Dungeon synth predstavuje hudobnú odnož undergroundu, ktorý mal vždy veľmi blízko k black metalu. Nešlo len o prelínanie týchto žánrov v rámci rôznych black metalových skupín, estetickú blízkosť ale aj o veľmi podobné zhmotnenie unikátnej atmosféry. Nakoľko na domácej scéne predstavuje tento žáner veľmi okrajovú záležitosť rozhodli sme sa zmapovať v nasledujúcich rozhovoroch tie najdôležitejšie projekty. Pomohli nám k tomu dve zaujímavé kompilácie, ktoré zastrešilo domáce vydavateľstvo Sky Burial.
Zdravíme Nomad Sky Diaries & Sky Burial. Pred nejakým časom sa mi dostala do rúk Vaša prvá kompilácia mapujúca dungeon synth na československej scéne a nedávno vyšlo jej druhé pokračovanie. Čo ťa vôbec inšpirovalo k vytvoreniu tejto série?
Ahoj a pozdravujem čitateľov. Druhá kompilácia CZ&SK dungeon synthu vyšla začiatkom mája 2025 a kazeta je už vypredaná. V katalógu labelu mám viacero dungeon synthových projektov a prirodzene spolu komunikujeme, takže kompilácia bola logická voľba. V minulosti sme už robili dve noise kompilácie Hluková Sekce a jednu, kde sa miešal dark ambient, post-industrial, noise či rituálne techno – to bolo také nulté vydanie sub-labelu Sky Burial priamo k jednému eventu kde daný hudobníci odohrali aj svoje koncerty.
K dungeon synth kompilácii sa však viaže ešte jeden príbeh. Dód z projektu Vyšehrad mi kedysi spomínal, že spolu s GaraDrakom plánujú kompiláciu „Kryptozpyt království českého“. Každá skladba mala odrážať miesto, kde pôsobí konkrétny projekt. Časť materiálu bola hotová, ale nakoniec sa to zastavilo a nevyšlo to. Napadlo nás teda dať tento materiál dokopy, osloviť aj slovenské projekty a celé to vydať pod Sky Burial. V tom čase som podával žiadosť o grant na podporu vydavateľstva cez FPU, kde som uviedol aj túto kompiláciu. Podporili nás asi desatinou potrebnej sumy, ale aj to pomohlo.
Ako sa vyberali interpreti a jednotlivé skladby, ktoré sa na kompilácii objavili? Ide o staršie nahrávky, alebo boli skladby vytvorené špeciálne pre tento formát?
Prvotným základom boli skladby, ktoré už pripravil Vyšehrad pre pôvodnú českú kompiláciu. Takmer všetky boli buď vytvorené priamo pre tento účel, alebo išlo o materiál zo zásuvky, ktorý ešte nikde nevyšiel, ako napríklad Cromworx. Podobne to bolo aj pri druhej časti. Väčšina trackov vznikla špeciálne pre kompiláciu a dovtedy nebola nikde publikovaná.
Ktorý projekt na kompilácii je ti osobne najbližší a prečo?
Ťažko vyberať, pretože s mnohými ľuďmi z kompilácie sa aj osobne poznám. Ak by som mal spomenúť aspoň niekoľko mien, určite Vyšehrad, ktorý bol pri kompilácii dôležitý ako pôvodný ideový tvorca. Ďalej Owlsilar Gate (ex-Korium), a hudobne ma veľmi baví Mhor. Na druhej mám veľkú radosť z toho, že sa objavila aj ženská autorka Timmi, a tiež projekty ako Hnilomorna, melodický Aurel Coven či tanzelcore od Total Dungeon.
Nomad Sky Diaries & Sky Burial vydáva množstvo projektov z rôznych oblastí undergroundových žánrov. Aký je tvoj vzťah práve k dungeon synthu?
Asi ako u mnohých ľudí je to nostalgický vzťah cez klasiky ako Burzum, Mortiis, Summoning či Wongraven, ktoré som počúval pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy sme to volali dark ambient, hoci až neskôr som pochopil, čo je dark ambient. Popri black metale som mal vždy rád aj miestnu scénu, ktorá ponúkala projekty ako Stvor, alebo Strigor. Zahraničné dungeon synth projekty veľmi nesledujem, radšej sa prehrabávam v domácich močiaroch ako aj v iných žánroch.
V posledných rokoch zažíva dungeon synth opätovné znovuzrodenie. Aký je tvoj názor na československú dungeon synth scénu a dokázala by obstáť v konkurencii so zahraničím?
