Besna je jedna z aktuálne najpopulárnejších slovenských metalových kapiel. Svojim špecifickým prístupom k žánru a tematickému zameraniu, ktorý sa otvorene venuje historickým i súčasným politickým reáliám a spoločenskej kritike má v slovenských blackmetalových kruhoch čiastočne kontroverznú povesť. Len pred mesiacom im vyšiel druhý album, ktorý žne úspechy na každom kroku a B. si zobral k stolu na debatu Sama (spev, gitara), Pinťa (gitara) a Tima (basa), aby sa porozprávali o ich albume, ich hudbe, ich obľúbených kapelách, či vlastenectve. Tento rozhovor je prepis nahrávky videohovoru realizovaného jeden pondelkový, neskorý večer.
No dobre, tak som teda rád, že ste prijali toto pozvanie. Už sa k tomu dlho schyľovalo. Stále som sa na to nejako chystal… ale myslím si, že teraz je fajn príležitosť, keďže ste vlastne krátko po tom ako ste vydali nový album. Tak, povedzte mi ako sa máte? Čo máte nové? Mali ste teraz posledne release show k albumu tak ako to dopadlo? Boli ste vlastne teraz aj u Rudiho Rusa v Headbanger_FM včera, čiže idete vlastne z koncertu na koncert, z debaty do debaty…
Samo: Rýchlo a zbesilo. A no… tak. Hej, je to akože intenzívne, ale neviem ja si to užívam, ja sa cítim dobre.
Čo ten krst? Čo tá release show, ako dopadla?
Samo: Z toho, čo sme sa rozprávali po koncerte mám pocit, že sme boli všetci veľmi spokojní so všetkým až mám pocit, že až podozrivo nič sa tam neposralo proste, lebo vieš, že ono nech akokoľvek sa snažíš, tak rôzne externé faktory, technické, hocičo všeličo sa ti deje, ale tam sa nič neudialo. Normálne všetko hladko prebehlo, aj sme dobre zahrali, čo sme si neboli istí, že či vyjde a všetko super.
Timo: Súhlasím, bolo to veľmi podarené.
Pinťo: Ja by som pridal, že to bola úžasná komunitná akcia, že tým, že sa zozbierali tváre, ktoré poznáme, ktoré sme všetci spoznali za roky, či už z našich koncertov, alebo to boli ľudia z kapiel, na ktorých koncerty radi chodíme, tak tá atmosféra bola veľmi dobrá. A tiež si myslím, že veľmi dobre vyšla kolaborácia s Katarínou Málikovou, kedy sme preklenuli dva rôzne žánre.
Áno, to je inak veľmi zaujímavá kombinácia. Fakt, že som ešte nevidel takto metalovú kapelu vystupovať vyslovene s klaviristkou, ktorá niekedy robila predskokanku Jane Kirschner. Je to také originálne a presne ako si, Pinťo, povedal, tým, že to bola taká komunitná akcia, tak mi to celkom dáva zmysel, že krst je asi taká špecifická akcia. Nemal by to byť klasický koncert, kde len proste eventuálne prerušíš vystúpenie a pokrstíš album, ale toto malo naozaj taký veľmi špecifický charakter. V konečnom dôsledku, keď som tam bol, tak som aj videl, že aj to obecenstvo sa skladalo z takých ľudí, ktorých… no neviem akože asi neboli takí bežní metalisti, ktorí chodia na metalové koncerty alebo niečo. Videl som viaceré rodiny s deťmi…
Samo: To bola moja rodina.
To áno, ale…
Samo: No a druhý bol Hukus to je náš asi prvý fanúšik od roku 2018 a to je vlastne… Pinťo to je tvoj kamoš, nie?
Pinťo: Áno, ale zároveň, ona to nebola show na VIP vstupenky, ale tak ako si spomenul, tie release show majú nejaký vlastný charakter a ide to ruka v ruke, že prirodzene tam prídu ľudia, ktorí tú kapelu už nejaký čas sledujú, skôrako ľudia, ktorí by tam zablúdili, že náhodne prvýkrát počuli… a to veľmi pomáha tej atmosfére.
Určite, určite áno.
Pinťo: Ani by som to nechcel zhodiť tým spôsobom… a asi to ani nie je zhadzovanie, že štandardný fanúšik metalových šou. Práveže som tam videl veľa tvárí, ktoré som videl na veľa metalových show v Bratislave. A zároveň aj na kope našich… takže prišli aj takí tí old-timers… skalní.
Hej, ale videl som tam dokonca aj také nejaké dva páry čo mali deti v… ja neviem okolo 10 rokov alebo teen rokoch… alebo také niečo?
Samo: No jeden bol ten Hukusov, druhé som si nevšimol. Inak ale ja som mal trošku pocit ako keď som bol na svojej svadbe. Že tam bolo strašne veľa ľudí, ktorých som poznal a aj som sa s nimi chcel trošku porozprávať, ale proste sa to nedalo stihnúť za ten čas a popri všetkých tých aktivitách, čo sme tam mali takže… takže takýto som mal ja pocit.
Pinťo: Ešte by som spomenul, že s Hukusom sa dlho kamarátime, ale nie je to, že by teraz vytiahol deti na koncert, ale vieme, že obaja chalani sú rovnako fanúšikovia Besny, to sú možno takmer prví fanúšikovia Besny…
Samo: Chceš povedať, že Silván (Samov syn, pozn.red.) nie je fanúšik Besny?
