Varulv – Sagenlieder (2017)

Dnes sa pozrieme v recenzii k našim germánskym susedom z Rakúska a to na album Sagenlieder od pomerne neznámej kapely Varulv. Za dvanásť rokov existencie je to ich tretí radový album a vyšiel pod celkom vychyteným rakúskym vydavateľstvom Talheim records. O to viac som bol zvedavý na túto nahrávku, nakoľko Talheim u seba nemá vyložené braky.

Logo kapely s dvoma šibenicami vychádzajúcimi zo stredu by mohlo evokovať, že ide o nejaký pomalý depresívny a samovraždený black metal. Opak je však pravdou a tematika lyrickej stránky sa venuje prevažne mytologickej tematike a prírode. V tomto duchu je navrhnutý a spracovaný aj covert art – temné fotky hôr a lesov, no veľmi vkusne spracované.

Ako je na tom hudobná stránka Varulv? Zvuk na albume je ničím nevybočujúci z normálu, nástroje znejú vcelku surovo, vokál je v popredí, no občas zaniká druhá gitara, ktorá obstaráva melódie, ale k tomu sa ešte dostaneme. Inštrumentálne nie je Varulv žiadny preborník vo svojom žánri, no treba pripomenúť že black metalová hudba nie sú preteky v gitarovej zručnosti. Dôraz sa kladie predovšetkým na akúsi autenticitu, atmosféru, texty a samozrejme, že sa vyžaduje aj nejaký nápad (nerád používam slovo originalita).

Ako som povedal skladby sa nesú predovšetkým v strednom tempe, ktoré vystriedajú rýchle pasáže s riffmi dávajúcimi dôraz na atmosféru. Kompozíciu piesní tvoria poväčšine typické „paroháče“, občas sa pridá aj skladba kde to poriadne roztočí punkový rytmus na bicích. Taktú typickú „tancovačku“ s poriadne surovými riffmi v štýle fínskych Goatmoon si užijeme predovšetkým v siedmej skladbe Festmahl der Hobagoaß. Tá sa vcelku vymyká štandardu, ktorý nastoluje celý album, je to typický tanec lesných duchov niekde pri ohni pričom škriatkovia kradnú lesníkom sekery a plieskajú ich po holej riti. No dobre už som zašiel asi mimo… Záver albumu skutočne graduje a úvod poslednej skladby Im Graben nám nasolí poriadne agresívny začiatok, no postupne sa skladba dostáva do atmosferického štádia v štýle starších albumov Darkthrone. Vcelku musím povedať, že rukopis severského black metalu tam je cítiť požehnane. Úvodná skladba Knochenkult síce nesie prvky švédskej „školy“ no postupne to viac nórske a nórske. Čo mi však vadí je miestami nevyvážená porcia zvuku pri melodickej gitare nakoľko sa na celom albume nachádza niekoľko veľmi dobrých a zapamätateľných melódií.

Ak by sme to mali zhrnúť tak album Sagenlieder nie je žiadne prevratné dielo a pravdepodobne ani neurobí dieru do neskutočne prehusteného black metalového sveta, no svojich fanúšikov si isto nájde. Na albume sa nachádza niekoľko veľmi dobre zapamätateľných momentov pomedzi tie, ktoré ste už počuli aspoň stokrát. Najväčším svetlom na albume je jednoznačne sedmička pieseň Festmahl der Hobagoaß. Tú si určite rád pustím aj samotne. Sagenlieder ako zoznámenie s kapelou hodnotím slušným priemerom.

 

Hodnotenie:  6/10

Napísal: S.

 

English overview

Varulv´s album Sagenlieder released by austrian label Talheim Records is my first acquaintance with this band. Nicely done cover art (including logo) and good label are always promising signs of quality. Musical part of third full-length album of Varulv is more in scandinavian way of black metal music. Riffs are not complicated and melodies are easy to remember what is actually positive fact. Album itself is nothing surprising, maybe you have heared these riffs already, composition is easy, but atmosphere works. About the sound I must say, that melodic guitar parts are quieter then other instruments, what is really pitty. Highlight song of album is number seven Festmahl der Hobagoaß, which sound like finish Goatmoon. I rate this album is nice avarage!

Author: S.

Zakladateľ a šéfredaktor Besu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *