Minulý rok sme z dôvodu archívnych článkov o domácej scéne zverejnili starší rozhovor s Ancestral Volkhves. Keďže je to už dlhých trinásť rokov rozhodli sme sa Černoroga osloviť opäť. O spomienkach na staré vydania Ancestral Volkhves, ale aj o posledných nahrávkach Obšar sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Zdravím ťa Černorog. Som rád, že sa opäť stretávame pri rozhovore na našich stránkach. Ancestral Volkhves prešiel dlhú cestu a patrí medzi najstaršie domáce skupiny. Prvá otázka bude teda smerovať k Vašim začiatkom. Ako sa partia ľudí ako vy dala dokopy?
Mal som doma akustickú gitaru, ktorú som zdedil po príbuzných. Bola ešte z čias tesne po veľkom tresku. Mala otrasný zvuk a celá rezonovala už len pri pohľade na ňu. Spoznal som sa s chalanom menom Peťo. Je to ten, ktorý má na albume Perun Do Vas R.I.P.ko. Keď sa dozvedel, že mám tú gitaru, nedal si pokoj a furt ma ťahal von hrať. Popri tom ma učil prvé Sepultury, Immortal, Morbid Angel a iné veci, ktoré na tej gitare aspoň ako tak zneli. No a Peťov brat bol vtedy už gitarista v AV. Takže neviem presne ako sa dávali ostatní predo mnou dokopy, ale mňa k ním pritiahol tento človek. Ktorý neskôr mimochodom s AV odohral prvý koncert, pretože brácho mal toho času zlomenú ruku.
Svidník je pomerne malé mesto s cca 10 tisíc obyvateľmi. Aká bol u Vás scéna keď si začínal počúvať black metal?
Svidník je v tomto veľmi zaujímavé mesto. Keď som začínal, scéna tam nebola žiadna. Každý počúval death a grind. Z juhu to bol Stropkov, kde grind vždy prekvital, zo západu Bardejov, kde to tvrdil s Chrobačným Ježiškom Vilo Gribus, z východu chrlila death humenská scéna a na severe sme mali predsa Poliakov. To bola toho času vskutku death metalová krajina. Už za krátky čas však vo Svidníku boli 3 black metalové kapely. Hovoríme o roku cca. 2001-2002. A neboli to žiadne obývačkové projekty, ale plnohodnotné a pravidelne hrávajúce kapely.
Ako ste sa dostávali k hudobným nosičom? Nakoľko sú poľské hranice pomerne blízko, chodili ste za „nákupmi“ aj tam?
Samozrejme. Poľský Morbid Noizz licenčne vydával všetko relevantné na kazetách! V Krosne, čo je mestečko hneď na hraniciach, bol potom obchod, kde sme nakupovali podstatnú časť toho, čo sa počúvalo. Vždy sa vedelo, keď sa niekto chystal na nákupy do Poľska a spisovali sa objednávky, prípadne dotyčný nakúpil pre seba a potom sa to rozdistribuovalo po meste a každý si robil kópie. V zásade sa robili aj kópie toho, čo sa ti až tak nepáčilo, pretože hudby proste nebolo. Netreba zabudnúť aj na prešovský Junior music, ktorý, myslím, stále existuje. Tam sa to tiež hemžilo Morbid Noizzom. Zvyšok sme si posielali s kamošmi zo zahraničia, prípadne ak niekto vycestoval na koncert, opakoval sa scenár s objednávkami a prehrávaním. Neuveriteľné, koľko času tým vedel človek stráviť.
(fotka z oficiálnej fb stránky Ancestral Volkhves)
Viem, že si veľký fanúšik Dissection a Watain. Aký bol ich koncert v 2004 v Žiline? Máš podobné zážitky z akcií z tej doby?
Watain som v tej dobe ešte nepoznal. Vnímal som, že je nejaká kapela, ktorá si dala názov podľa skladby od Von. To je všetko. To, že vedia na koncerte spraviť dojem dnes už všetci dobre vieme. O to silnejší zážitok som si z koncertu odnášal, keďže primárne som tam šiel kvôli Dissection, pravda. No a čo povedať k nim? 🙂 Toto bolo tak špecifické, že by som to neporovnával s inými zážitkami. Dissection je kapela jediná svojho druhu.
Súčasťou Ancestral Volkhves bol podľa metal-archives vo vašich začiatkoch aj Vladimír Pavelka z Cult of Fire. Ako došlo k tomuto spojeniu?
