Náhodná záujímavosť: viete, ktoré dve miesta majú najvyšší počet samovrážd na svete ročne? Golden Gate Bridge a japonský les Aokigahara. Shining, tak to je meno, ktoré snáď netreba predstavovať. Je to taká svojská kategória, pretože jej meno je snáď väčšie, než samotná kapela. Povedal by som, že Shining môžeme zaradiť medzi najznámejšie v blackmetalovom žánri, máloktorý fanúšik tejto hudby môže povedať, že nepozná meno Niklas Kvarforth, no aj napriek tomu napríklad na facebooku ich počet fanúšikov nepresahuje taký Forgotten Tomb, čo je kapela podstatne nižšieho ranku. Čo chcem povedať je, že hoci Shining nemá každý druhý človek rád, tak každý druhý o nich počul. Ak by som mal povedať môj postoj ku Shining, tak pre mňa je to moje osobné číslo jedna, takže v kontexte X – Varg utan flock (čo znamená Vlk bez svorky) nemôžem hovoriť iba o najočakávanejšom albume roku 2017 resp. 2018 (keďže vyšiel 5. januára, tak je ťažké ho jednoznačne zaradiť a stále mám tendenciu ho dávať k tej 17ke), ale o najočakávanejšom albume od roku 2015 (teda od vydania ich poslednej nahrávky).

Najprv by som sa rád pozastavil nad zvláštnym marketingom, ktorý Shining robí od ich predposledného albumu z roku 2015. Od samého začiatku ich pôsobenia je na albume vždy 6 piesní, z ktorých je od druhého albumu vždy jedna inštrumentálna, akustická, ambientná, alebo nejakým iným spôsobom „neplnohodnotná“ a spravidla je to číslo 5 (výnimku spravili len na dvoch albumoch). To znamená, že sa na každom albume nachádza 5 reálne plnohodnotných piesní, na ktoré fanúšikovia čakajú, plus jeden doplnok. No a oni od roku 2015 robia to, že v mesačných intervaloch, keď už sa blíži vydanie očakávaného albumu, postupne uverejnia 3 plnohodnotné piesne. To znamená, že album ešte ani nevyšiel a fanúšik už pozná viac než polovicu, čo teda dosť zásadne môže ovplyvniť jeho motiváciu si daný album kúpiť. Ja som napríklad vďaka tomuto marketingu vedel, že X – Varg utan flock nebude nijaké prelomové dielo.

Ako som teda už načrtol Shiningovskú tradíciu, tak aj X – Varg utan flock má 6 piesní, z ktorých piata je inštrumentálka. Nehovorím teraz o deluxe edíciách, ktorá mávajú aj viac piesní a v tomto prípade teda ešte dva covery – na Placebo a Gerarda McManna. Album začína piesňou Svart ostoppbar eld, ktorý sľubuje pre Shining nezvyčajný zvuk (keby neboli uverejnili polku ešte pred vydaním, tak si pomyslím, že táto nahrávka bude kompletne iná od staršieho materiálu! Táto daná pieseň dokonca ani nebola prvá medzi uverejnenými, takže sme hneď vedeli, že to je len výnimka). Je to taký crust punk skrížený s black metalom, spočiatku som si hovoril ako sviežo to znie, kým som sa nezapočúval hlbšie. Skutočne, poslucháč, ktorý má trochu Shining napočúvaný, zakrátko začuje, že Svart ostoppbar eld sa až príliš podobá na Besvikelsens dystra monotoni z albumu V – Halmstad z roku 2007. Schválne, vrelo odporúčam si tieto dve piesne porovnať. Ďalšia pieseň je ďalším Shiningovským trendom – metalová balada Gyllene portarnas bro (Golden Gate Bridge), rovnako ako Framtidsutsikter, The Ghastly Silence, Tiden läker inga sar, Ohm, Längtar bort fran mitt hjärta,… a tak ďalej. Na každom albume je jedna taká pieseň. Ďalšou je skladba z EPčka Fiende, ktoré vyšlo krátko pred samotným albumom, s názvom Jag är din fiende, ktorá zas nápadne pripomína Hail Darkness Hail, či Människotankens vägglosa rum či Människa, o avskyvärda människa. Proste poväčšinou v strednom tempe ladená pieseň s trhanými riffmi. Švrtá pieseň, Han som lurar inom (žeby Han som hatar människän z Redefining Darkness?) nemá nejakú vyslovenú identickú kopírku, ale hneď ma napadla Besok fran i(ho)nom, ktorá má podobné pasáže. Avšak v tejto piesni sa mi veľmi páči disharmonický, strašne jednoduchý, ba až priam primitívny natiahnutý riff, ktorý v klepačkovej stránke piesne tvorí jej os. Piata pieseň, inštrumentálka Tolvtusenfyrtioett je čisto klavírna skladba znejúca až klasicky. V praxi úplne to isté ako Attiosextusenfyrahundra z V – Halmstad.  No a posledná pieseň, Mot Aokigahara je niečo na čo sa oplatilo čakať. Pre mňa jednoznačne najlepšia pieseň na albume a v zásade jediná „plnohodnotná“ pre mňa, pretože tu konečne počujeme niečo nové. Máme tam aj trúchlivé akustické pasáže, ktoré sa vzápätí zmenia na chaotické mlátenice, tiché intermezzá, prosto tá typická Shiningovská maniodepresia, no originálna. Aj piesne predtým si zachovávali svoj Shiningovský rukopis, ale až príliš.