Sú tu projekty, ktoré určite stoja za pozornosť a majú potenciál presadiť sa. V tomto žánri je to však náročné. Najväčší boom prišiel okolo roku 2020 a množstvo nových projektov podľa mňa scénu aj trochu zahltilo. Vidno to aj na zberateľoch, ktorí po pár rokoch predávajú celé zbierky. Keď sa rozprávam s vydavateľmi, potvrdzujú, že predaje nosičov išli za posledné dva až tri roky výrazne dole a viacero aktívnych labelov úplne zaniklo.
Ako prebiehal proces kontaktovania a spolupráce s jednotlivými kapelami?
Na prvú kompiláciu časť interpretov kontaktoval Vyšehrad a zvyšok som oslovil ja cez email alebo osobne. Pri druhej som prehľadával aj Bandcamp a viacero projektov som kontaktoval priamo tam.
Bola nejaká konkrétna tematická linka alebo koncept, ktorý si chcel v kompilácii zachytiť?
Prvá aj druhá kompilácia mali byť pôvodne tematické, ale nakoniec to nebolo zrealizované. Prvý koncept som už vlastne naznačil v úvodných odpovediach, takže by bolo zbytočné to viac rozoberať, keďže sa to nakoniec neudialo.
Ako vznikala grafika na obe vydania?
Na prvú kompiláciu som oslovil Filipa Smrža. Jeho vizuál ma veľmi baví a robil už viaceré obaly pre mňa aj pre kamarátov. Pripravil dva návrhy a oba sme nakoniec použili, s výsledkom som bol veľmi spokojný. Pri druhej kompilácii bola voľba jasná. Vojtech Luksch, ktorého tvorbu sledujem už dlho. Je veľkým fanúšikom dungeon synthu aj celkovej estetiky. Pracuje tak, že oživuje staré vyšívané obrazy a maľuje do nich motívy z kultových hier. Keď som ho oslovil, okamžite súhlasil a dodal perfektný vizuál. Výsledkom je vyšívaný obraz doplnený olejovými farbami, hoci mnohým môže na prvý pohľad pripadať ako digitálne dielo.
Čo bolo najväčšou výzvou pri tvorbe tejto kompilácie? Aké boli spätné ohlasy na obe vydania a plánuješ pokračovanie série alebo ďalšie podobné projekty?
Najväčšia výzva bol čas. Kto niekedy skladal kompiláciu s desiatkami interpretov, vie, že dodržať termíny je náročné. Som však rád, že sa to podarilo. Výzvou bol aj prvý obal, kde som si vymyslel trochu nepraktickú verziu vnútorného bookletu a v tlačiarni som sa s tým poriadne natrápil. Polygrafia ma však baví, rád som pri tlači, riešim papier a hrávam sa s detailmi obalu. Myslím, že oba obaly dopadli výborne. Chodím tlačiť obaly do jednej undergroundovej tlačiarenskej dielne – malografia. Čo sa týka spätnej väzby, tej je dnes všade čoraz menej. Chýbajú médiá, ktoré by prinášali kvalitné recenzie, a ľudí ochotných sa tomu venovať je málo. Je to väčšinou nehonorovaná práca a malé webziny nemajú ani príjem z reklamy. Vidieť to v metale aj elektronike. Dungeon synth je špecifický žáner a nájsť niekoho, kto napíše recenziu, je náročné. Napriek tomu sa kompilácia objavila vo viacerých výberoch redaktorov zo sveta a dostala sa aj do výberu The Quietus či iných koncoročných rebríčkov. Distribučné čísla boli tiež veľmi dobré. Odhadujem, že okolo 80 percent kaziet išlo mimo CZ a SK. Prvá kompilácia sa vypredala za tri dni a druhá asi za mesiac. Pokračovanie je možné. Materiálu je dosť, aj hudobného aj vizuálneho. Uvidíme, či budú prostriedky a čas. Label ťahám takmer pätnásť rokov a každý rok si poviem, že je to už možno posledný. Je to veľa energie, ale zatiaľ to stále ide.
Ako vnímaš prepojenie starej a modernej estetiky v dungeon synth hudbe?
