Zdravím Ravenarium a aj teba Feďa. Nuž teda je to pekných pár rokov čo ste boli na scéne neaktívni, pravdupovediac ani neviem presne koľko to je. Vieš nám rozpovedať, čo stálo za spánkom kapely a aká pohnútka vás priniesla znova na klubové pódiá?
Ďakujeme veľmi pekne, pozdravujeme aj my BES a jeho čitateľov. Trinásť rokov sme neboli aktívni, a dôvodom boli hlavne odchody členov z kapely. Aj keď som sa snažil ešte plátať ako sa dalo, posledný koncert sme odohrali v Bratislave v DK Dúbravka v roku 2003. A potom som sa venoval iným kapelám ako Legion of the Doomed Lands, Death revival, The Crypt. Priebežne som doma na Ravenáriu pracoval takpovediac do šuflíka. Pracoval som nejakú chvíľu aj v zahraničí a tam moja túžba oživiť havraniareň dosť zosilnela. No hlavným faktorom znovuzrodenia boli stretnutia s ľuďmi, ktorí keď si vypočuli moje domáce verzie nových skladieb, prikývli na spoluprácu. Stretávali sme sa, navštevovali a v priebehu roku 2013 sme sa začínali pomaly zohrávať už s aktuálnou zostavou aj keď ešte nejaké malé personálne obmeny tam boli.
Ako sa zmenila zostava oproti pôvodnej, ktorá účinkovala na vašom debutovom albume?
Na Sound for a Dying Age sme boli piati, a z tejto zostavy som ako aktívny hudobník ostal úplne sám, teda zmeny sú úplné okrem mňa. Chronologicky sa terajší hráči k bande pripájali najprv basgitarista Milan Šagát (ex-The Crypt, ex-Mandragora) v roku 2012, potom bicman Lukáš Michálek (Snovonne, Head2Down, Modern Age Dying, Revealing The Conscience a ďalšie) v roku 2013 a minulý rok druhý gitarista Peter Nagy alias Anguis (Vortex Unit).
Tak haluz meno gitarista má 🙂 ale na scéne sa prezentuje ako Anguis. Na comeback koncerte sa všetko podarilo. Prišli ľudia a spolu s Craniotomy a Attack of Rage sa nálada vygradovala. Ešte sme trochu cítili, že sme v novej zostave prvý krát na pódiu, ale publikum bolo skvelé a poháňalo nás vpred. Koncert je aj kvalitne zaznamenaný, takže si túto krásnu spomienku môžeme pekne pripomínať.
Áno uvedomujem si čas, ale čas sa nikam neponáhľa, čas má času dosť 😉 Sounds for.. je pre mňa osobne stále zaujímavý, a potvrdilo sa mi pri nacvičovaní songov z neho, že sú na ňom pekné piesne. Áno sú tam aj prekombinované veci, ale bola to pre nás vtedy škola ohňom, čas výziev a išlo to samospádom. Takže s odstupom času sa na album pozerám, že dalo by sa to aranžnúť lepšie a viac vecí zjednodušiť, hlavne schémy niektorých skladieb.
Ešte ostaneme trochu v minulosti. V roku 1999 ste vydali split album Podivný sme my rod s kapelou Meán Geimhrid, kde si aj ty sám hral na gitare. Zostava v Meán Geimhrid bola zaujímavá, okrem teba tam pôsobil ešte basgitarista súčasne ešte hrajúcej kapely Sighisoara a aj Grom z dobre známeho Orkristu. Si ešte v kontakte s týmito ľuďmi? Neplánovali ste nejaký remaster tohto albumu?
Meán bol super. Škoda že to nevydržal, spievaný po slovensky si dnes mohol pekne plachtiť na scéne. Remaster by bol fajn, zatiaľ sa nechystá, čo sa môže zmeniť hocikedy, nemal by to byť až taký problém. Ale ešte boli aj piesne ktoré sa nenahrali a boli pekné, tak je to skôr o náhode či bude čas, ale rád by som niektoré niekedy nahral aj keby úplne sám. S basákom Braňom Slovákom sa vídam pravidelne v klube, no ale Croma som nevidel pekných pár rokov, a netuším kde je a čo robí.
Texty v Meáne písal bubeník Bard. Boli to zaujímavé texty, aj o Bátoričke a tak, nielen pohanstvo, nosili sa tam aj starokeltské témy a rôzne mýty. Osobne mám k pohanským témam dvere otvorené, nejako cielene to nevyhľadávam, ale keď mám štastie na dobrý dokument o starých kultúrach, zasadnem a pozerám.
Ravenarium zneli vždy svojsky a špecificky v rámci slovenskej metalovej (a black metalovej) scény. Myslím, že hudobne a hráčsky patríte medzi technickejšie vybavené kapely – 7 strunová gitara, 6 strunová basa (ak sa nemýlim) a celé to je zvukovo niekde inde. Ako prebieha u vás tvorba jednotlivých skladieb?
Tvorím hlavne ja, ale vždy ostatní bývalí členovia obohacovali našu tvorbu. Väčšinu nových skladieb som písal počas toho ako kapela bola zamrznutá a tak na nových hráčov čakali takmer hotové veci. Technicky je to tak, že mám zložený základ a potom si nahrám do počítača všetky nástroje a počúvam, variujem, obmieňam, skúšam, a potom sa pýtam ľudí okolo mňa na názory. Riffy potom zapíšem do tabov a pošlem hráčom. Doma si to pozrú a s pripomienkami na skúške to potom doupratujeme a zohrávame.
Skvelý projekt, klobúk dole pre touto aktivitou. Potešilo nás, že sme súčasťou tejto kompilácie. Odozvy som mal len z radu svojich blízkych a boli pozitívne. Infer ma milo prekvapil, riadne to rúbu chlapci. Ancestral tam má peknú pieseň, aj Aeon Winds sa mi tam veľmi páči, a nielen preto, že som bol pozvaný tú pieseň nabubnovať 🙂 Tiež som rád keď si z toho vypočujem oldies kapely ako Mystic Death či Dehydrated. Depresy je tam tiež výborné, akurát sa aj začínajú aktivizovať s novým bubeníkom tak sa teším. 🙂
Nový materiál je už dosť rozpracovaný tak na 80 percent, aj ho hrávame live, ale odpoveď kedy sa ocitne v štúdiu a teda aj oficiálne na nosičoch ešte nemáme. Radi by sme budúci rok, ale je viacero faktorov ktoré to ovplyvňujú. Dvaja členovia sú aj aktívni v iných kapelách, takže sa môže stať, že nebudú mať čas, a aj musíme porozmýšľať kde by sme chceli vôbec nahrávať a za koľko. To ukáže tiež len čas. Momentálne ale už priebežne zverejňujeme live videá koncertu z februára 2016 kde sme sa dlho pohrali so zvukom a obrazom, a tam bude možnosť vypočuť si aj štyri nové songy. Vyjde to aj ako audio materiál, ale bude to výhradné internetová záležitosť. Takisto sa snažíme dokončiť aj štúdiový singel „BiggTime„, ktorý sme začali nahrávať už minulý rok, tak veríme, že na nový rok ho pustíme von, tiež to bude free na internete aj s videami z nahrávania. Asi z toho budeme robiť pár CD ale rozhodneme sa ako to zmanažujeme, možno to bude live album plus bonus singel na jednom nosiči, no uvidíme aj aká bude poptáfka.
No tak určite internet prepojil všetko so všetkým, a možnosti pre kapelu ako je tá naša sú veľké aj keď sme bez firmy. Keď bude treba zabezpečíme si čo budeme potrebovať. Takže s najväčšou pravdepodobnosťou si vyriešime všetko sami. Ale môže sa aj stať, že nejaká zaujímavá motyka vystrelí, príde lukratívna ponuka a všetko bude inak. V tomto ak, tak sa necháme prekvapiť.
Vybrali sme si na nové veci jednu koncepčnú tému. Čas. Možno sa zdá byť slabá, ale ukázalo sa, že pred časom sa dá utekať, mať z neho strach, v čase sa aj zabúda, cestuje, nadáva sa naňho, často sa zdá, že sa opakuje a veľa ľudí by ho chcelo zastaviť. Ja som za dlhú dobu neaktivity kapely hľadal v tejto téme rôzne motívy, a keď sa nazbierali rôzne témy na čas tak som bol pevne rozhodnutý, že je to nová koncepcia na nový materiál.
Koncerty sú v zásade úplne také isté, len je nad hlavami viac telefónov 🙂 Ale samozrejme časy vtedy boli pre mňa čarovné a dnes na nich spomínam s nostalgiou. Stretli sme sa s partiou pred pódiom kukli kapely až do konca akcie, čo bolo v Dúbravke 22:00 🙂 a potom sa tá partia presunula do dnes už neexistujúceho podniku nad stanicou „U Matúša“ všetkým bolo dobre, a už sme sa tešili na ďalší koncert, lebo nejako veľa ich zas nebolo. Čo sa ale dosť výrazne zmenilo k lepšiemu je to, že k nám na Slovensko zavíta oveľa viac top metalových kapiel ako tomu bolo vtedy a aj to, že máme v Bratislave veľký rockový klub kde je viac sál, viac možností a teda aj miesto kde sa môžeme ako metalisti stretávať a zabávať.
Ktoré kapely zo zahraničnej, ale aj domácej scény ovplyvnili tvoju tvorbu a inšpirovali ťa k tvorbe muziky? Vytiahni nejaké srdcovky z rukáva.
Spočiatku ma naštartoval Emperor (Anthems..), Immortal (Battles..) a Cradle (Dusk and her..), fičal som aj na Death, Morbid Angel a Cryptopsy, potom prišla šleha v podaní Meshuggah, Necrophagist, začal som počúvať zložitejšie veci, dnes mi veľa dajú a naučia ma vždy niečo bandy ako Gojira, Textures, Shining (Nor), Animals as Leaders a iné. Musím podotknúť, že som odpovedal len z oblasti metalu, lebo ja počúvam veľa žánrov. (Smiech)
Pomaly ale isto sme došli k záveru, poslednou otázkou teda je niečo na odľahčenie. Čo ty a Slovensko má talent? Ako sa osoba z undergroundovej metalovej scény dostala do televízneho programu, ktorý je určený pre masy? A mimochodom ďakujem ti za rozhovor!
Ja som to skúsil ale s nástrorom zvaným Chapman Stick, je to desať strunová takzvaná touch gitara (stick.com). Šlo to mimo metal. Nič som od toho neočakával, ale myslel som, že ich to možno zaujme, keďže tu na to nikto nehrá iba ja, ale nakoniec to ani moc nepochopili. Koniec koncov som bol rád, že som nemusel byť súčasťou toho kolotoča, keď som videl výsledky. Samozrejme aj ja ďakujem, a to aj v mene celej kapely Ravenarium. Všetci sa majte krásne.
Kraa…
Facebook profil
Bandzone profil
Youtube kanál
1 thought on “Rozhovor s Ravenarium (2016)”