Čo som sa celý čas snažil naznačiť – X – Vlk bez svorky by sa mal volať kiX – Tĺk bez inšpirácie. Nie je to prvýkrát, čo v piesni od Shining počujem až príliš zo staršej skladby, ale nikdy to nebolo takto zlé. Tento album, je skutočne z 80% iba recyklovaný starší materiál. Červené auto prefarbené na modro. Dokonca aj tie časti, pri ktorých nie je priamo recyklovaná hudba, je recyklovaný spôsob. V niektorých prípadoch ešte aj názvy! Je fajn udržiavať si nejaké šablóny, ako napríklad, že vždy pred albumom je poradové číslo alebo, že vždy jedna pieseň je inštrumentálka, ale netreba to s nimi preháňať. Keď človek počúva X – Varg utan flock , skutočne nepočuje nič nové. Či už je to tým, že ten album obsahuje (presne ako albumy pred ním) jednu metalovú baladu, inštrumentálku, pomalšie ladenú pieseň, rýchlejšie ladenú pieseň, alebo tým, že sú tam opakované motívy, toto nie je niečo na čo fanúšikovia čakali a je to skutočne akoby odfláknuté. Veľmi ma to mrzí, pretože ja sa väčšinou od nového albumu Shining nedokážem odtrhnúť a obohrávam to dookola, ako keby neexistovalo iné CD. A toto som tiež nejakú dobu obohrával, ale nie preto, že som to nevedel prestať počúvať, ale preto, že som nemohol uveriť, že je to tak slabé a nahováral som si, že to má aspekty, ktoré som si nevšimol. Keby sme mali hodnotiť iba samotnú hudbu odhliadnuc od všetkého ostatného, tak isteže je to fajn. Shining sú skvelí hudobníci, tí gitaristi sú virtuózi a nikto neznie na mikrofóne ako Kvarforth, to sa proste nedá. Ale čo tie nápady…? Mali na to tri roky! Takúto dlhú pauzu mali jedine medzi tretím a štvrtým albumom a to kvôli tomu, že sa medzitým rozpadli a dali znova dokopy. Dúfam, že studnica Shining nevyschla, pretože to by ma sklamalo viac, než čokoľvek iné na metalovej scéne. No zas mám problém tento album hodnotiť. Keby som nikdy o Shining nepočul a toto by bolo prvé, čo sa mi od nich dostalo, tak by dané hodnotenie bolo určite dosť vysoké, hoci v porovnaní s inými albumami od Shining, je toto jednoznačný podpriemer.

Nuž žiaľ vyzerá to tak, že rok 2017 veľmi mojim obľúbeným kapelám a projektom neprial a ani prvý krok do nového roku to nevylepšil. Či hovoríme o Carach Angren, Raventale, Vulture Industries, či Flowers for Bodysnatchers (dark ambient), vo všetkých prípadoch som skončil sklamaný. A ako vyzerá zatiaľ rok 2018, okrem Shining? No dúfam, že Voices a Chaos Invocation mi vrátia nádej, lebo keď ja do rúk dostanem ten nový Watain…!

Hodnotenie: 6/10

Napísal: B.

English overview

Shining is a band, which doesn’t need any introduction. Although, it may not be as popular as Mayhem, it is definitely one of the biggest black metal bands, perhaps because of its controversy. X – Varg utan flock is their tenth full-length album, which, for me, was the most anticipated album since their last release in 2015. Shining is my longtime favorite and I know every song of theirs by heart. The more were I disappointed when I actually heard it. It is basically a compilate of the old ideas in a new clothing. Of course, in general, Shining are great musicians and their music always has its own face, but now it sounds like they are ripping off themselves. I sure hope, that this was just a misstep, because if Shining ran out of ideas, we have lost a very unique entity on the scene.