V znamení slnka

V minulej časti sme sa preniesli do prvých rokov nového tisícročia. Spomenuli sme podstatné nahrávky domácej scény, ktoré etablovali pagan black metal na území Slovenska. Scéna v tej dobe nebola veľmi početná a okrem pár nadšencov a skupín, sa veľmi nerozrastala. Plameň black metalu bol však zapálený a záujem o pohanstvo narastal. Nové skupiny postupne pribúdali. My si dnes predstavíme tie najdôležitejšie z nich a opäť raz oprášime trochu prachu z histórie slovenského pagan black metalu.

 

Concubia Nocte – Sekerou Peruna a Kladivom Thora

Concubia Nocte sa objavila na domácej scéne v roku 2005 a na prvý materiál nenechala poslucháčov dlho čakať. O rok neskôr už totiž zdobil diskografiu prvý zásek v podobe dema Z Najhlbšej Noci (2006). Išlo o klasické UG demo s piatimi skladbami, ktoré zaujalo svojou surovosťou a priamočiarosťou v štýle ukrajinských Hate Forest. V skupine boli v tej dobe dvaja hudobníci, a to Nocturnal ako autor hudby a Svarthen (Karpathia) ako spevák a basák. K nim dvom sa neskôr pridali Sladuban (klávesy) a Volgar (bicie). V roku 2008 v tejto zostave skupina vydala debutový album, o ktorom dnes bude reč. Vydanie zabezpečilo, na domáce pomery cudzokrajné vydavateľstvo, Morbid Winter Records z Kanady, ktoré v tomto období vydávalo špičku celosvetového pagan black metalu.

V dobe vydania bol Sekerou Peruna a Kladivom Thora na domácu scénu celkom netradičný album, nakoľko ukrajinský štýl black metalu v podobe raných Nokturnal Mortum a ich ikonického dema Lunar Poetry (1996) sa na Slovensku v tej dobe nehral. Nešlo však o kopírovanie, ale istú podobnosť s použitím gitarových melódií a klávesov. Podobné črty charakteristické pre Concubia Nocte by sme mohli nájsť aj u ruských Ashen Light a ich debutového albumu Песнь Велеса (Pieseň Velesa, 1999). Nocturnal a spol však pridali niečo viac, a to slovenský folklór v podobe inšpirácie zo zbierok Dobšinského rozprávok. Celé to zabalili do mierne špinavej produkcie, takže black metalové party zneli agresívne a melodické klávesové motívy, či gitarové vyhrávky zas patrične pohansky. Album neskĺzol, ako sa to neskôr stávalo viacerým skupinám, do folk metalu, ale držal sa svojich black metalových základov a citlivo rozvíjal pohanské či folkové prvky. Nosnou témou bolo pohanstvo a spoločné elementy slovanskej a škandinávskej mytológie. Nocturnal sa v rozhovore pre náš webzine k pohanstvu vyjadruje nasledovne.

„Neopohanstvo som nevnímal čisto teisticky, ale skôr ako kultúrny prejav slobodného ducha daného národa. Inšpiráciou mi bol Friedrich Nietzsche. Božstvá som teda chápal ako istú „nad“ verziu človeka, ako obrazy, či personifikácie jednotlivých atribútov ľudského ducha a možností, ku ktorým by človek mal vzhliadať na ceste k vytvoreniu nového zmyslu (existencie) a sebazdokonaleniu. Vzhliadať, no nie sa im klaňať. No a pochopiteľne sa manifestovali jak v slovanskom panteóne, tak i v tom škandinávskom. Chcel som, ale pomerne decentne, poukázať na isté hodnotové podobnosti a na istý pravdepodobný spoločný prapôvod.“

Z nedostatkov, ktoré môžeme pociťovať na tomto albume, spomeniem umelosť klávesov a mierne zastretý zvuk. Myslím si však, že nebyť tejto zvukovej nedokonalosti, album by zrejme znel až príliš „jemne“. Sekerou Peruna a Kladivom Thora dotvárali vynikajúce texty hrajúce sa so slovenčinou naozaj veľmi umne. Načreli aj do slovenského folklóru, konkrétne čarovných rozprávok v skladbe Laktibrada. Spolu s vizuálom, ktorý krásne dotvára celý album, je prínosom tohto albumu istá rozprávkovosť. Tam kde sa Strigor nechávajú voľne inšpirovať rozhlasovými spracovaniami domáceho folklóru, Concubia Nocte jasne odkazuje na Dobšinského a pretavuje svet nadprirodzených bytostí a bohov do black metalu. Podobnú rozprávkovosť dnes môžeme vidieť napríklad v tvorbe Stangarigel. K folklóru sa Nocturnal vyjadruje následovne.