Vo všeobecnosti mám rád rôzne fúzie, ale v rámci dungeon synthu mi je jednoznačne bližšia staršia estetika. Myslím tým zvuk aj vizuál, aj celkový prístup k tvorbe. Pôvodný dungeon synth mal v sebe niečo veľmi osobité. Lo-fi zvuk, jednoduché melódie, kazetová patina a tá typická nálada domácej tvorby, kde bolo cítiť, že ľudia si budujú vlastné malé svety. Podobne fungovala aj staršia vizuálna identita. Ručne kreslené obaly, čiernobiele ilustrácie, jednoduché grafiky, občas až detsky pôsobiace fantasy motívy. Všetko to spolu vytváralo jednotnú poetiku, ktorá bola možno nedokonalá, ale práve v tej nedokonalosti bola sila a autenticita. Moderná estetika môže byť zaujímavá, ale iba vtedy, keď nadväzuje na tú pôvodnú a nesnaží sa ju úplne prekryť. Keď tvorcovia používajú moderne znejúce synťáky, a digitálnu produkciu len ako nástroj, ale stále rešpektujú atmosféru žánru, môže to priniesť veľmi dobré výsledky. Vizuálne to platí rovnako. Digitálne koláže alebo novšie grafické postupy fungujú vtedy, keď je v nich prítomná aj znalosť tej staršej estetiky.
Čo ma však trochu otravuje, je trendovosť dungeon synthu v posledných rokoch. Zdá sa, že niektorí ľudia berú žáner skôr ako vizuálny módny doplnok, bez hlbšej znalosti kontextu alebo prepojenia s fantasy a experimentálnou hudbou, z ktorej dungeon synth pôvodne vyrastal. Objavuje sa množstvo recesistických projektov, ktoré čerpajú iba povrchne. Niektoré sú fajn, aj ja mám rád rôzne úlety ako Dino-synth, ale často tam chýba to čaro a ponorenie do vlastného sveta. Preto osobne najviac kvitujem práve staršiu estetiku. Tá pôvodná atmosféra, úprimnosť a naivná fantázia boli pre mňa vždy najdôležitejšie. Moderné prvky môžu priniesť nové možnosti, ale ideálne je, keď slúžia tomu jadru a nenahrádzajú ho. Dungeon synth je žáner, ktorý žije z imaginácie a vnútorného sveta autora, a starší prístup to podľa mňa vystihuje o niečo lepšie.
Tvoje vydavateľstvo nedávno vydalo niekoľko pozoruhodných albumov z domácej scény. Ide o split album Zmyrna/Phragments – Concilium, alebo nový album Porenutu Výstup k svätej Kunde. Prezraď, aké máš ďalšie plány do budúcnosti?
Áno, v lete vyšli tieto nahrávky a pribudla aj kompilácia k festivalu Hradby Samoty, kde sa objavili aj projekty ako Trist, Death In Rome, Sigillum S, Monolith a mnoho ďalších, ktorí vystúpili na festivale. Split Phragments/Zmyrna mal veľmi dobrý ohlas – výborné recenzie aj distribúcia. Teší ma, že je ten split poskladaný „na striedačku“, kde sa obe kapely prirodzene striedajú a ukazujú vlastný špecifický prístup. Z nového albumu Porenut sa úprimne teším – je to ďalší krok vpred oproti predchádzajúcej tvorbe. Skvelé texty doplnené absurdnou poviedkou ukazujú ďalší spôsob, ako sa dá pristupovať k black metalu. Oba albumy úprimne odporúčam fanúšikom čierneho kovu.
Keďže odpovedám s výrazným meškaním, medzičasom vyšlo aj nové EP môjho srdcového projektu Burial Hex. Za projektom stojí výnimočný multiinštrumentalista Clay Ruby, ktorého niektorí môžu poznať z projektov Hintergedanken, Horrid Red, Davenport a mnohých ďalších. O vydaní sme hovorili už pred rokmi a som rád, že sa to podarilo. Hudobne ide o veľmi špecifický „horror electronics“, temnú rituálnu a pestrú suitu, kde sa doom, trance a mystické vízie spájajú s jeho nezameniteľným hlasom. Každá skladba otvára vlastný vesmír – od monumentálneho funeral opusu, cez snové field recordings až po extatické etno–industriálne pulzy. Už vyšiel aj nový album Vyšehradu – tentokrát ide o ucelený príbeh, je to jeho najkomplexnejšie dielo kde počuť dungeon synth, black metalu, ale aj kraut-rock, berlin school či new age s veľmi charakteristický zvuk, ktorý Dód vie pripraviť. O vizuál sa opäť stará Filip Smrž a odviedol neuveriteľnú prácu. Kazetu doplňuje séria 24 samostatných grafík – rúnových kariet ku každej skladbe. Taktiež práve vychádza Hibernant – projekt Loqa, ktorého môžu ľudia poznať z projektu Jeden Kmen. Hibernant je mix industrialu a dark ambientu, vykresľujúci snové zákutia mysle. Atmosférické plochy sa prelínajú so strojovými beatmi a ruchmi ako z prázdneho kozmu. A čo ďalej? Do leta 2026 by som rád vydal na kazete aj na vinyle nový album Božské Soaré – nádherná hudba spájajúca klavír a modulárny syntetizátor aj 3D tlačiareň. Plánujem tiež split Between Two Castles/Plutonian Khaos a tiež Between Two Castles s Vyšehradom. Možný je aj spoločný split Vyšehradu so Sniffah. Taktiež sú správy že by sa mohol dokončiť aj nový album od Owlsilar Gate. Verím, že sa konečne dočkáme aj albumu Angel Epilepsia – je to extrémny posun oproti tomu, čo je momentálne dostupné online, a kto ich v posledných rokoch zažil naživo, vie presne, o čom hovorím. A určite sa objaví aj ďalší noise či industrial.
