Zimný slnovrat je deň, kedy sa začínajú krátiť noci a „Zem sa prevalí na druhý bok“ (a teraz nemyslím druhý bok ako plochozemci :D). Od tohto dátumu sa blížime k svetlejším zajtrajškom. Tento deň sa označuje tiež ako Kračúň. Aj bratislavská akcia s rovnomenným názvom Winter Solstice Eve v mnohom pripomínala zimný slnovrat. Organizátori po dlhej tme (cca 20 rokov) znovu obnovili túto udalosť a navrátili jej (s viac ako slušnou návštevnosťou) zašlú slávu. Či bol plný bratislavský MMC len náhoda, lebo veľa ľudí je na sviatky doma aj zo zahraničia, alebo táto klubová akcia naštartuje návštevnosť aj iných koncertov, asi ukáže čas. S istotou však môžem povedať, že tak plný priestor som si neužíval len ja sám…

Aký bol program? Nuž okrem stálic, ktoré sú späté s touto akciou (Orkrist, Galadriel), organizátori oživili program aj mladou krvou z kapely Talebringer. Bratislavskú unholy trinity sa však dokopy na jedno pódium asi nepodarí dostať už nikdy, a tak ďalšiu stálicu z archívnych Winter Solstice Eves (Ethereal Pandemonium) nahradili legendy od susedov z Česka a na pódiu si svoj set odohralo aj XIII. století.

Prví v poradí boli juniori Talebringer. Pre mňa, a asi aj pre mnohých divákov, ešte pomerne neznáma kapela. Na ich oficiálnom yt kanáli je zverejnený len singel God of Sunrise, a tak bolo prakticky nemožné si ich nejako napočúvať dopredu. Tento ich prvý výstrek krstili Stupavarom len pred mesiacom. Takmer polhodinový set však stačil na to, aby si poslucháč všimol, že po remeselnej stránke ide o celkom zručných muzikantov. Mal som však pocit, že ešte si hľadajú svoju cestičku, žáner, štýl (koniec koncov aj na oficiálnej fb stránke majú napísané Melodic metal band with death/folk elements and little sprinkle of punk :D). V dnešnej dobe im však veľmi nie je čo závidieť. Tvrdá hudba vždy bola okrajový žáner (ak nerátame ten boom koncom 80. rokov), ale poslednú dobu sa dostáva na existenčnú hranicu a darí sa skôr rôznej elektronike či dídžejom. Nových kapiel teda vôbec nie je ako húb po daždi, a tak niekedy aj za cenu kompromisu vzniknú telesá, ktoré by si mali ujasniť smer, akým sa vyberú. Z toho vystúpenia bolo trochu cítiť, že niekto by chcel hrať niečo tvrdšie a niekto Najtviš. Samozrejme môže z toho vzniknúť aj nejaká zaujímavá fúzia žánrov, ale trochu sa bojím, aby to nakoniec nebola ani ryba, ani rak a neskončilo to nakoniec, jak keď psíček a mačička piekli tortu. Držím im však palce v ďalšej tvorbe.

Galadriel rozbalil svoj set hneď po Talebringeroch. Bolo celkom príjemné vidieť túto grupu znovu po dlhej dobe v takmer rovnakej zostave ako na Gothoome v roku 2014. Krásne spomienky aj nostalgia zároveň. Vtedy Galadriel predstavoval ešte pomerne stále nový The 7th Queen Enthroned a zároveň už asi aj vznikali materiály k platni Lost In the Ryhope Wood. A setlist bol teda takisto podobný, nakoľko aj sám Dodo v rozhovore, ktorý sme nedávno uverejnili, prezradil, že: „Momentálne sme tak zaneprázdnení, že máme čo robiť, aby sme našli vôbec nejaké termíny, kedy sa všetci vieme stretnúť v skúšobni, aby sme si aspoň párkrát prebehli program, ktorí všetci ako-tak ovládame. Na to, aby sme sa učili staré songy (niektorí z kapely ich v živote nehrali), v súčasnosti vôbec nie je priestor.“ Ich výkon rozhodne nesklamal, naopak potešil. Po dlhom čase som ich znovu mohol počuť a vidieť na pódiu, s adekvátnym počtom divákov, vzhľadom na ich status a počet odkrútených rokov.

