóg, mix, osemstopák a prehrali to z neho na veľký pás s rýchlosťou 32 tuším kvôli redukcii šumu. Gitara aj basa hrala cez kópie marshall 800 od Mirka Dvorského, keďže my sme také stroje v tom čase nemali. Spev šiel posledný, priznám sa mohlo to byť lepšie, ale chýbali nám skúsenosti zo štúdia a boli sme v ošialovom šoku a všetko sa nám zdalo dobré. Moc sme sa ponáhľali ako o preteky, s odstupom času nerozumiem kam sme sa tak hnali.

 

Mix a master sa riešil ako?

V štúdiu to robil známi gitarista Ďuro Kupec a v Lodeniciach v Čechách, kde sa v tej dobe razili lpčky pre celé Československo to robil netuším kto. Zabudol som, ale niekde musela nastať chyba, lebo zvuk na výlisku LP nie je ten, ktorý sme s Ďurom Kupcom vypiplali v štúdiu počas mastrovania. Tak trochu som bol z toho sklamaný….trochu, blbosť veľmi som bol nasraný v tej dobe.

 

Ešte by som sa rád pozastavil pri lyrickej stránke albumu. Kto bol autorom textov a o čom pojednávali?

Texty písal Milan Rettka. Mal na to talent, za noc bol schopný napísať text. Ako skoro všetky boli o živote, smrti a nekonečnom boji temna a príchode božieho trestu. Okrem jedného v skladbe Stádo. To bolo o nás…o metlákoch v tej dobe, podľa mňa ten najlepší text.

 

Ako ste sa vlastne dostali k vydaniu vo vydavateľstve Pring a v akom náklade vyšlo Corpse Death? Sú k dispozícii po tých rokoch ešte dáke LP pre prípadných zberateľov?

Pring v tej dobe bolo projektové a stavebné družstvo z Bratislavy. Oni financovali našu LP dosku a celé to zmenežovali. Členovia predstavenstva boli moja rodina a rodinný priatelia. Tam u nich v kanceláriách sme mali aj skúšobňu a keďže v tej dobe sa im darilo, tak nebol problém s investovaním do LP dosky. Corpse Death vyšiel v náklade 5000 kusov. Z prvého vydania už nie sú. Predali sa všetky veľmi rýchlo. Ja už mám iba posledný nehraný kus, ktorý nechávam ako dedičstvo svojim chlapcom. Ale bude za chvíľu, možno dve chvíle druhé vydanie v malej sérii cca 300ks.

 

Mali ste možnosť prezentovať svoj materiál aj na koncertných pódiách? S kým všetkým sa Vám podarilo hrať a čo všetko obnášalo koncertovať v skorých 90 rokov?

Áno. Predávali sme svoje LP po koncertoch v Čechách a na Morave. Jeden koncert sme mali aj v Bratislave, ale hrávať sme chodili hlavne na Moravu na metalové zábavy. To bol predchodca dnešných festivalov. Hrávali sme s kapelami, ktorých názvy si už ani nepamätám. Boli z Moravy, ale aj zo Slovenska zo dve. Koncert v Bratislave s Gladiátorom nerátam, lebo tam sme nehrali aj keď sme mali, nepohodli sme sa so zvukom a tak sme odišli a bolo po koncerte.

 

Napádajú Vás dáke skupiny z domácej metalovej scény, ziny s ktorými ste spolupracovali?

My sme okrem kamošov z Moravy vlastne s nikým iným nespolupracovali, keď nerátam ojedinelú akciu dvoch kapiel zo Žiliny, ktorý nás pozvali ako hostí. Ale hostia boli vlastne oni, keďže sa hralo v BA.

 

Ako vyzerala metalová scéna v Bratislave, keď ste začínali?

Pokiaľ myslíš kapely, tak v tej dobe najviac frčali Arakain, Törr a Vitacit, nerátam samozrejme jemnejšie skupiny ako Tublatanka a podobne. No ale potom začiatkom 90tich rokov sa roztrhlo zo skupinami vrece. Ani som to nestíhal sledovať, toľko ich bolo zrazu.

 

Ako vnímate po toľkých rokoch domáci underground? Sledovali ste skupiny, ktoré prišli po Vás?

Priznám sa veľmi nie. Vypadol som po rozpade Toxic Trash z kola ako sa vraví.

 

Prečo došlo k zániku Toxic Trash. Venoval sa ešte niekto z Vašej zostavy hudobným aktivitám po skončení skupiny?

Toxic Trash sa nerozpadol pre nič iné ako pre peniaze. Ako som už inde písal, tak v rokoch 92-93 bola doba zlá po finančnej stránke. Doba zadarmo skončila a všade bolo treba platiť…za skúšobne, energie a celkovo. Nedá sa niečo robiť dlhodobo, keď sa to aspoň nákladovo nerentuje. A to bol jediný dôvod. Z kapely hráva tuším ešte bubeník Martin Oros a ja. No ja už iba pre seba. Chcel som pred obdobím temna covidom znovu nostalgicky oživiť Toxic, aj s novým programom, no covidko mi všetko pokazil. Na teraz…možno po 50tke pôjdem do toho znovu ako mladíkJ

 

Videl som na Vašich oficiálnych fb stránkach niekoľko fotiek s Vašimi fanúšikmi. Aký je to pocit, po toľkých rokoch, že sa ozývajú ľudia a zháňajú Vaše LP?

Čo sa týka našich platní, tak sú všade ako som zistil. Boli sme hraní v nejakom rádiu v Novom Mexicu, Uruguaji a v Japonsku. Toto viem, lebo odtiaľ mi píšu ľudia čo zháňajú našu LP dosku. Aj kvôli nim pripravujem malé druhé vydanie…keďže som jediný vlastník autorských práv a Toxic Trashu, tak mi srdce nedovolí ich nechať v štichu. Pocit je to úžasný. Vždy poteší keď sa niekto do vtedy cudzí zaujíma o hudbu mladých chlapcov z 91roku.

 

Posledné slová patria štandardne Vám. Ďakujeme za rozhovor nech sa Vám darí.

V prvom rade sa vám chcem ja poďakovať za váš záujem o nás niečo napísať. Aspoň neostaneme zapadnutý prachom večného temna. Ak bude chuť znovu z nostalgie otvoriť Toxic Trash, tak to rád urobím…no bude treba k tatkovi slovenského blacku aj mladú krv…moja stránka na fb je stále k dispozícii pre dobré nápady, rad zmetiem pavučiny z pražcov gitary a znovu zbrúsim na blacku trsátka. Čaute