Jednou z kapiel, ktoré sa chystajú na blížiaci sa Winter Pagan Feast 2026 sú aj litovskí, folk metaloví Ūkanose. Po ich minuloročných krajanoch Gyvata (fotoreportáž tu), u mňa vzbudila najväčšie očakávania z celého line-upu práve táto družina. V schránke mi pristál balík priamo z Vilniusu a mne bolo jasné, že môj najnovší článok sa bude zaoberať práve kapelou z mesta, ktorého populácia nie je o moc väčšia, ako tá bratislavská.

Celá nahrávka sa nesie v ľudovom, baltskom duchu, a to je presne to, čo by človek od folk metalovej kapely z tejto krajiny čakal, aj chcel. Okrem bežných gitár, bicích a basy sa celým albumom nesie flauta, ale aj akordeón, ktoré skvelo dotvárajú tú pravú, bojovú atmosféru.

Už od úvodnej Liūdna liūdna mám chuť vziať do ruky meč a štít a zúčastniť sa Livónskej vojny proti Moskovskému kniežatstvu v rokoch 1558 až 1583. Túto náladu možno cítiť aj zo samotného obalu, v krásnom modrom prevedení a dopomáha jej aj pomerne kvalitná produkcia. Tá je na štýl typického štúdiového počúvania, čo mi práve pri skupinách tohto žánru nikdy nesedelo. Oveľa lepšie by Šiaurum Vėjum vyznel s koncertným zvukom – nahrávke by neublížil, práve naopak, bola by autentickejšia a pôsobila by živšie. Sú to epické piesne – ako stvorené k príprave mužov na dávne bojisko. V tých časoch predsa nesedeli v štúdiu obklopení reproduktormi na huňatom koberci a nejedli čipsy pri vychutnávaní si uhladeného zvuku hudby. Chápem však, že pokiaľ má kapela také možnosti, snaží sa znieť maximálne profesionálne.

Jasným favoritom bude pre vás na prvé počutie určite Apynėlis, typická folk metalová tancovačka, ktorá vám svojou chytľavosťou zanechá chrobáka v hlave na poriadne dlhú dobu. Snáď zaznie tento kúsok už o pár dní v Bratislave – je to silný kandidát na najlepšiu koncertnú skladbu celého večera. K spomaleniu sa album dostane až pri predposlednej Leliumoj, ktorá nám napovedá, že album sa blíži do finále. Vynikajúca skladba tak zachraňuje krvácajúcu dynamiku albumu, ktorá trpí až príliš – absencia akejkoľvek pomalšej piesne, či len krátkeho intermezza môže menej pozornému poslucháčovi spôsobiť stratenie sa v celej nahrávke. Následné nájdenie sa až pri predposlednej skladbe, to je trochu neskoro. Avšak, pri výrazných ženských, či mužských spevoch a najmä zboroch sa ťažko zaspáva. Práve vokály sú jednou zo silnejších stránok albumu, a aj keď by jeden čakal na growl či scream, nič také sa tu nekoná, a tak je to aj dobré. Možno si tým títo talentovaní Litovci chcú odkryť cestičku k širšiemu okruhu poslucháčov, a to im vôbec nezazlievam, práve naopak – dobrých kapiel vo folk metale v posledných rokoch moc nepribúda.

Spomeňte si predsa na hviezdy typu Korpiklaani či Eluveitie, ktorých nové materiály nie sú zlé, ale zároveň ničím nevynikajú a vlastne nenesú so sebou žiaden hitový potenciál. V horších prípadoch si vybavte, akí populárni boli fínski Turisas. A dnes? Zdá sa, že skončili pod zemou nefunkčných kapiel, ale nikto vám vlastne nevie povedať, čo s nimi je a či vôbec niečo.

V prípade Ūkanose môžem konštatovať, že tu máme album so silnými skladbami a potenciálom, ktorý bude, dúfajme len rozkvitať. O inštrumentálnu zručnosť dám a pánov by som sa nebál a popravde, nechýba im veľa k napísaniu skutočne prelomového albumu ich, viac než 10 rokov trvajúcej kariéry. Ak budú zdraví a dobre naladení, tak verím, že nás 17. januára čaká skvelý folk metalový zážitok, akých v našich končinách nebolo nikdy dostatok.

Hodnotenie: 8/10

Napísal: Rohan

English overview: