Cestu Londýnčanov Voices sledujem od ich začiatkov v roku 2012. Ich debut z roku 2013 (Voices) From the Human Forest Create a Fugue of Imaginary Rain vo mne vzbudil zvedavosť – zaujímavá kombinácia blacku a deathu prevádzaná progresívnym spôsobom s veľkým dôrazom na nálady a atmosféru, ku akej obdobu nájdeme len s ťažkosťami. O rok na to si získali moju pozornosť a to vskutku fenomenálnym London, albumom, ktorý sa tu bojím recenzovať, pretože by som mu zrejme dal plných 10/10, hoci často tvrdím, že nahrávka s takým bodovým ohodnotením nemôže existovať.  Netreba však ďalej pokračovať v ódach na London, podstatné je, že keď kapela, ktorá spravila najlepší album, aký som kedy počul v rámci extrémno-metalového žánru, ohlásila nový album (z pece Candlelight Records), viete si predstaviť moje nadšenie.

Predzvesťou Frightened bol single Petrograph, ktorý nám už naznačil, že hudba Voices sa opäť posunula, ale ešte predtým, než sa dostaneme k tejto stránke, pozrime sa na tie najzákladnejšie rozdiely s predchodcom. Ako gitarista, Sam Loynes, povedal v našom rozhovore: Frightened už nie je o koncepte, či príbehu (ako v prípade London), ale o jednotlivých piesňach a textoch. Čiže kto by čakal ďalší, vyše hodinu trvajúci album s rozprávačom a silným konceptom – nič také. Hovoríme o jedenástich samostatných skladbách dosahujúcich 48 minút. Čo sa teda týka hudobného posunu Voices, ktorý som vyššie naznačil – aj na debute bolo cítiť značné vplyvy avantgardy, London túto stránku ešte prehĺbil a Frightened sa v nej doslova kúpe. Pieseň Petrograph z rovnomenného singlu síce nie je na albume, ale hudobne by tam istotne pasoval.

Zaradiť Frightened, do konkrétneho žánru by bolo ťažké, ale v podstate ide o akýsi progresívny extrémny metal s prímesou avantgardy. Dosť upustili od blacku a deathu, celkovo od tvrdosti, je to melodickejšie, spevavejšie. Vokálnu škálu taktiež značne okresali. Okrem hudby som na London veľmi oceňoval rozsah speváka Petera Benjamina – striedal hlboké growly, stredne položené a vysoké škreky, čisté vokály, DSBM-ovské výskanie, ale aj taký ten plačlivý vresk, stredne položené čisté vokály v štýle Bjornara Nilsena z Vulture Industries… v zásade všetko, čo si dokážete predstaviť. Na Frightened sú to prevažne čisté vokály a práve to výskanie, čo je škoda, hoci je pravda, že k tejto hudbe sa to hodí viac ako napríklad growly.

Priznám sa, že mi trvalo dosť dlho, kým som tomuto albumu prišiel na chuť. Ak to máme objektívne a kvalitatívne porovnať s predchodcom London, tak je to, bez debaty, ochudobnené o obsah a rozmanitosť. Každá pieseň si zachováva svoju tvár, o tom niet pochýb, ale či už ide o vokál, alebo o hudobnú stránku, tak to ani zďaleka nemá takú plejádu rôznych nálad, rytmov, štýlov a o tom, že vypracovať tak silný koncept, ako mal London, čo opäť hovorí o dávke úsilia, ktorá bola do nahrávky vložená, ani netreba hovoriť. Frightened je proste „jednoduchší“ album a to podstatne. Ale však fajn, v umení neplatí, že zložitejší vyhráva a to, že je niečo neskutočne komplikované neznamená, že je to dobré a naopak – často je v jednoduchosti najväčšia krása. Ja som mal ale ozaj vysoké očakávania, jednak kvôli tomu, akú kvalitu mal predchodca a jednak kvôli tomu, ako sa Sam Loynes vyjadroval v rozhovore. Tvrdil totiž, že Voices mali ťažké obdobie po London, ale že z tých časov vzišlo to najlepšie, čo kedy spolu vyprodukovali. Vyslovene hovoril o Frightened ako o absolútnom hudobnom vrchole. Nuž…

Obohrával som tento album dookola a vypestoval som si k nemu vzťah. Kompozične je to výborné, zvukovo ani nehovoriac, Voices sú ozaj skvelí hudobníci, má to atmosféru, emócie, cítiť z tej hudby hĺbku. London zrejme nastavil latku privysoko svojou prepracovanosťou, pretože som si odmyslel všetky aspekty, ktoré mal London a Frightened nie a snažil som sa užívať si čisto iba hudbu, to čo na mne ten album zanecháva, ako si ho užívam ako samostatné dielo… a aj tak moja najobľúbenejšia pieseň odtiaľ je z 90% akustická.

 

Napísal: B.

Hodnotenie: 7/10

 

English overview

Voices is a british progressive extreme metal band with a very distinctive, characteristic sound, which they slightly transform on every record. Frightened is their third studio album and, for me, it was the most awaited release of this year, for I track the path of Voices from their beginning. Phenomenal second album London still resides in me, because, frankly, it is the best extreme metal record I have ever heard, so it is pretty obvious it is hard to top. However, I analyzed Frightened from pretty much every aspect, and, objectively, it lacks diversity and complexity its predecessor had. It is a lot simpler album, black/death metal aspects are pretty much out of the game at this point and it moved more to the progressive, avantgarde sound. It is a very good album with depth and a great musicianship, but it is short on a lot of aspects London had, while having none as a counterweight. All and all, decent effort, top quality material, but London leaves unbeaten.