Pinťo: Je, ale neviem či nás Silván počúval od prvého EPčka, no títo chalani áno.
*smiech*
Silván ešte nebol na svete počas prvého EPčka.
Samo: Ani v pláne. Ani tú svadbu, čo som spomínal sme ešte nemali.
Inak ale páči sa mi tá paralela s tým čo si povedal, Samo, že si sa cítil ako na svadbe, lebo v podstate to bola do istej miery taká oslava vaša, nejakého vášho produktu…
Pinťo: Veľká oslava metalu…
Timo: A klavírnej hudby…
Pinťo: Ja som veľmi rád, že sme si sami sebe mohli dať takýto koncert. Pre mňa záver toho koncertu Katky Málikovej bol pre mňa, že najlepší hudobný zážitok, čo som mal za dlhú dobu, čo si pamätám… že mesiace.
Samo: Ale nie je to, pretože inak nechodíš na koncerty…?
*smiech*
Pinťo: Ale tak rátam koncerty aj kapiel, ktorým sme predskakovali a nebolo to také dobré.
Samo: No a ja som chcel ešte povedať, že podľa mňa ten koncert bol v prvom rade pre nás, že aj ten line-up, aj všetko to, čo sme spravili, že ono to ani z nejakého ekonomického hľadiska alebo fanúšikovského absolútne nedávalo zmysel, zo žiadnych pohľadov. Proste to bolo fakt ako na tej… ale nie, svadba je teraz zlý príklad, lebo tam si vždy musíš zlú kapelu zavolať.
*smiech*
Samo: Ale neviem, rozmýšľam teraz nad niekým… no každopádne to bol koncert pre nás a o to viac si vážim, že tam došlo toľko ľudí, a že to zaujíma aj niekoho iného ako nás.
No ako fakt, ja som sa vlastne nad tým zamýšľal, že je to riadny flex. Akože jasné, objektívne poviem: robili ste to vo svojom meste, určite ste si tam pozvali aj kamarátov, jedno s druhým, ale stále je obrovský flex, že ste dokázali vypredať klub vlastne sami, lebo nemyslím si, že niekto… takto, Katka bola skvelá, nikdy som predtým o nej nepočul, ale mega sa mi páčilo to jej vystúpenie, je to brilantná speváčka. Ale nemyslím si, že niekto prišiel vyslovene kvôli nej, že „jasné, Besna viem, ale chcem si pozrieť Katku Málikovú“. Čiže toto vlastne, s čím sa trápia undergroundové kapely na Slovensku, že štyri nevedia ten klub naplniť natoľko, aby organizátor nebol v strate, tak vy ste vlastne dosiahli sami, takže toto musí byť určite dobrý pocit.
Samo: Ja viem, že zopár ľudí tam došlo primárne na Katku, ale myslím, že na dvoch rukách by sa dali spočítať…
Naozaj?
Samo: Dokonca nás niekto tagoval a potom som to meno videl na Katkinom guest liste. Takže ako boli tam vyslovene ľudia, čo prišli na ten koncert kvôli Katke a poznali nás, ale ako určite ich bolo menej ako naopak.
Timo: Ďalšia vec je, že sme podľa mňa vybrali aj celkom vhodný priestor na to, aby sa to vypredať dalo, lebo tá kapacita tam bola necelých 200 ľudí a podľa mňa by bola skôr chyba si spraviť veľké oči a snažiť sa naplniť dáke MMCčko a potom byť z toho smutný.
Uhm, určite.
Samo: Nebolo to také jasné, aj Jazvec (Jano Jazvec, bratislavský promotér, pozn. red.), ktorý nám to pomáhal organizovať, keď sme to zabookovali ten klub, tak bol taký, že „ja si myslím, že to sa vypredá“ a ja že „no super, super, dobre teším sa“, ale potom ako šli tie predpredaje, tak mi hovoril, tak ešte týždeň pred akciou, že „nooo neviem ako to dopadne“. Potom sa tie predpredaje nejako ten posledný týždeň ešte rozbehli.
Takže super, toto bola moja ďalšia otázka. Práve, že či ste sa nebáli, že príde málo ľudí.
Samo: Nejak sme to neriešili. My sme si od začiatku povedali, že proste na tomto koncerte nechceme šetriť a chceme, aby to bolo také niečo špeciálne. Čiže nejak sme neriešili tú ekonomickú stránku, boli sme s tým dopredu okey aj keby sme za to museli priplatiť.
Jasné, o tom nepochybujem, ale to mňa asi skôr zaujíma, že ak teda robíte tam také ovácie a krstíte a neviem čo všetko, tak by to malo mať nejaké publikum. Čiže či ste sa nebáli, že tam nebude to publikum, pred ktorým by ste krstili album.
Samo: Hm… neviem ti na to odpovedať. Asi nie. Nejak som nad tým extra nerozmýšľal.
*smiech*
Timo: Ja mám pocit, že máme zopár takých skalných fanúšikov, ktorí tam asi budú vždy, čiže úplne sami by sme tam neboli.
Pinťo: Menej skromná odpoveď ako iba „nie“ a bodka je, že v Bratislave tie koncerty fungujú. Posledných pár rokov sme nemali zlý koncert v Bratislave, vždy sme boli priam milo prekvapení. Vždy došli ľudia v Besna tričkách, došli aj známe tváre, došlo aj kopa neznámych, čo vyzerala, že má napočúvané. Čiže v Bratislave to určite funguje a tým pádom sme sa ani nebáli, že koncept krstu by nefungoval.
(Šimon Kern)
Hm, jasné rozumiem. No dobre, poďme ďalej. Čo vás teraz poslednú dobu hudobne oslovilo? Aké albumy alebo hudobníkov si idete?
Samo: Nooo, najviac asi Viktor Ori, čo som, že veľa veľa počúval a od toho… neviem poďte vy zatiaľ, ja porozmýšľam.
Pinťo: Ja dobieham releasy z roku 2024 a suverénne najviac z nich točím Ceremony of Silence, toto som trochu zanedbal, keď vyšli a teraz ma strašne baví ten album a na druhom mieste, v tesnom závese, sú Vojdi.
Samo: Áno, Vojdi! Vojdi vydali tiež super album Kompost.
Pinťo: Áno, poznal som ich trochu, bol som na jednom – dvoch koncertoch a koncerty ma veľmi bavili, no nahrávky som doteraz príliš nepočúval.
Samo: Presne, ja som to mal tak isto.
Pinťo: Ale tá nahrávka je masaker.
Počkať, sorry, ale… vojdi?
Samo s Pinťom: Áno, kapela. Vojdi.
Aha, tak to vôbec nepoznám, to čo je?
Samo: To je taký alternative, čo znie teraz tvrdo, alebo tvrdšie ako znel, ale je to taký… math rock?
Pinťo: Hej, akože zaradil by som to do podobného vreca ako… zo zahraničných nejaký Black Midi alebo tak, brutálne inštrumentálne veci, ktoré sa, v prípade Vojdi zároveň neberú až tak seriózne. A hej predtým sa hýbali na tej slovenskej alternatívnej hudobnej scéne, ale neboli nevyhnutne hádzaní do Hard&Heavy vreca a teraz vydali asi najtvrdšiu vec, čo vydali a už je to férovo v tých mathrockových, mathmetalových kruhoch.
Uhm… prvýkrát to počujem.
Samo: Ja by som to tak hudobne zaradil, že niečo medzi kapelou iwrestledabearonce a Chiki Liki Tu-a.
Timo: *smiech* Tak to je zaujímavý rozsah.
Samo: Ale je to ono.
Pinťo: Teraz hrali v Bratislave koncert kapela Ni, čo sú že francúzski Vojdi, ale nie sú úplne známi.
Samo: …narozdiel od Vojdi.
Pinťo: Oni sú známi v správnych… kruhoch.
*smiech*
Pinťo: Nie v zahraničí… ale mali by byť! Majú našliapnuté na zahraničné známosti svojou pesničkou „Skopski merak“, ktorý pokiaľ som správne pochopil text, tak je o reštaurácií pri Skopje.
Dobre, zaujímavé… Timo?
Timo: Ja som si minulý rok veľmi išiel album od IONS – Counterintuitive. Vlastne v podstate sa ku mne tak viacej dostal až po Rádiohlavách, dovtedy som ho počul asi raz a po Rádiohlavách som sa k nemu dostal znovu a potom mi zostal normálne, že 3 mesiace vkuse. Akože v počúvacom liste. A vraciam sa k nemu strašne rád, je to veľmi príjemný album aj na také počúvanie, aj do pozadia, aj na intenzívne počúvanie také, že sa na to sústredím. Veľmi si cením tento prírastok na slovenskej scéne.
Uhm, no veľmi sa mi páči, že ste vlastne všetci vymenovali slovenské veci. Viktor Ori, Ceremony of Silence, Vojdi, IONS… To je veľmi pekné.
Pinťo: Včera to odznelo v Headbangri, že rok 2024 bol naozaj veľmi silným rokom na slovenskej scéne. Ak by som mal byť hypotetickým rádiohlavovým porotcom, tak by som mal problém vyberať, že top 5…
Dobre, poďme ešte späť k tomu, že v tom Headbangri odznelo, že ste radi, že ste nevydali Krásno práve v 2024…
Samo: To tam odznelo?
Hej.
Timo: Hej, ja som to spomínal, že sme radi, že sme to posunuli sami…
Samo: Lebo ja si pamätám, Timo, že ty si svojho času spomínal, že by si bol rád, keby sme VYDALI Krásno v 2024.
*smiech*
Timo: Samozrejme, lebo sme to nahrali v máji, tak by som bol akože rád…
Samo: Tak buď konzistentný, prosím ťa.
*smiech*
Pinťo: No hudba nie je súťaž, ako hovorí Viktor Ori…
Samo: Však akože, keby sa hráme, že to je súťaž, tak to nevydáme v januári, nie? Však to nie je úplne marketingovo dobrý krok, nie?
Pinťo: Ale máš možnosť umiestniť sa medzi top albumami roku 2025 aspoň na chvíľu.
Áno, veď toto vlastne, to by sme mali zdôrazniť…
Samo: To nikdy nevieš…
…že vlastne ste na stránke MetalSucks momentálne v top albumoch, na štvrtej priečke, čo na slovenskú kapelu…
Samo: My sme na MetalSucks?
No… a nie?
Samo: Na Metal Storm sme.
Jaaj, tak pardon, pardon. Na Metal Storm, neviem, či na MetalSucks…
Samo: MetalSucks je o dosť väčšia stránka… Rudi včera hovoril, že sme tretí, ale neviem, ja to úplne nesledujem každý deň, že ako sme tam…
Ha-ha. Hahahaha.
