Ozveny folk metalu v domácom undergrounde

Prvý tohtoročný článok bude voľne nadväzovať na tretí diel našej série o pagan black metale na Slovensku. V úvode tohto dielu sme si v krátkosti rozobrali evolúciu pagan black metalu až do jeho prerodu do folkmetalovej podoby. Spomenuli sme jeho potenciál v metodickosti a inklináciu k folklóru na úkor pôvodných blackmetalových prvkov. Dnes sa posunieme ďalej a to na konkrétne skupiny, ktoré túto vetvu metalového undergroundu reprezentovali na domácej scéne. Skupín nebude mnoho, nakoľko sa tento subžáner nestihol v domácej scéne rozvinúť naplno. Článok začneme s „najtvrdšou“ skupinou zo všetkých a postupne prejdeme k niekoľkým ďalším zástupcom tohto žánru. Viaceré zo skupín sa podarilo v minulosti spracovať na našich stránkach formou rozhovorov a recenzií, takže opäť využijeme aj náš starý blog.

Folk metal sa ako samostatný subžáner metalovej hudby objavil v druhej polovici 90. rokov v západnej Európe. Vychádzal z heavymetalového základu v kombinácii s ľudovou tvorbou. Na škandinávskej scéne došlo k prepojeniu folk metalu s druhou vlnou black metalu a vzniku skupín ako Fintroll, či Korpiklaani. Dnes sú tieto mená notoricky známe ako jedni z priekopníkov a z najvýznamnejších predstaviteľov tohto žánru. Z ostatných, významných skupín možno spomenúť Folkearth, Eluveitie či Ensiferum. Neskôr, v období nového milénia, vyvrcholil záujem o tento žáner vo východnej Európe, kde dosiahol veľkú popularitu. Objavili sa skupiny ako Natural Spirit, Alkonost, Chur, Arkona (Rus) a mnoho ďalších. Zo skupín, ktoré začínali v tvrdších blackmetalových vodách, a neskôr etablovali folk metal vo svojej tvorbe, možno spomenúť estónsky Skyforger, ukrajinský Nokturnal Mortum, prípadne ruský Temnozor. Výrazné folkmetalové prvky môžeme nájsť taktiež v ranej tvorbe ukrajinskej Krody, bieloruskej skupiny God’s Tower, ruských Ashen Light, či Pagan Reign. Z českej scény môžeme spomenúť moravský Žrec, či Silent Stream of Godless Elegy. Na domácej scéne sa folk metal prvotne objavil v tvorbe pagan blackmetalových skupín. Kopírovali tak trend viacerých vyššie spomínaných predstaviteľov východnej scény. Niektoré skupiny, prípadne albumy, ktoré budeme dnes spomínať by sa pokojne mohli objaviť v našom článku o pagan black metale. Nechali sme si ich však špeciálne pre tento diel, aby sme tak ukázali vývoj folk metalu v slovenskom undergrounde.

Sirin – Moja Otčina

Jednou z prvých skupín na domácej scéne, ktorá začala do svojej tvorby pridávať ľudové nástroje, folklórnu tematiku a folkmetalové postupy bol pagan blackmetalový Sirin. Skupinu sme na našich stránkach spomínali ešte v časoch prvého blogu v rozhovore a v recenzii. Vtedy sme sa detailne pozreli na debutový materiál Moja Otčina (2009). Nasledujúce riadky sú skrátenou a upravenou verziou recenzie nášho šéfredaktora S.

V roku 2009 vyšiel debutový album skupiny Sirin. Ide o sólový projekt S.W., obsahujúci desať skladieb s celkovou dĺžkou albumu približne jednej hodiny. Moja Otčina zaujala hneď po prvom zhliadnutí svojím obalom. Nemôžem nepochváliť grafické prevedenie bookletu, ktoré umocňuje folklórne ladenú atmosféru celého albumu. Lyrickú časť nám charakterizuje názov albumu, v ktorom autor odkazuje na rodnú krajinu a dedičstvo našich predkov. Ako som už vyššie naznačil, celá nahrávka sa nesie vo folklórnom duchu, o čom svedčí aj úvodné Intro zo známej slovenskej rozprávky Pásli ovce valasi. Nasledujúca pieseň s rovnomenným názvom Sirin, nás už uvádza do pohanského black metalu s folklórnymi prvkami. Mínusom tohto albumu je zvuk nahrávky a fakt, že S.W. nahrával celý album sám.

Nahrávkou sa nesú jednoduché gitarové riffy a klasický blackmetalový vokál. Čo by som však mohol vytknúť je šušťavá gitara a programované bicie, ktoré si všimne každý pozornejší poslucháč. Najsilnejšou stránkou je atmosféra, ktorú dotvára flauta a gitarové vyhrávky. Ako príklad by som spomenul pieseň Moja Otčina, do ktorej nás uvedie pomalá gitarová vyhrávka. V strede piesne dostanú gitary krátku pauzu počas ktorej sa do skladby zapojí flauta. Z najzaujímavejších skladieb albumu by som spomenul Les v mesačnom svite. Začiatok skladby je sprevádzaný zvukmi prírody a chytľavou flautovou melódiou, po nej nasleduje nekompromisná gitara a agresívny vokál. Čo ma však sklamalo na tomto albume, je predposledná skladba a tou je cover verzia piesne Werewolf od ruskej skupiny Temnozor. Ak poznáte túto skladbu, tak cover verzia vám bude znieť neznesiteľne umelo, tak ako mne. Ako rozlúčku s albumom nám Sirin ponúka Outro v podobe vytia vlkov. Celkovo by sme mohli album Moja Otčina zhodnotiť ako krok vpred z hľadiska doterajšej tvorby Sirinu. Album nesie duchovný odkaz našich predkov s folklórnou atmosférou pre nás tak osobitou. Aby však tvorba skupiny pôsobila pre slovenského fanúšika ešte hodnovernejšie, S.W. mohol viac zapracovať na autenticite svojho projektu.

Hlavný tvorca Sirinu na svojej tvorbe zapracoval a v roku 2022 priniesol druhý album V pamäti. Tak ako krátka recenzia na debutový album Moja Otčina naznačila, tvorba Sirinu sa pohybovala vždy niekde medzi žánrami. Jednou nohou v klasickom poňatí pagan black metalu, populárnom hlavne na východoeurópskej scéne. Druhou nohou v šíriacom sa trende prevládajúcich folkmetalových elementov u blackmetalových skupín. Sirin v úvode svojej tvorby zápasil hlavne so zvukom. Druhý album V pamäti však priniesol značný posun v hudobnej tvorbe skupiny. Zmizli zvukové nedostatky a všetky nástroje dostali dostatočný priestor a patričnú produkciu. To, čo bolo prednosťou tejto skupiny, konkrétne spätosť s domácim folklórom a melodickosť gitarových riffov, sa prejavilo naplno. Samozrejme Sirin svoju blackmetalovú minulosť nezaprel a tak aj na tomto albume môžeme opäť počuť klepačky, či gitarové postupy tak príznačné pre čierny kov. Prečo album V pamäti smeruje viac k black metalu a ako si S.W. spomína na Moju Otčinu nám prezradia záverečné odpovede.

„…Viac metalu a menej folku. Samotný album V pamäti, je vlastné taký prierez tými rokmi nečinnosti a ako keby rozdelený na starú a novu tvorbu. Netreba to brať tak, že už nikdy nebude folk v Sirine, ale musí si to proste ta hudba pýtať, vyžadovať, ale bude už od začiatku komponovaná ako folkovo ladená.

Moja otčina je pre mňa veľkým prekvapením aj teraz. Lebo keď si to pustím a odhliadnuc od automatu sa sám čudujem, ako som toto dokázal vtedy nahrať :D. Úž som sa aj pohrával s myšlienkou či ju neprehrám celu s reálnymi bicími, ale zatiaľ kvôli časovej vyťaženosti je to len a len v mojej hlave.“

Prarod – Na ceste k zániku

Prarod od počiatku svojej krátkej existencie (metal-archives uvádza rok 2008) vydal iba dva materiály. Úvodné demo Ozvena Vekov z roku 2010 a debutový album Na ceste k zániku z roku 2013. Už od začiatku svojej existencie sa Prarod hudobne pohyboval naprieč rôznymi metalovými žánrami. Odrážal tak rôznorodý, hudobný vkus jednotlivých členov skupiny. Gitarista a spevák Sambor nám počiatky skupiny opisuje v našom rozhovore takto:

„Pokiaľ mi pamäť siaha, a dobre si pamätám, tak po par pivách v trenčianskom bare s jedným známym došlo na tému hudby a som sa ho opýtal, či nepozná z Trenčína nejakých chalanov čo hrajú, majú skúšobňu a najlepšie metal, že by som si raz od času chcel čosi zahrať, ako sa povie „zajamovať“. Dal mi kontakt na Andreja a ja som neváhal a ozval sa. Dohodli sme sa a stretli sme sa v ich skúšobni na sídlisku. On vtedy skúšal s kapelou Varta, kde hral spolu s gitaristom z Proglasu. Prehodili sme pár viet, klasické zoznámenie, a zavreli sme sa do skúšobne (garáže). On mal rád Metallicu, ale keďže tú som nevedel hrať, tak reku zahrám niečo čo poznám a dal som Temnozor – Werewolf a viac netrebalo. Bicie sa rozozvučali a už sme šli ako o život. Chalani to poznali a o to ma to viac potešilo a vedel som, že z toho by aj niečo mohlo vzísť. Po ešte pár skladbách, aj zo svojich skladieb, sme zašli na pivo, pokecali čo a jak a že môžeme sa aj častejšie stretnúť. Potom už klasický priebeh ako víkendové posedenia pri pive, zoznamovanie sa s ďalšími metalistami (s basákom) a hľadanie skúšobne, keďže tu garáž na sídlisku im zrušili. Poznal som Koronasa a tak som sa ho opýtal, či nevie o nejakej skúšobni a rovno sme sa dohodli a skúšali sme u nich, kde skúšal s Moranou. A tam sa začali tvoriť prvé, vtedy ešte bez názvu kapely, skladby. Názov Prarod ako taký ani nemal predchodcu či modifikácie, proste chcel som niečo slovenské, tematicky smerovane na predkresťanské obdobie, rodnoverie, prírodu, zvyky, taký ten klasicky folklór obyčajného ľudu a tak ďalej. Ako som došiel k názvu už popravde neviem. Ale Pra- hovorí jasne, že prastarý a Rod asi zjavne som uvažoval o slovanskom rode na našom území. Chalanom som povedal názov a oni boli nadšení. A tak sa začala púť menom Prarod.“

Po úvodnom päť skladbovom materiáli, ktorý si skupina produkovala sama došlo v roku 2013 k nahratiu jediného debutového albumu Na ceste k zániku. Ten bol vydaný v dnes už bývalom moravskom vydavateľstve Metal Swamp. Nejde pritom minutážou o veľký materiál. Napriek siedmym skladbám album presahuje len niečo cez tridsaťdva minút. Skladby sú kratšie, no o to riffovo pestrejšie a údernejšie. Nechýbajú melodické vyhrávky v doprovode fláut či gitarové sóla. Skupina sa nebojí pritlačiť aj na tvrdšie pasáže v podobe klepačiek ako napríklad v skladbe Medovina. Nakoniec, klepačky sa sporadicky objavujú na celom materiáli. Dôraz sa však dáva na thrashové (miestami až nemetalové) prvky v kombinácii s melodickými pasážami, kde dostáva priestor práve flauta. Dobrými príkladmi sú skladby Železný sľub a Bojisko, kde sa tieto postupy striedajú. Samborov spev je výrazný, zreteľný a nesie sa v blackmetalových polohách. O tematickej myšlienke, ktorá stála za hudbou Prarodu prezradil Sambor v našom staršom rozhovore:

„Vzhľadom na odpoveď predtým je jasné, že tematika bola zameraná na vieru starých Slovanov, ich zvyky, s tým spojené uctievanie matky prírody a sem tam sa zašlo aj k zvykom a obyčajom. Na albume Na ceste k zániku už sa textovo rozdelili sily a dosť veľa prispieval gitarista Ľubo. Tam sa už tematicky hýbalo viac na ten ľud, jeho jednoduchosť, slepotu a naivitu voči systému a sľubom, ľahkovážnosť bežného ľudu nad stratou slobody na úkor obohatenia a také tie ako to poznáme…Na Panské! Samozrejme ušlo sa aj témam prírody, Slovanstvu a histórii.“

Ako príklad pohanských elementov v lyrickej časti Prarodu môžeme spomenúť text skladby Prarod z úvodného dema Ozvena Vekov.

„Bohov si ctili hájoch dubových
bez hanby a strachu, národ to slovanský
Bojovník čí roľník, vieru si bránil,
to naši predkovia, náš rod prastarý!!!“

Prarod za svoju krátku existenciu nahral jedno počiatočné demo a debutový album. Svojho času sa objavil na viacerých koncertných podujatiach doma či u našich moravských susedov. Perspektívne naštartovaná skupina však svoju umeleckú dráhu po niekoľkých rokoch ukončila z dôvodu personálnych zmien v zostave. Prarod síce zanikol, no Sambor ostal stále hudobne aktívny. Aktuálne na poste bubeníka v Krajiny Hmly. Na záver ešte pár slov a spomienok na jeho pôsobenie v skupine.

„Spomínam veľmi rád. Nie raz si pustím demo či aj album, dokonca aj live vystúpenia , ktoré sú na youtube a nostalgia je veru silná. Bolo to krásne obdobie, robili sme čo nás baví, ľudia sa bavili, koncerty boli vždy plné, a aj tie pokoncertné posedenia mali čo do seba :D.

Prišli ale krušné časy, kedy sme museli hľadať náhradu za basáka, ktorý ukončil činnosť. A od vtedy sa to akosi tiahlo len horšie a horšie. Ja som ukončil štúdium v Trenčíne a odišiel do iného mesta. Chvíľu sme ešte fungovali takto na diaľku, že som dochádzal na skúšky, ale už to strácalo takú tu celistvosť. Prestali sme byť partia kamarátov, ktorí trávili spolu skoro každý voľný čas, ale už sme začali byť len spoluhráči a tam sa ukázalo, že hudba nebol pre nás ten hlavný hnací motor. Prišli iné záujmy, gitarista odišiel do BA za prácou a po pár skúškach sme sa dohodli, že to uzavrieme. A takto sa dopísala posledná kapitola.“

Hromovlad – Ohňa Hlad, Vody Chlad

I keď folkmetalových zoskupení bolo na domácej scéne iba niekoľko, jedna skupina zo všetkých zabezpečila tomuto žánru najväčšiu pozornosť. Bol ňou jednoznačne žilinský Hromovlad. Skupinu sme prvýkrát spomínali v našom úvodnom článku o Pagan Black Metale na Slovensku. Vtedy sme sa podrobne pozreli ich debutový album Vládca Lesov, Skalných Stien (2005). Dnes si rozoberieme ich druhý a zároveň posledný album Ohňa Hlad, Vody Chlad (2007).

Nakoľko skupina prešla svojou transformáciou od klasického pagan black metalu až po folk metal, objavujú sa nám v dvoch článkoch zároveň. Podobne ako pri Sirine aj Hromovlad začínal v kalných vodách black metalu, aby postupne prešiel k energickému folk metalu s ktorým vypredali nejednu domácu akciu ako Mater Slavorum či Perunica. Skupina upustila od warpaintov, rýchle klepačky sa objavujú sporadicky. Do popredia postavili jednoduché, melodické riffy, folkové nástroje, úderné vyhrávky a bicie v stredných a dvojkopákových tempách. Krásnym príkladom je skladba Lithewa, Víťazstvo Noci či Ohňa Hlad, Vody Chlad. Spev sa drží v štandardných blackmetalových polohách ako na prvom albume, no príde aj na čisté spevy. Veď kto by si nepamätal práve legendárny Beelphegorov úvod skladby Ohňa Hlad, Vody Chlad odkazujúci na nehynúci pohanský zvyk vynášania Moreny.

