Po posledných článkoch a recenziách z prostredia pohanskej black metalovej scény dnes prichádza rad na niečo z úplne iného súdka. Do redakcie nám zaslal recenziu jeden z čitateľov Besu. Pozývame vás k jeho zaujímavému pohľadu na najnovší album Švédov Reverorum ib Malacht.

Malacht je rímskokatolícky black metal. Nie „white metal“, ani „unblack metal“, ale katolícky black metal. Kde je „unblack metal“ len nesmelou negáciou negácie, tam Malacht pokračuje ďalej a nebojí sa prijať aj temnotu a spraviť z nej dokonalú kulisu temnej noci duše. Hoci Malacht tým mnohých mätie, slovo „black“ je u nich dokonale oprávnené. Ako píše Emil, jedna z hlavných postáv Reverorum: „Toto je pravá temnota: absolútna Inakosť transcendálneho Božstva z pohľadu našich podmienených, úplne obmedzených a upadnutých jástiev.“ Boh je celkom antharaz, Oblak nepoznania, Mysterium Tremendum. Skrz temnotu, skutočnú metafyzickú temnotu, Malacht „zobrazuje hĺbky ľudského zúfalstva a temnoty. Nie preto, že je to dobré, ale pretože tam spočíva kľúč k vykúpeniu. Pozrite sa svetu do očí taký, aký je, lebo tam sa skrýva plod spásy.“

Kyrie Eleison je monumentálny album. Hoci miestami stále paroduje starý Mayhem (hlavne spevom), ten už oproti Malachtu znie ako detské pesničky Mira Jaroša. Tento žaltár je ťažký, temný, špinavý, ponurý, znepokojivý, akoby celkom z iného sveta. Teda je všetkým, čo očakávam od dokonalého black metalového albumu. Noisu, dark ambientu a techna je na tomto albume minimum, ale noise je vynikajúco zakomponovaný skoro do každej skladby, kde tvorí znepokojivú kulisu rezavých a pulzujúcich hlukov na pozadí. To čo sa deje po „gospelovej“ vsuvke v Ps 141 je asi najbližšie hudobné vyjadrenie mojich pocitov, keď sa snažím kontemplovať „absolútnu Inakosť transcendálneho Božstva“ (NOT HERE). Do popredia sa na tomto albume dostala aj basa, ktorá znie neskutočne brutálne, a miestami, napríklad v závere skladby Ps 27, predvádza naozaj šialený výkon. Texty tohto albumu sú len krátkymi úryvkami zo Žalmov (hoci na metal archives sú konkrétne žalmy uvedené celé), napríklad hneď prvá skladba je niekoľko riadkov zo Žalmu 27 – Pán je moje svetlo a moja spása. Spev pripomína Csihara na De Mysteriis Dom Sathanas, ktorého ja osobne veľmi nemusím, ale tu na mňa „jeho“ krákanie nepôsobí až tak rušivo, hoci čo sa vokálu týka, tam uprednostňujem niektoré veci z ich staršej tvorby (Urkaos (2011), Ter Agios Numini (2017), What Do You Think of the Old God, We Call Him Judas?(demo 2005), atď).

Riffy sú miestami zrozumiteľnejšie než sme u Malachtu zvyknutí a sú samozrejme stvorené v tej najlepšej švédskej tradícii, s dokonalou „antikozmickou“ atmosférou (v skladbe Chaos Was Created Out of Nothing na to opäť vidím ľahkú paródiu, koniec koncov členovia Malachtu začínali v typickom švédskom UGBM Dödfödd). Celý album sa samozrejme zrodil v hustej hmle, v oslepujúcich svetlách stroboskopov a laserov a vizuálnom šialenstve. Ak by to niekoho viac zaujímalo, tak to Emil pomerne detailne rozoberá v tomto videu. Ľudia sú z Reveroru v rozpakoch, aj naša Toreva prehlásila, že na neho táto kapelo pôsobí „nedobre“. Miestny recenzent (bývalý člen redakcie Besu) Azog zase prehlásil, že ide „len o zbraň na konvertovanie BM“. Možno, hoci Emil to podľa mňa povedal oveľa krajšie: „niekto musí kázať aj v pekle“. Kristus priniesol meč, nie mier a prikázal svojim nasledovníkom, aby opustili aj matku a otca, ak by im to malo byť na prekážku večnej spásy. Reverorum toto posolstvo napĺňa dokonale a nie je ich chybou, že väčšina nedeľných katolíkov sú kresťanmi len po mene a namiesto čítania The Cloud of Unknowing trávia svoj čas pozeraním brazílskych telenoviel. Niesť kríž nie je žiadna zábava.

Čo teda niekomu pripadá ako šialený paradox, je pre mňa prejav šialenej geniality. Black metal je často len zmäteným hľadaním Absolútna, gýčovitým a nemotorným pokusom o inak v podstate celkom autentický mysticizmus. Topíme sa záplave drsňáčikov obliatych krvou (viď posledný videoklip Shining), level trápnosti skutočne prekročil všetky únosné hranice. Satan zovšednel, stal sa priam mainstreamovou stálicou, takmer nikoho už nepoburuje. Štandardní black metalisti už svojimi názormi a výzorom dokážu vystrašiť len senilné babky zo Stropkova. Reverorum ib Malacht skúma hĺbky ľudského zúfalstva a skutočného účelu a údelu človeka. Že práve black metal dokázal zo svojej infantilnej antikresťanskej rebélie stvoriť čosi ako tento album, je pre mňa ďalším dôkazom nevyspytateľnosti ciest Božích. Vo Švédsku je omnoho väčšia rebélia byť tradičný katolík, než satanista, stačí sa spýtať švédskej antify, skutočných odborníkov na všetky odtiene fašizmu. Túto recenziu zakončím slovami jedného z členov kapely, Johana: „aj vtedy keď sa zdá, že On tam vôbec nie je, je nám celkom na dosah ruky a zahalený svojou nepopísateľnou svätou temnotou sa nás trikrát pýta svojim hlasom číreho ticha: Miluješ ma?“

Credo, quia absurdum.

Napísal: יוסף

English summary

Kyrie Eleison by Reverorum ib Malacht is a truly exceptional album that emerges from a surreal haze, immersing listeners in a haunting and intense musical experience. The band’s unorthodox (or orthodox, depending on whom you will ask) approach to Roman Catholic black metal delves deep into the depths of human despair, creating an enigmatic atmosphere that captivates from start to finish. As one band member reflects, „even when it seems He is not there at all, He is within reach, shrouded in His indescribable sacred darkness.“ This album is a testament to Malacht’s genius, with each track reflecting their mastery in crafting a captivating blend of darkness, introspection and cry for salvation. Deo gratias.