Tak s Vladom sme vyrastali v podstate na jednej ulici, vyššie spomenutý underground fungoval a jeho komunita v tom malom meste si bola blízka a trávila spolu pomerne veľa času. Keď už bolo jasné, že aj on má veľmi silné hudobné ašpirácie, tak sa proste veci zbehli najlogickejšie ako sa mohli a chvíľu s nami hral. Potom sme mali aj spoločný projekt, ktorý odohral dokonca jeden nie príliš vydarený koncert. To už sa ale vtedy pomaly sťahoval do Prahy.
Cez Vaše demo Going Towards the Gates of Mystery… (2001) až po Perun do Vas!!! (2008) prešla Vaša tvorba pomerne zaujímavou genézou. Vieš sa vrátiť k Vašim trom nahrávkam a zaspomínať ako vznikali?
V čase, keď som začal v AV bol materiál na demo už hotový, takže som dostal kazetu s nahratými gitarami, texty a mal som si to naaranžovať a nafrázovať. Tak to aj znie ha ha ha. Ale pri kvalite toho zvuku je asi druhoradé, že frázovanie sem-tam nesedí a textu je až príliš veľa. Vieš ako, skúšobňa, nie najlepšie vybavenie a mikrofóny, 0 skúseností… Práve niekto doma u Vlada skonštatoval, že z jeho izby už počul vychádzať hocičo, ale toto je vraj naozaj vrchol ha ha. Takže kult!
Čo sa týka Son o Iriyi, prvý krát v štúdiu, človek sa naučí ako veľa vecí nerobiť 🙂 Proces tvorby bol už iný, stále však pomerne živelný. Veci boli v tom čase vzhľadom na viaceré okolnosti komplikované. Bolo treba zladiť veľa hlasov a obrúsiť veľa hrán.
Perun do Vas potom vznikal takmer výlučne vo dvojici. Ono to vždy bolo tak, že väčšinu hudby robil Miro a sem-tam ho boostlo niečo od ostatných. Takto sme si po večeroch spravili základ tohto albumu.
Jednoznačne Vašou najsilnejšou nahrávkou je druhý album Perun do Vas!!! (2008) Ako z odstupom rokov hodnotíš tento materiál? Vidíš dáke slabiny tohto albumu, ktoré by si opravil po tých rokoch?
To bola doba ešte pomerne nedokonalého digitalu, dnes by sa na vec išlo úplne inak. Ale viem, čo sa už vtedy dalo spraviť lepšie. A síce, vykašľať sa na trendy simulátory a postaviť do štúdia 5150ku. Tá dodnes lieči veľa bolestí uší.
Materiál vyšiel nedávno aj v Beyond Eyes na LP reedícií. Aký je tvoj vzťah k vinylom prípadne kazetám, ktoré zažívajú posledné roky veľký návrat.
Osobne asi už len nostalgický. Je vskutku dobré, že sa to vracia, lebo to naznačuje jednu vec. Že existujú ľudia, ktorí ešte počúvajú albumy.
Po Perun do Vas!!! nastalo veľké ticho po Ancestral Volkhves. Pričom v našom starom rozhovore z roku 2011 boli z Vašej strany veľké plány. Aká je aktuálna situácia v skupine? Je táto kapitola Vašich životov už uzavretá?
To bolo obdobie, kedy sa pravidelne hrali koncerty. Kapela bola živá. A hoci prešla zásadnými personálnymi zmenami, až tak to neprekážalo. Dôležité bolo, že sme my s Dodom boli na jednom mieste. Mohli sme spolu skúšať a nahrali sme v dvojici Tribute Emperor. Fungovalo to bez problémov, takže sme plánovali album. Viac, či menej v rovnakom čase sa nám však zmenili priority a navyše sme zmenili aj pôsobisko. Je veľmi náročné fungovať na diaľku.
Tvoje meno sa posledné roky najčastejšie skloňuje práve s Obšarom. Ako došlo k tvojmu angažovaniu sa v tejto skupine?
Všetko to vlastne spískal Ⱑ. Mal nachystaný nejaký materiál a oslovil ma, či by som si to nevypočul a nedal názor. Tak sa stalo. Nuž a potom prišla otázka, či by som to nevedel otextovať. Moja podmienka bola rusínsky jazyk, na čom sme sa okamžite zhodli. Keď to už bolo otextované, tak prišla aj otázka na vokály, s čím som už tak predbežne aj rátal. Hudba sa mi fakt páčila a s odstupom času som mal nejakú myšlienku, ktorú som sa v Obšar rozhodol zveľaďovať.
Dostalo sa ku mne, že sa pripravuje nový album. Vieš nám prezradiť bližšie detaily? Kam sa hudobne posunie Obšar po posledných albumoch R.U.N.E. (2018) a Počornily horŷ, počornily lisŷ (2022)?