Pinťo: Prestaň klamať do telky.
Samo: Počkaj, ja teraz hľadám, či sme na MetalSucks… a nie sme tam.
Pinťo: Hej no, ja som to dnes pozeral…
*smiech*
Pinťo: Hudba nie je súťaž a určite sa nepozeráme každý deň na Metal Storm, či sme tretí.
Samo: Pinťo sa určite nepozerá každý deň a Kamil to isté… Kamil to určite sleduje (Kamil Adamík z Holotropic/Udånde/neoficiálne Besna, pozn. red.). Ale Kamil a Pinťo to sledujú bez ohľadu na to, či sme tam alebo nie. Ale fakt haluz, že otvorím si Metal Storm a hneď hore tam na webe, že Besna.
A to je veľký veľký flex, ste nad Wardrunou, nad Harakiri For the Sky, čiže…
Samo: …peniaze, úspech, sláva.
*smiech*
Sex, drogy, rock ’n roll. Hm, ale akože za seba môžem povedať, že ten nový album Harakiri For The Sky neni ktovie čo a to mám tú kapelu strašne rád a je to presne taký comfort food pre mňa…
Pinťo: S tým comfort foodom v metale, tak to mi vnukla do hlavy kamarátka práve, keď povedala, že Besna je pre ňu taký comfort food, konkrétne mac’n’cheese, že to môže počúvať hocikedy. Tak mi napadla taká paralela, že Harakiri For The Sky je taký vyprážaný karfiol. Môžeš to jesť stále a nepreje sa ti to, nemáš tam veľmi čo pokaziť. Či si dáš vyprážaný karfiol v závodnej jedálni, alebo v michelinskej reštaurácii, stále to je len vyprážaný karfiol. A ten rozdiel medzi tým karfiolom zo závodnej jedálne a z michelinskej reštaurácie je ako rozdiel medzi najlepšou a najhoršou piesňou Harakiri For The Sky.
*smiech*
Ale dobre no, tak ste každopádne nad Harakiri For The Sky.
Timo: Asi niekto počúval Harakiri For the Sky bez tatarky alebo čo.
*smiech*
Ale hej presne, ako si správne, Pinťo, povedal aj včera v tom Headbangri, tak naozaj tuto už v tom Scorched Earth tam už normálne vieme identifikovať konkrétne skladby, ktoré sme už predtým počuli, že konkrétna gitarová vyhrávka z konkrétnej piesne a to už je akože dosť aj na nich …
Pinťo: Keď sa tvrdohlavo držíme tej metafory, tak keď už ješ piatykrát vyprážaný karfiol po sebe, tak už to nie je ono, už ani tá tatarka nepomôže.
*smiech* presne, presne tak.
Pinťo: Je to piaty album však?
Timo: Na Metal Storme?
Pinťo: Nie, myslím v poradí ich albumov.
Harakiri For The Sky, Aokigahara, Trauma, Arson, Mære a… šiesty.
Pinťo: Dokonca, tak keď už ješ šiesty deň vyprážaný karfiol…
Timo: Je ôsmy, ale sú tam nejaké reedície.
Hej, remastre tých prvých dvoch albumov, ale tak, to sme nerátali.
Samo: Re-recordingy dokonca.
Re-recordingy, áno máš pravdu, ale neni to lepšie.
Samo: Nemôže náhodou byť ten nový tiež iba re-recording?
*smiech* jooj to je dobré, toto je dobré. Ale teda späť k Besne. Ešte predtým než ste uverejňovali nejaké tie prvé single, tak čo ma zaujalo bolo, že vy ste tam avizovali, že ste už akože preskúmali ten les, a že sa presúvate do mestskej tematiky a toto bolo sprevádzané aj tými takými fotkami z večernej Bratislavy a tak. Jednak sa pozrime na to, že v čom bola v tých Zverstvách (debutový album, pozn. red.) tá lesná tematika, teda okrem názvu albumu alebo teda nejakých skladieb, Spev drozda alebo v texte „kráľovské jelenie parožie“ a tak ďalej. Čo je vlastne tá mestská tematika v rámci toho Krásna?
Pinťo: Odrazil by som sa od toho, že v dobe, keď sme skladali Zverstvá, ja som mal veľmi rád Katarínu Málikovú…
*smiech* Kruh sa uzatvára.
Pinťo: Takže nie je to úplne náhoda, že bola na našom koncerte aj keď do nejakej miery je to náhoda, keďže to organizoval Jazvec…
*smiech*
Pinťo: Sústredil by som sa na tú druhú polovicu, s tým mestom v porovnaní s tými Zverstvami, že Zverstvá sa tvorili akože celkom dlho. Tie veci, čo tam boli vznikali v priebehu 2 rokov. Na konci dňa sme to zhrnuli do nejakého konzistentného celku a to už znelo nejako ako… znelo to ako to znelo. A dostalo to nálepky, aké to dostalo, a je tam nejaký look toho lesa, ale nebol to prvotný zámer, že ideme to tak robiť a podobne. A pri tomto albume, tu bol najmä zámer, že poďme sa s každým albumom posunúť niekde inde, nech to nerobíme ako niektoré naše obľúbené kapely, dookola ten istý album. No a keďže tam bolo také to označenie toho folklórna, tak poďme sa presunúť k niečomu inému, mestskejšiemu. No a tento zámer bol veľa-veľa ohnutý odvtedy. Teraz sme sa tak rozpomínali, že úplne na začiatku to začínalo, že „nebolo by zaujímavé spraviť pesničku v prešpuráčtine?“ Že spravíme to ako koncept album o prešporských povestiach, ktoré nejako prepojíme s dnešným svetom. A neujal sa… či už sme rôzne veci buď nevedeli spraviť alebo aj skúšali a nefungovali…
Prepáč, len ti do toho skočím, že viete o tom, že Malokarpatan takéto veci v podstate robí. Poznáte Malokarpatan?
