Minulý týždeň sme avizovali vydanie tohto albumu vzhľadom k uverejneniu prvej skladby s názvom All Heroes Are Dead a vtedy som si hovoril, že asi viem odhadnúť ako bude znieť zvyšok albumu, keďže daná pieseň svojim zvukom pripomínala predchádzajúci album kOsmik. Zatiaľ čo takáto prognóza mi vyšla v prípade Mgły a ich albumu Age of Excuse, kedy som tvrdil na základe singlu, že to bude „Exercises 2.0“, tu som sa zmýlil. A skoro by som zabudol Violet Cold je azerbajdžanský one-man projekt fungujúci od roku 2013, ktorý pod týmto jedným názvom tvorí všetky možné žánre od noiseu, cez drum n bass, electro až po post-black metal. Spravidla to robí oddelene, ale … Noir Kid, rovnako ako drvivá väčšina jeho nahrávok, vyšiel iba v digitálnom formáte a nezávisle.

Violet Cold nazval žáner, ktorý sa nachádza na albume Noir Kid „trancegaze“. Osobne uznávam, keď kapely používajú rôzne netradičné prívlastky ku svojim žánrom, pretože to v konečnom dôsledku pomáha k lepšiemu predstaveniu si zvuku, no trancegaze je už trochu príliš, má to skôr opačný účinok. Skonzervatiem teda a pomenujem to akýmsi atmo/post-blackom s množstvom prvkov elektronických žánrov ako trap, chillstep, trance, či snáď IDM. Ako som spomenul vyššie, Violet Cold je známy tým, že pod týmto jedným názvom robí všetky možné žánre od výmyslu sveta – častokrát spraví rýdzu elektroniku ako z nejakej diskotéky a niekedy pomerne čistý atmosférický black, ako napríklad na albume Anomie, ktorý by podľa mňa pokojne prešiel aj u nie práve blackmetalových voľnomyšlienkárov. Na albume kOsmik už bolo počuť zabrdnutia aj do týchto elektronických vôd v kombinácii s black metalom, no na Noir Kid je to úplne iná debata.

Ak black metal 90. rokov bol ruháčstvo voči kresťanstvu a napľutie do tváre Bohu, tak toto je absolútna heréza voči kultu vybudovanému na týchto základoch a napľutie do tváre konvenciám. Chce to poriadne otvorenú myseľ na to, aby človek dokázal prežiť, čo sa na Noir Kid deje a ešte otvorenejšiu na to, aby to človek ocenil. Mne osobne to taktiež trvalo nejakú dobu obohrávania albumu dookola. Schválne, posúďte sami, ALE! Nenechajte sa odradiť prvými minútami tejto skladby, hoci budete mať možno chuť ju do desiatich sekúnd vypnúť. Naozaj. Vypočujte si ju do konca, aspoň raz.

Chápem, pre väčšinu fanúšikov black metalu je toto jednoducho priveľa, ale ja si nemôžem pomôcť a musím to oceniť. Nie, že by mi vyslovene takáto kombinácia vyhovovala a že by som si šiel hľadať ďalšie projekty/kapely, ktoré produkujú takéto mixy, ale páči sa mi, ako to chlap zvládol dať dokopy. Totiž, ono nie je umenie zlepiť dokopy niekoľko žánrov, ktoré k sebe vôbec nepasujú a spraviť z toho album, ale zlepiť dokopy niekoľko žánrov, ktoré k sebe vôbec nepasujú tak, aby k sebe pasovali, to umením rozhodne nazývam. Vyššie uvedená pieseň je jeden z najextrémnejších príkladov z tohto albumu, ktorý som mohol vytiahnuť, ale aj na nej je veľmi dobre počuť (keď tomu dá človek šancu), že to nie je len Frankensteinovo monštrum pozošívané tak, aby dokázalo stáť na nohách, ale je to fungujúca symbióza – z elektronických nasamplovaných chipmunkovských vokálov do growlov, či vysokých vreskov, z trapových bicích do blastbeatov tak plynule, že nepozorný poslucháč si ani v danom momente neuvedomí, že došlo k naozaj radikálnej zmene a k tomu – má to naozaj super atmosféru. Nepopieram, že si párkrát do roka viem užiť chillstepové mixy, nie kvôli virtuozite DJov, alebo majstrovským textom, no kvôli nostalgickej atmosfére, ktorú skutočne mnohé z piesní toho žánru vedia vykúzliť, nech ste fanúšikom čohokoľvek. A v kontexte atmosféry je tu skvele skombinovaná nostalgia post-blacku a chillstepu. V neposlednom rade oceňujem nápad a odvahu ho zrealizovať. Nikdy by som si nebol pomyslel, že takáto kombinácia môže znieť takto a takto dobre a je jasné, že chlap vie, čo robí a ako to robí. Šéfredaktor S. vyššie uvedenú pieseň zhodnotil citujem „Podľa mňa by sa mal rozhodnúť, čo chce robiť, či diskotéku na Sardínii, alebo nejaký emo-atmo post-black hipster metal.“ Ja si myslím, že sa rozhodol.

Hoci je recenzia veľmi subjektívny žáner, snažím sa ich vždy písať najobjektívnejšie ako sa dá, aj keď v tomto prípade platí ešte omnoho viac, než inokedy, že krása leží v oku pozorovateľa. Sám musím uznať, že mi zrejme vyhovuje viac spôsob, ktorým robil veci na albumoch Magic Night, Anomie alebo kOsmik, kde boli doteraz elektronické vplyvy najprítomnejšie a ozaj blackmetalová diskotéka nie je niečo, čo by bolo vyslovene po mojej chuti, no toto je OBJEKTÍVNE naozaj dobre napísané. A keď práve prvé „husle“ nehrá tranceová basa ako v nočnom klube o tretej ráno, tak sú tam skvelé pasáže. Predstavte si, že počas letnej dovolenky ležíte pri bazéne s drinkom so slnečníkom v ruke… ale v noci. Tak to je Noir Kid.

Hodnotenie: 8/10

Napísal: B.  

English overview

Violet Cold is an Azerbaijani project which produces all kinds of music genres from electro, trance, drum n bass through ambient, noise, shoegaze to atmospheric, or post-black metal. He usually does it separately, but Noir Kid is an exception. It’s really hard to grasp what is happening on this record. You can hear completely unique combination of chillstep, trance, trap, and perhaps IDM and post-black metal. It may sound as if it was doomed to be a tragedy, but in no way it is true. Emin Guliyev, the single member of Violet Cold crafted these ungodly combinations together masterfully and the music flows so fluently, I could never imagine it could work. I got to say I still appreciate more his earlier works as kOsmik for example, since I don’t dig electro THIS much, but I need to praise the effort. Combining the nostalgic atmosphere of chillstep and post-black metal really works for me and it’s very brave to even try this. Actually, he didn’t only try, in my eyes, he succeeded.