No posunie sa do trochu pochmúrnejších nálad, povedal by som. Dospeli sme do momentu, kedy je treba povenovať sa trochu rusínskemu duchovnu, ale skôr z tej temnejšej strany. Čiže je nachystaný plnohodnotný full-lenght, ktorý čaká už len na vydanie. Na ďalšie veci sa však musíš spýtať chalanov, pretože určitý čas už nie som súčasťou Obšar a nemám ani posledné novinky o vydaní.
Keď porovnám tvorbu Ancestral Volkhves a Obšar, tých rozdielov je tu hneď niekoľko. Či už ide o samotnú hudbu alebo tematické zameranie. Moja otázka bude smerovať k pohanstvu, ktoré si ako autor textov v minulosti aktívne riešil. Je toto záležitosť dôb Ancestral Volkhves alebo sa nájdu nejaké odkazy aj v lyrike Obšaru?
Nejaké sa nájdu, ale je tu zásadný rozdiel medzi tými dvoma. AV bol príliš idealistický a snažil sa z tohto pohľadu dávať do myšlienok určitú honosnosť, slávu, všade boli odkazy a symboly. Obšar je podľa mňa už také prežité posolstvo. AV hodnoty preberal, zachovával, Obšar ich prehodnocuje. Je rafinovanejší a vyzretejší v mnohých ohľadoch. Ten, nazvime to pohanský, background je však u oboch. Len u oboch trochu inak.
Nakoľko je okolie Severovýchodu našej krajiny pomerne „zabudnutou“ časťou Slovenska nestretol si sa pri svojich putovaniach po okolí s rôznymi poverovými rozprávaniami, ktoré by odkazovali na našu predkresťanskú minulosť? Narážam na rôzne demonologické povesti o vílach, čertoch, zmokoch, strigách, revenantoch atď., ktoré ešte stále bývajú v niektorých lokalitách medzi ľuďmi živé.
Keď som vravel o temnej stránke rusínskeho duchovna na novom albume Obšar, presne niečo také som mal na mysli. Ten región je tým presiaknutý a už len z rozprávania ľudí mávaš zimomriavky. Existujú o tom aj zdroje. V tom prípade však treba vedieť trochu po poľsky. Poliaci majú pomerne dobre rozpracovanú tématiku Lemkov, Bojkov, a teda Rusínov aj z tohto pohľadu.
Projekt Warxath, ktorý sa dočkal jediného dema When the Stars Begin to Fall (2010) je dnes už hlbokou minulosťou pričom ukazoval úplne odlišnú tvár tvojej tvorby. Bolo takéhoto materiálu viac a našiel v niektorých zo skupín, kde funguješ uplatnenie alebo išlo len o jednorazovú záležitosť?
Vieš dobre ako to bolo s Warxath ha ha ha! Demo, kde som si len skúšal nejaké veci a ty si sa to potom rozhodol vydať! Ešte si aj nahuckal Wolkogniva, nech tomu dá seriózny obal. On to celý natešený vzal, lebo mal úúúplne voľnú ruku, a to sa mu na tom najviac páčilo! Materiálu z tej doby je viac, ale ja sa strašne nerád vraciam k veciam. Čas je obmedzený a treba zájsť čo najďalej. 🙂
Projekt Cineres a tvoja participácia na ňom. O čo išlo a aká je myšlienka za albumom Two Kings (2023).
Cineres je projekt Mira Raučinu. Hoci si už na to sám veľmi nepamätal, raz nám s AV nezištne pomohol. Cez Nocturnala sa mi potom dostalo, že Miro robí projekt. A Nocturnal to vlastne všetko zariadil tak, aby som ho natextoval a naspieval. Tým, že to bolo nečakané a ja som v hlave nenosil žiaden koncept, navyše Miro to chcel anglicky, siahol som po takých nevšednejších témach. Celému albumu panuje dualita. Dva protichodné, ale nemenej dôležité princípy, ktoré ťa v samej podstate formujú. Bla bla bla, veľmi ťažké témy som si tam vyriešil. No a navyše Two Kings bolo na mňa a na Mira úplne super, no nie?
Ancestral Volkhves bol pomerne živou koncertnou skupinou v časoch Vášho aktívneho fungovania. Vráti sa ešte niekedy Černorog na pódiá?
Nikdy nevieš ako sa veci zomelú.
Nakoľko ste ako jediný zástupca domácej pagan scény koncertovali v roku 2012 s Ancestral Volkhves na Ukrajine nevyhnem sa ani tejto citlivej otázke. Nakoniec aj s Obšarom ste sa tejto téme venovali v singli Živŷj mertvomu neviryt (2022). Ako vnímaš tento vojnový konflikt medzi dvoma tak etnicky aj jazykovo veľmi blízkymi národmi ako sú Rusi a Ukrajinci?