Samo: Poznám, ale nesledujem ich úplne, nebaví ma to moc tá muzika…
Ani mňa.
Samo: Akože sledujem, že sa im darí a všetko super, len proste nie som fanúšik.
Jasné dobre, ja len toľko, prepáč Pinťo, pokračuj.
Samo: Ale hej hej sedí, že oni majú taký žargón.
Timo: Akože jedna z vecí, kde sme vlastne narazili na problém bolo to, že jak sme začali študovať tie bratislavské povesti, tak väčšina z nich boli také… ako keby trošku slabé pointou.
*smiech*
Timo: Ale úplne vážne, väčšina tých povestí je o tom ako na nejakej ulici proste videli nejakú opitú ženu a niekto si myslel, že je to duch…
Samo: Proste sa to neujalo, no, tam by som to tipol. Nejak to asi podľa mňa nemusíme rozvádzať a potom vlastne Pinťo postupne nosil texty, jeden doniesol Timo a vlastne sa nutne nemuseli všetky tie texty spájať s mestom, prišlo nám to také pritiahnuté za vlasy. Je tak, Pinťo?
Pinťo: Áno, súhlasím… nepočul som samozrejme, hľadal som tú knihu, z ktorej sme sa snažili čerpať tie prešporské povesti a nenašiel som. Chcel som ju NEodporučiť *smiech* nie sú moc dobré. Ale nepochybujem, že talentovanejší človek by to zvládol spracovať do albumu, ale nenapadlo nás ako a odišli sme od toho. No stále zámer ostal, že spravme niečo iné ako predošlý album.
Ale dobre, keby ste zachovali ten pôvodný koncept, tak by ste spravili album o prešporských povestiach, alebo teda predpokladám, že by to bolo nejak, že čo skladba to prešporská povesť alebo niečo v tomto zmysle. Čiže tým pádom by ste upustili od toho vášho konceptu alebo tej platformy, na ktorej momentálne stojíte, čím je politická platforma?
Timo: Hmm, akože podľa mňa nie nutne, lebo však niektoré z tých tém zostali zachované, konkrétne skladba Paracelsus je založená na prešporskej povesti a napriek tomu si drží ako keby tému, ktorá súvisí aj s obsahom ostatných skladieb.
Aháá, okej, toto je zaujímavé. Toto som sa aj chcel spýtať, ale viem, že hudobníci častokrát nechcú byť veľmi explicitní, čo sa týka toho, že čo znamenajú texty a čo sú symboly a neviem čo všetko, že to nechávajú teda na tých poslucháčov, aby si to vysvetľovali sami. Ale teda ten Paracelsus bol pre mňa taký ten najenigmatickejší v tomto smere. Je tam nejaký súvis s koronovými záležitosťami alebo takéto niečo?
Timo: Práveže nie. A to bol presne jeden z dôvodov, prečo som nechcel, aby sa skladba volala Paracelsus *smiech*. Lebo ľudia si práve slovo Paracelsus, aspoň teda tí, ktorí ho poznajú, spájajú s tým, že to bol doktor. Ale on bol svojho času aj alchymista. No a v šestnástom storočí došiel do Bratislavy a bol tu na návšteve, máme v podstate aj na primaciálnom paláci k tomu pamätnú tabuľu. A vlastne tá legenda hovorí, že on sem došiel a spravil tu nejaké alchymistické predstavenie, počas ktorého spálil ružu a z jej popola vybral zlatú ružu. A ľudia z mesta boli týmto extrémne nadšení a doniesli mu svoje strieborné peniaze a on potom z mesta zmizol. A toto je ako keby tá legenda a to poučenie z toho, že akože nie všetko, čo vyzerá ako jednoduché – jednoduchý spôsob, ako zbohatnúť alebo čokoľvek – tak sa vyplatí a samozrejme, že má to do istej miery aj nejaký politický presah.
Hmm, no tak toto by som nebol uhádol, ale dobre, dobre, to je deep. K inej téme: album sa volá Krásno a všimol som si, že po anglicky to prekladáte ako „Beauty“, ale to podľa mňa nie je úplne presné, lebo však to by znamenalo skôr „Krása“ a krásno je také… čo, príslovkové určenie spôsobu? Že to nie je úplne podstatné meno alebo ako je to vlastne, súhrn všetkého krásneho alebo ako to vzniklo?
Pinťo: Nás baví, keď tie texty, názvy, tá lyrika je zakotvená v niečom starosvetsky znejúcom. Pri Zverstvách sme šli vyslovene po tej atmosfére starých kníh a tak a toho sa asi držíme aj naďalej. Ide tam v prvom rade o to, aby to znelo tak jak keby to napísal Ivan Krasko osobne a v druhom, aby to znelo možno až trochu… v prípade Krásna špecificky… možno až trochu prehnane kvetnato a gýčovo.
Aha. Čiže to nie je taký nejaký umbrella term, alebo také niečo, čo vyjadruje esenciu toho albumu alebo tak…?