Winter Solstice Eve však funguje hlavne kvôli snahám Croma z Orkristu. Kapela preto mala zrejme aj najdlhší set (minimálne teda pocitovo určite). Na poste speváčky sa predstavila Ivett Dudás (Thy Catafalque, Tales of Evening), ktorá je najnovším prírastkom v skupine a s Orkristom už pár koncertov odspievala. Pre mňa to však bol ich prvý koncert po tejto zmene, a tak by bolo asi na mieste to zhodnotiť. Ťažko sa mi hľadajú slová, lebo Lýdiu mám rád aj tak ľudsky, nielen ako speváčku a osobne si myslím, že nebyť jej, možno by Orkrist reunion ani nikdy nebol. Musím ale uznať, že v niečom kapele tá zmena prospela. Ivett so sebou priniesla nový vietor. Nechcem teraz ale vyznieť, že to je všetko zásluha tejto zmeny, lebo Orkrist sa koncert od koncertu cíti sebaistejší. Jednak je to spôsobené tým, že po zmenách na poste bicích, gitary a prinavrátenia basáka sa členovia už so svojími postami začínajú zžívať a zapúšťať v kapele korene. Aj javiskový prejav začína byť zaujímavejší – pribúdajú nové elementy ako akustická gitara, „buben z pařezu“. Kým ten bubon na mňa na koncerte na nadvorí pôsobil trochu trápne, tak teraz som mal pocit, že sa aj Crom s ním cíti istejší a to sebavedomie sa pretavilo aj do pôsobenia na diváka. Okrem toho prebral po Lýdii aj party s flautou. Klávesy však išli z automatu, čo hodnotím trochu negatívne, lebo predsa len to mohlo byť ešte výživnejšie. Na takúto „výročnú“ udalosť sa to vyslovene žiadalo. Growlovanie počas flautových pasáží teda pripadlo Ivett, a tak sa predviedla tiež vo viacerých hlasových polohách. Čo sa setlistu týka, prvú polovicu tvorili skladby prevažne z posledných dvoch nahrávok. Potom kapela predstavila jednu úplnú novinku, no a po nej už nasledovali osvedčené istoty v podobe skladby Nocturnal Rite a Dreams of Life Beyond My Shire Beloved.  Na javisku sa toho dialo za krátky čas pomerne veľa, stále prichádzali nové podnety a ja som si tento koncert užil aj ako fotograf. Bolo to živé, energické a za mňa asi top vystúpenie celého večera. Jedným z negatív bol ale aj nedoriešený chrapot mikrofónu. Pred koncertom nefungoval, a aj napriek tomu, že sa im ho podarilo spojazdniť, tak v priebehu celého setu sa objavoval občasný chrapot a kazil dojem z celého koncertu. Technika je proste niekedy piča.

Gotická legenda z Českej republiky uzatvárala tento večer. V kapele XIII. století tiež nastali nejaké personálne zmeny, a nebolo to tak dávno. Katku Kameníkovú vystriedala Andrea Kožená. (Káťu som ale myslím zahliadol niekde v dave, takže svojich bývalých spoluhráčov prišla podporiť aj do Bratislavy). Svoj set odštartovali skladbou Fatherland. Odzneli však všetky dobre známe skladby ako Werewolf, Faust, Upír s houslemi, Justina, Karneval. Diváci bažili aj po prídavku, lebo bez Elizabeth by to nešlo. Spievala s nimi celá sála a atmosféra bola neskutočná. Okrem krvavej grófky odzneli v prídavku Evropa a Růže a kříž. Kapela ale představila aj skladbu Můj bratře můj z nového albumu Noc vlků, ktorý vyšiel tento rok.

Nie je to však jediná novinka tejto formácie. Len pred pár dňami skončila hithit kampaň, kde sa filmári snažili vyzbierať dukáty na film Světec z pekla. 240minútový dokument o frontmanovi XIII. století teda uzrie svetlo sveta, pretože kampaň bola úspešná! Kto má rád túto kapelu alebo osobu Petra Štěpána, ten si určite príde na svoje. Dokumentaristi išli až do kosti. Už samotný trailer vyzerá po obsahovej stránke veľmi zaujímavo (ak si teda odmyslím tie katastrofálne fonty). Posúďte sami…

Winter Solstice Eve hodnotím veľmi pozitívne. Viac ako 500 ľudí z undergroundu som na v podstate lokálnej klubovej akcii už dlho nevidel. Výkony kapiel boli tiež na solídnej úrovni. Dlhšia čakačka na pivec, chrapot mikrofónu či Cromova absencia klávesov boli asi jediné veci, za ktoré by som dal mínus. Som však zvedavý, či bude Winter Solstice Eve pokračovať v podobnom duchu aj v budúcnosti. Bolo to príjemné preniesť sa v čase a zaspomínať, ako to mohlo pred dvoma dekádami vyzerať.

Pre komplet celú galériu z tejto akcie klikajte tuto ľa -> Galéria I. II. <- (a pre celkom fajn svetlo aj nejaké farebné -> Galéria III. <- )