–
S ohľadom na tento konflikt či vojnu v Juhoslávii myslíš, že pojem všeslovanská vzájomnosť je len nepodarený konštrukt, romantizmus alebo majú takéto staré myšlienky ešte nádej v súčasnej spoločnosti?
Nechal by som tvoju otázku skôr otvorenú, a síce, čo je to všeslovanská vzájomnosť? Vráťme sa o otázku vyššie a zamyslime sa všetci.
Počas pandémie bola kultúra a umenie dotované do istej miery štátom. V Nórsku to tak funguje už desaťročia na pomerne vysokej úrovni. Potrebuje black metal ako jedna z extrémnych foriem umenia dotácie štátu na svoju existenciu? Pomohla by finančná pomoc začínajúcim kapelám? Vieš si podobný model predstaviť aj u nás?
Ja si viem kadečo predstaviť a vôbec nie som šokovaný, že v Nórsku niečo funguje na vysokej úrovni. A chápem, že v tak výnimočnej situácii, ako bola pandémia, nejaká forma podpory fungovala aj u nás. Náš štát by však mal konečne začať dotovať iné veci, ako black metal. Ten je suverénnym undergroundovým prúdom, nie kaviarenským paškvilom žobrajúcim o pár drobných.
Teraz pomimo tvojich hudobník aktivít. Viem, že si absolvoval cestu SNP krížom cez celé Slovensko. Aká je náročnosť takejto túry? Mal si aj nejaké špeciálne zážitky z tak dlhej cesty?
Je to relatívne, lebo existujú ľudia, ktorí ju prebehnú za pár dní a potom takí, čo ju nikdy nedokončia. Istotne sa však len tak nepostavíš z gauča a nepôjdeš sa prejsť takmer 800 km. Taktiež veľa záleží od podmienok a ročného obdobia. Je iné ísť suchým svetlým lesom a iné 2 týždne v lejaku s blatom až za ušami. Objektívne sa ale dá povedať, že je náročná. Fyzicky, psychicky a pre priemerného turistu aj časovo. Špeciálnych zážitkov je na nej teda veľa a je plná veľkých situačných zvratov. V poslednej dobe však viac chodím poľskými horami. Prešiel som ešte GSB, to je niečo obdobné, ako naša Cesta SNP. Ide viac lesom. Je nádherná. Práve som sa vrátil z takmer 3 týždňového putovania okolo Tatier. Tam sa opäť trochu zájde do Poľska.
(fotka z oficiálnej fb stránky Ancestral Volkhves)
Posledné roky sa rozšírila panika okolo medveďov. Aký je tvoj názor na túto problematiku. Keďže si v lese ako doma, mal si niekedy na svojich potulkách blízke stretnutia s medveďom, či vlkom?
Uvediem tu len pár faktov. Hovoril som, že som sa práve vrátil z túry okolo Tatier, prešiel som vyše 500 kilometrov, 7 národných parkov a nenarazil som na jedinú stopu, výkaly, poškriabaný strom, žiaden vizuálny, či akustický kontakt. Nič, 0. Ako vravíš, v lese som veľmi často. Až príliš, aby som mal stále šťastie. Takže súdim, že tých medveďov nie je v lesoch o nič viac, ako bolo pred 10, či 15 rokmi. Je to však dobrá téma pre populistických paholkov, ktorí majú evidentný záujem na tom, aby sa ľudia báli chodiť do lesa. A funguje to. Keď sa s nimi rozprávam na svojich cestách, vravia mi že sa boja, hoci 99% z nich nikdy žiadneho medveďa nevidela. Tá nenažraná háveď má potom o to menej svedkov svojich lesných aktivít.
Máš určite obehané aj okolie Svidníka. Vieš našim čitateľom odporučiť nejaké špeciálne miesta mimo tradičných vojenských pamiatok?
Jasné, kašlite na SNP a vyberte sa z Dukly opačným smerom. Po nejakom čase prídete k rieke San. Tam sa otočte a vráťte späť. Uvidíte svet inými očami. Nuž a pre jemnejšie povahy dávam do pozornosti fakt, že celé Slovensko-poľské pohraničie je, obzvlášť na tej poľskej strane, posiate kúpeľnými mestami. Pri Svidníku sú hneď 4. Odporúčam napríklad Iwonicz-Zdrój.
Ďakujem za rozhovor. Posledné slová prenechávam tebe.
Vypnite screen. Majte sa a ďakujem za priestor.