Pinťo: Ide tam o tému, ktorá je nejaký jadrom toho albumu. Netýka sa to nutne, že každej jednej pesničky striktne, ale chceli sme, aby ten názov pokrýval tú tému, o ktorej sa budeme rozprávať na interviách a tou je, že niečo škaredé a zhnité vo vnútri, miesto toho aby sme riešili, tak prekryjeme iba gýčom, niečím umelo krásnym na povrchu, čo iba veľmi slabo zastiera to skazené vnútro. Že namiesto riešenia problémov ich iba zakrývame gýčom.
Uhm. Čiže… je to paralela na vašu hudbu?
*smiech*
Ale nie, iba žartujem.
Pinťo: Je to tak. Nevieme moc dobre hrať na nástrojoch, tak hráme pekné melódie.
Samo: A veľa reverbu a delayu si tam pridávame.
*smiech*
Samozrejme som len žartoval.
Samo: Ale my nie.
No to, keď už vy sa považujete za tých, ktorí nevedia poriadne hrať na nástroje tak…
Pinťo: Akože dokážeme to stále predať s hudbou, ale chceme niečo, čo má ten hnusný metalový, blackmetalový zvuk vo vnútri a prekryjeme ho tou nežnou… post-rockovou…
Samo: …reverbom.
*smiech*
Pinťo: V zásade, písali sme si to tak, aby sme o tom vedeli hovoriť pekne, keď sa nás na to budú ľudia pýtať, to bol celý cieľ.
*smiech* no z hľadiska PR je to super. Ale dobre, čiže toto vlastne vyjadruje aj to, čo vieme vidieť na tom obale toho albumu. Je tam vlastne labuť, ktorá je symbolom asi krásy a na spodku je nejaký dym alebo také niečo… Čo tam môžeme vidieť?
Pinťo: …a bordel, plasty, odpadky… či už fyzické alebo ideologické.
Uhm. No a toto ešte je taká vec presne, čo som sa chcel spýtať, že u vás je to s tou žánrovo škatuľkou samozrejme trošku zložitejšie, takže nebudem sa už túto otázku znova pýtať, lebo to stále musíte vysvetľovať, akým spôsobom ste došli do toho post-blackového označenia, prívlastku. A na Zverstvách tam bolo počuť všetko možné, naozaj, no ja si myslím, že teraz s Krásnom ste trošku bližšie ako keby k tomu post-blacku alebo respektíve tam je tých blackových prvkov trochu viacej a možno sa mi to len zdá kvôli tomu, že s Antonom prišli také agresívnejšie bicie, či v rýchlejších tempách. No a celkovo akože ten album má aj taký agresívnejší ráz…
Pinťo: Je to zároveň také self-fulfilling prophecy, že čím viac nám ľudia hovoria, že sme black metal, tak asi tým viac ho hrávame.
No a toto práve je tá vec, že nebýva časté, že blackmetalové kapely si vyberú ako svoje nejaké tematické zameranie spoločenské reálie a kritiku, ak teda nehovoríme o nejakých NSBM, ale akože povedať, že NSBM sa venuje spoločenskej kritike je asi dosť eufemizmus. Čiže to som ja vlastne vnímal skôr ako takú výsadu nejakej alternatívnej scény a čiže to ma teraz zaujíma, že ako ste sa vlastne dostali k tomu, že spravíte kapelu, ktorá sa bude venovať spoločenským problémom. Sadli ste si a povedali ste, že „okej ideme robiť takéto niečo“?
Timo: Ja si myslím, že to vzniklo úplne naopak. Robili sme kapelu, lebo sme chceli hrať hudbu a keď sme písali texty, tak sme chceli písať o veciach, na ktorých nám záleží, alebo nejakým spôsobom sa nás dotýkajú a takým spôsobom sme došli k tomu. Ale teda to hovorím iba za svoje texty. Neviem ako to vidí Pinťo.
Pinťo: Je to presne tak.
Čiže teda píšete texty viacerí.
Timo: Ja a Pinťo…a Pinťo teda veľkú väčšinu.
Aha okej. Čiže chápem to správne, že Paracelsa si napísal práve ty Timo, keďže si vysvetlil genézu toho celého…
Timo: Hej, Paracelsa, Cestu krvi, Ľadovec a zvyšné sú Pinťove.
Ahá okej, tak to už teraz začínam chápať tie rozdiely medzi tými témami.
Pinťo: Je tam nejaká Samova autorská stopa v historických textoch…
Samo: Ako?
Pinťo: Že tvoja autorská stopa v textoch je…
Samo: Jáj… je zabudnutá v histórii, hej, pochoval čas.
Pinťo: Nevydali sme vlastne ani jednu z tých pesničiek.
Samo: Ako dobre.