Keďže viaceré tvoje vydania vychádzajú s podporou Fondu na podporu umenia, určite budeš mať ako vydavateľ na túto tému trochu iný pohľad. Myslíš si, že undergroundová scéna potrebuje štátnu podporu, alebo si dokáže úplne vystačiť aj bez nej.
Je pravda, že dvakrát som získal spolufinancovanie z Fondu na podporu umenia. Naposledy som si už žiadosť nepodal, keďže FPU je momentálne v podstate nefunkčný a kultúra v roku 2026 na tom nebude dobre. Či by mala undergroundová scéna dostávať podporu? V ideálnom svete určite áno – či už ide o hudobníkov, vizuálnych umelcov, vydavateľov, organizátorov koncertov, alebo aj kluby. Predstava kultúrnych centier, ktoré by ponúkali verejné skúšobne, nástroje na zapožičanie, priestor pre networking alebo tvorivé rezidencie, je pre mňa prirodzene pozitívna. Mladí hudobníci by z toho ťažili rovnako ako vizuálni umelci – mohli by čerpať tvorivé štipendiá. Pre vydavateľstvo je podpora tiež prínosná – umožní spraviť kvalitnejšie fyzické edície a ak je podpora skutočne dostatočná môže doplatiť štúdio, grafiku alebo tlač a dostať albumy do médií. V undergrounde je však bežná prax DIY. Aj ja som prvých pätnásť rokov fungoval 100% DIY a stále väčšina mojich vydaní vzniká bez grantovej pomoci. Ale ak urobíš kvalitnú vec a môžeš ju posunúť o úroveň vyššie vďaka podpore, dáva to zmysel. Je prirodzené, že DIY tu vždy bude a má svoje miesto – sloboda, nezávislosť, autenticita. Ale grantové schémy sú zas dôležité pre profesionálne projekty, ktoré nemajú komerčný potenciál, no majú kultúrnu hodnotu. Vďaka podpore od FPU sme vedeli okrem labelu realizovať aj festivaly či site-specific eventy, napríklad letný festival aj klubový formát Hradby Samoty. Môžeme pozvať špičkových interpretov, ponúknuť kvalitnú techniku, dobré zázemie, ubytovanie aj catering. Takto vieme zasiahnuť väčšie publikum a vytvárať profesionálne podmienky, ktoré by bez podpory neboli možné. Bolo by skvelé, ak by popri tom existovali aj silné kultúrne centrá, ktoré by poskytovali priestor a techniku novým kapelám a umelcom. DIY a podpora nemusia stáť proti sebe – môžu sa dopĺňať.
Posledné slová patria tebe. Ďakujeme za rozhovor.
Ďakujem za priestor a príležitosť – a tiež každému, kto to dočítal až sem. Prajem veľa síl a energie do ďalšieho fungovania Bes webzinu, nech sa vám darí držať pri živote to, čo má pre komunitu skutočný význam. A fanúšikom by som rád odkázal: podporujte svoje obľúbené kapely a vydavateľov, chodievajte na koncerty, kupujte merch a nebojte sa občas siahnuť aj po niečom novom a nepoznanom. Práve to nám všetkým otvára nové možnosti v tvorbe aj v počúvaní.
Súvisiace rozhovory:
Czech & Slovak Dungeon Synth časť II. – Rozhovor s Budeč, Hnilomorna, Owlsilar Gate, Vojtěch Luksch, Filip Smrž, Škreter a Vyšehrad (2026)