„Morena, Morena! Pre kohos zomrela?
Pre všetko čos zmárnila, v mraze, v snehu zabila!
Strať sa zimy vláda! Nech žije Vesna! Sláva!“

Slovanské pohanstvo a príroda tvoria na albume dominantné témy. Nájdeme tu odkazy na staroslovanské božstvá Veles, Morena, Mokoš či Chors. Minutáž málokedy prekročí 5 minút, kompozície skladieb nie sú zbytočne prekombinované. O to väčší a úderný potenciál mali skladby práve pri živých vystúpeniach, na ktorých si Hromovlad svojho času zakladal. Ako sme spomínali vyššie, klasické blackmetalové klepačky sa na albume objavujú sporadicky, tvrdšiu minulosť skupiny pripomína asi jediná skladba V Ohni Zhynie Ľudský Tvor. Folkmetalový záver albumu korunuje skladba Bolo i Nebolo na motívy zvučky legendárnej rozprávky Pásli ovce valasi. Opäť zaznie drumbľa či píšťalka.

Hromovlad na oboch albumoch ukázal, že mu sedí tvorba najlepšie práve v medziach folk metalu. Kým debutový album Vládca Lesov, Skalných Stien čerpá zo svojej blackmetalovej minulosti Ohňa Hlad, Vody Chlad už smeruje do úplne iných vôd. Dovolím si povedať, že ak by vznikol tretí album, folk metalový „prerod“ skupiny by bol dokonaný. Bohužiaľ sa tak nestalo a po nasledujúcom split albume Perperuna (2009) so skupinou Slavigrom, Hromovlad v roku 2014 činnosť ukončil.

„Brehmi blúdi tieň, prízrak minulosti.
Svedkom noci rozpráva príbeh zašlých dní.
O časoch, kedy Sloven ctil zákony prírody.
Jej dary, silu živlov, Sláva Velesovi!“

Hromovlad či Prarod sú už dnes minulosťou, no folk metal ako subžáner zanechal na domácej scéne stále niekoľko nasledovníkov. Asi najvýraznejšia je skupina Parom, ktorá na našich stránkach dostala priestor v podobe niekoľkých recenzií a rozhovoru tu. Parom funguje dodnes a na konte má už štyri albumy. Ďalšou perspektívnou skupinou je mladá trenčianska skupina Poludnica s debutovým albumom z roku 2023 pod rovnomenným názvom Poludnica. Za spomenutie stoja aj multižánrový Orkrist či Achsar, ktorí počas svojej hudobnej existencie pričuchli aj k folk metalu.

Folk metal sa v domácom undergrounde nikdy veľmi nevzdialil z tieňa svojho „staršieho brata“ pagan black metalu. Nakoľko je slovenská undergroundová scéna menšia, ani zastúpenie skupín nikdy nepresiahlo väčší počet. Úspešnosť však medzi fanúšikmi dosiahol najväčšiu aj vďaka vtedajšej popularite tohto subžánru. Tak ako sa však plameň rýchlo rozhorel, tak aj rýchlo zhasol. Dnešný príspevok doplnil chýbajúcu skladačku k sérií článkov o slovenskom pagan black metale. Pre tých čitateľov, ktorí s týmto článkom len začínajú, odporúčam históriu slovenského black metalu. Tam nájdete tento príbeh s rozhovormi a odkazmi v jeho ucelenej podobe.

***

Napísal: Blutkrieg & S.

Súvisiace články:
História slovenského black metalu
Začiatky slovenského black metalu
Pagan Black Metal na Slovensku časť I. – V znamení hromu
Pagan Black Metal na Slovensku časť II. – V znamení slnka
Pagan Black Metal na Slovensku časť III. – Oheň ešte tlie
Pagan Black Metal in Slovakia
DSBM na Slovensku
Korene zla v slovenskom undergrounde
Postmoderna v slovenskom black metale