Áh. Sad story. Ale každopádne, keď sme pri tom NSBM, tak akože…
*smiech*
Ale nie toto ma zaujímalo pri vás už veľmi veľmi dlho. Bola to otázka, ktorú som vám vlastne chcel položiť aj osobne, keď sme sa rozprávali a som na to vždy nejako zabudol a to je, že by som s vami chcel rozobrať tému vášho vlastného nacionalizmu, alebo vlastenectva. Lebo hoci by možno veľa ľudí so mnou nesúhlasilo, tak v dnešnej našej spoločnosti veľmi polarizovanej je nacionalizmus a vlastenectvo vnímané strašne negatívne. Je teda spájané s radikálne až extrémne pravicovými platformami, proruskou orientáciou, protizápadniarstvom, konzervativizmom a vy vlastne proti všetkým týmto veciam ako Besna stojíte jednoznačne. Ale napriek tomu by som ja povedal, že Besna je dosť vlastenecká kapela. Lebo však veď v konečnom dôsledku vaša tvorba sa celá venuje nejakým tým slovenským, československým reáliám. Máte tam množstvo odkazov na slovenskú literatúru, ja neviem, čo mi napadne napríklad Samo Chalupka, Ján Kollár, Ivan Krasko, určite tam je nepochybne omnoho viac takýchto referencií. Na obale Zverstiev máte ikonu, kde je vlastne slovenský kroj, čiže práve veľa takých blackmetalových fanúšikov, ktorí sa bijú do hrude, že akí sú oni strašne true by možno na váš koncert nikdy neprišli, ale v skutočnosti by boli veľmi prekvapení, keby sa trochu zamysleli. Takže ako to vlastne vy teda vnímate tento nacionalizmus alebo vlastenectvo skrz Besnu?
Pinťo: Mňa napríklad veľmi hnevá… akože nie, že teraz akútne, ale že dlhodobo vnímam ukradnutie týchto tém nejakým politickým spektrom. Myslím si, že táto téma je bohužiaľ dlhodobo spolitizovaná, pričom rozumiem prečo to tak je a zároveň som z toho nerád, lebo mnohokrát ešte aj v začiatkoch Besny boli doby, kedy som sa oveľa viac chcel rýpať v nejakej mytológii a podobne a v niečom staroslovanskom a zároveň som cítil, že proste kapely, ktoré… dobre tam už nechcem ísť…
*smiech*
Pinťo: …ale sú dnes kapely, ktoré toto robia a sú možno tiež hádzané do nejakého politického koša. A to je svet, v ktorom sme a je to škoda, ale odraziac sa k nejakej svetlejšej časti, ja by som práve veľmi chcel… že podľa mňa sa ten nacionalizmus dá budovať nejako zaujímavo. Veľká Morava už bola ulúpená, ale napríklad my máme ako národ nejaký historický odkaz, možno aj modernejší. Sme národ, ktorý sa zvládol postaviť dvom autoritárskym režimom za posledných 100 rokov, čo je niečo, čo ľudia vnímajú a čo by zároveň mohlo byť silným kultúrnym odkazom dnes a niečo, za čo sa ľudia vedia postaviť. A zároveň si myslím aj, že to nie je úplne stratené. Čo už tiež znie tak tendenčne, ale spôsobom jak si načal tú otázku, že nie je to úplne ulúpené tá nacionálna stránka iba jednou časťou politického spektra. Dejú sa… chceme ísť do protestov…?
Kľudne.
Pinťo: …aj na slovenských proeurópskych protestoch vidíme, že prirodzene ľudia spievajú hymnu, mávajú slovenskými vlajkami, nie je to niečo, čo by teraz zrazu prestala polovica spoločnosti cítiť. Takže tak. Ešte jak sa tu motám okolo niekoľkých tém by som spomenul, že osobne veľmi vnímam to, že by som nechcel pustiť rodnú hrudu, alebo kus zeme alebo kus kultúry nejakej autoritárskej strane, nejakému autoritárskemu režimu. Podľa mňa je dôležité sa snažiť nejako o toto bojovať a nenechať si to ukradnúť s tým, že „však pôjdem o dům dál“ lebo akože kam, do ktorého domu pôjdem o tri generácie ďalej?
Samo: To je vlastne to, čo som ja chcel na to, alebo že čo mne najprv napadlo, keď si sa spýtal tú otázku. Ja na sebe vnímam ako nejaké také to… čo ja viem vlastenectvo nazvime to, už len fakt, že som proste ešte odtiaľto neodišiel. Že mi ako keby dáva niečo zmysel, napriek tomu, že s veľa vecami nesúhlasím a myslím si, že by mohli fungovať oveľa lepšie, tak proste tu nezlomím tú palicu nad tým a neodídem niekam, kde by mi tie veci nevadili trebárs. Ale mám ako keby v sebe niečo, čo ma núti tu ostať a nazvime to bojovať ako to Pinťo spomenul.
Veľmi pekný máte na to pohľad, chalani.
Pinťo: S tým bojom ešte… mám pocit, že tá… kultúrna vojna je tiež veľmi ukradnutý termín a nemá úplne správne konotácie, ale ten boj sa možno práve najefektívnejšie zvádza tým kultúrnym povedomím. A preto to vie byť nebezpečné, ak sa nejaká národná kultúra zrazu dostane do oprát režimu, a to sme zažili opakovane na Slovensku a opakovane sme sa z toho dokázali vyňať. A vracajúc sa do toho, že hovoríme tu o osobných názoroch, ale možno aj preto ten presah do kapely, že práve keď umelci, hudobníci, filmári, vnímajú veci ako slobodu a občiansku spoločnosť to zhrňme, a dostáva sa to do tých diel, tak je to veľmi dobrý spôsob ako to komunikovať pre ľudí.
Timo: To, čo si práve povedal mi strašne evokovalo film Vlny, ktorý vyšiel minulý rok, a ktorý bol akože úplne excelentný a poviem, že príkladným príkladom toho ako človek môže byť odvážne vlastenecký bez toho, aby mal potrebu niekoho iného potláčať alebo sa vyvyšovať nad niekoho iného. A to je podľa mňa to pravé vlastenectvo, tá láska k tým ľuďom tu v tej krajine, ale nie nenávisť k ľuďom, ktorí ja neviem rozprávajú inou rečou alebo čo a mám pocit, že, stáva sa to nielen akoby s touto národnou témou, ale aj s množstvom iných tém, že niektorí politici sa snažia vyvyšovať nejaký ako keby aspekt bytia, či už je to proste národnosť alebo čokoľvek iné, ako akýsi punc toho, že sú lepším človekom než tí ostatní, lebo sú napríklad Slováci. A je to miestami až absurdné. A je to veľká škoda, že ako keby toto súperenie a vyvyšovanie sa nad ostatnými je stále prítomné, keď podľa mňa to skutočné sebavedomie práve vyplýva z toho, že sa človek nemusí vyvyšovať, ale verí tomu, čím je aj autentický.
Absolútne súhlasím, presne to si trafil klinec po hlavičke s tým, že kto má to zdravé sebavedomie, tak sa nepotrebuje nejako povyšovať. A som veľmi rád, že toto vlastne počujem, lebo ja sa identifikujem ako liberál, ale častokrát, keď sa rozprávam s liberálmi, alebo proste vidím tričká s nápisom „Nacionalizmus je pičovina“ a podobné takéto veci… a to sa proste nedá takto povedať, však nacionalizmus častokrát mnohým národom pomáha, ja si dovolím tvrdiť, že napríklad to, čo drží Ukrajinu pokope v dnešnej dobe je práve nacionalizmus. Lebo keby sa toto stalo na Slovensku, všetci ujdú preč, tí Ukrajinci majú chuť sa ešte za niečo biť. Vidím, že Samo sa chcel k niečomu vyjadriť ešte.
Samo: Ja si myslím, že tí ľudia, čo majú tričká, že „Nacionalizmus je pičovina“ sú skôr anarchisti jak liberáli. Lebo akože nacionalizmus je v rozpore s anarchizmom, ale tak neviem či sa mi chce zachádzať do týchto vecí *smiech*.
No toto by s tebou strašne nesúhlasil Famine z Peste Noire, ktorý sa hlási k ideológii národného anarchizmu.
Samo: Ahá. No môže byť. My sme cestou, keď sme šli v dodávke s Udånde…
Pinťo: Medzi dvoma nemeckými squatmi sme šli s Udånde…
Samo: …tak sme sa teda vzdelávali o všetkých formách anarchizmu, aby sme vedeli, že ako všelijako kvetnato sa to dá poňať a najzaujímavejší bol ten…
Timo: Anarchoprimitivizmus.
Samo: Áno, anarchoprimitivizmus, ďakujem, kde… ako to tam bolo, že tam sa vlastne platí iba prácou, protiprácou..?
Pinťo: Jaaj niee, to bol anarchomutualizmus. Anarchoprimitivizmus bol, že jediný spôsob ako mať skutočnú anarchiu, je vrátiť sa s technológiou nejaký čas dozadu a potom až ľudia vedia byť naozaj slobodní. A anarchomutualizmus je, že peniaze sú pičovina a zaplatíš obilím za svoje nové gitarové struny.
Komunizmus, essentially.
Samo: Ale akože podľa mňa sú to všetko zaujímavé myšlienky, ktoré samozrejme, keď človek privedie do extrému, tak je to nezmysel, ale na nejaké inšpirovanie sa alebo rozmýšľanie o svete, to sú podľa mňa zaujímavé diskusie, však sme sa na tom super zabavili.
Určite určite, potom si treba pozrieť aj ezoterický hitlerizmus.
*smiech*
Ale každopádne, je veľa hodín a nechcem vás držať od vašich rodín. Ale mám jednu otázku, ktorú chcem kapelám vždy pokladať, keď sú so mnou takto, akože na pive a to je že, keby ste si mohli vybrať akúkoľvek kapelu – či existujúcu alebo už rozpadnutú, s ktorou by ste šli na turné, tak ktorá by to bola?
*15 sekúnd úplného ticha*
Pinťo: No kto prizná to Harakiri For The Sky?
*smiech*
Samo: Linkin Park.
Timo: Linkin Park, to je jasná voľba.
Fakt, Linkin Park?
Pinťo: Opeth.
Okej! A prečo?
Pinťo: Akože úprimne nad takýmto typom otázky som rozmýšľal vo svojich mladších rokoch viac a vtedy to bola pre mňa, že najlepšia kapela na svete. Keby ma na ulici zastavil Mikael Akerfeldt a povedal mi, že preňho musím spraviť ľubovoľnú vec, tak v tom momente sa vyzlečiem a som jeho. Zober si ma.
*smiech*
Pre chalanov je to jednoduchšie, teraz so speváčkou z Linkin Park.
Pinťo: Teraz ma už tak nebaví, ale stále je Opeth pre mňa ten veľký, tvrdý progressive metal…
Samo: …veľký tvrdý…
*smiech*
Samo: A ja by som ešte Gojiru určite spomenul, to by bol určite splnený sen.
Timo: The Ocean.
Pinťo: Hej The Ocean je ešte fajn. A počúvaj Timo a čo Unexpect?
Timo: Unexpect by som povedal, ale nebol by to dobrý line-up to by sme si užili my dvaja.
Samo: …a ešte Katarínu Málikovú.
Pinťo: Bol by to dobrý line-up, lebo by tam bol Unexpect.
Napísal: B.