„Od detstva ma fascinoval slovenský folklór. Pamätám si ako som si listoval Dobšinského Slovenskými rozprávkami, ktoré ilustroval náš národný umelec Albín Brunovský, a otváral sa predo mnou úplne iný, až magický svet. Miloval som aj audio adaptácie na LP ako napr. Lomidrevo, i keď boli trochu odlišné od písanej formy. Tam som sa asi prvý krát stretol s týmto zákerným škriatkom Laktibradom. Prečo Dobšinský? Pretože s jeho tvorbou som sa stretol ako prvou. A prečo folklór? Myslím si, že práve v ňom sa tradujú charakteristiky daného národa, úskalia, smútky či tragédie, ale i chrabré činy, ktoré naši predkovia uchovali v múdrosti reflektujúcu hodnotové systémy, na ktoré si myslím, že sa v dnešnej dobe zabúda. To, s čím sa bežný človek musel vtedy vysporiadať sa orálnou tradíciou pretváralo v príbehy, kde ponaučenie predstavovalo istý spôsob nazerania na život, ale bolo tu i miesto pre to nadpozemské či mystické. Rôzni škriatkovia, bôžikovia, duchovia a podobne. To bolo pre mňa vždy príťažlivé, keďže išlo v podstate o originálny a kreatívny spôsob ako si vysvetliť metafyziku. Skutočnosť, že existuje aj iný svet mimo toho, ktorý dokážeme vnímať vlastnými zmyslami. A taktiež ma fascinovalo, že pôvodný autor známy nebol, keďže Dobšinský robil zbierky, (maximálne bol známy rozprávač) a že touto ústnou tradíciou si slovenské folklórne príbehy ľudia menili či dopĺňali. Myslím si, že je to v našej kultúre ten najautentickejší prejav duchovnej kreativity.“

Po roku 2008 nastáva v tvorbe Concubia Nocte postupný útlm. Skupina síce vydáva v priebehu nasledujúcich rokov rôzne EP či splitká, no podobného materiálu ako debutový album sme sa už nedočkali. A tak nám tento klenot zostal ako pamiatka na jedno obdobie, kedy sa čarovné rozprávky objavili v slovenskom black metale.

Na piaď mužík na lakeť brada
moje meno Laktibrada
Cestou mojou istou vpred
prídeš tam kde chceš byť hneď
Ľudská slabosť najslabšia
nech les a víchor ťa súdia
Veríš vo mňa, (ale) ja nie v teba
tebe smrťou a mne hmla…

 

Slavigrom – Návrat Slovanskej Nenávisti

V roku 2005 nastáva vhodná konštelácia hviezd, aby sa v chladných, severných častiach Kysúc sformovalo spoločenstvo black metalových fanatikov, ktorí medzi rokmi 2005 až 2015 založili veľké množstvo vzájomne prepojených skupín a vydali  úctyhodné množstvo materiálov. Nás však zaujíma prvá skupina, s ktorou sa na domácej scéne prihlásili, a tou je Slavigrom. Slavigrom začal oficiálne fungovať v roku 2005 v zložení Deadwind (spev), Carpath (gitara), Hellbutcher (basa) a Dlog (bicie). Dlog nám začiatky Slavigromu opísal nasledovne.

„…Rok 2005 patrí vzniku kapely, kde sme ja, Carpath, Deadwind a Hellbutcher (len veľmi krátke pôsobenie) založili kapelu Slavigrom. A prečo práve pagan black metal? Veľké ovplyvnenie skupinami ako Nokturnal Mortum, Graveland, Veles, Arkona (PL), Inferno, Algor, Immortal Hammer atď. Tematika pohanstva nám bola v tom období veľmi blízka a pekne zapadala do našej tvorby. Myslím si, že to boli vcelku dobré časy. Spoznali sme kopec dobrých ľudí a kapiel, s ktorými som dodnes v kontakte. Bola to dosť extrémna doba, ale rád na ňu dodnes spomínam. Taký ten odpor voči všetkým a extrémizmus z nás išiel nejako sám.“

Po úvodnom, striktne limitovanom deme s jednou skladbou Kruté Pohanské Víťazstvo (2006), prichádza materiál, ktorý sa zapísal do domácej scény hrubými písmenami. Ide v poradí o druhé demo Návrat Slovanskej Nenávisti (2007), ktoré akoby názvom, ale aj obsahom, voľne odkazovalo na debutový album Algoru. Spoločné znaky medzi týmito skupinami môžeme nájsť pomerne jednoducho, nakoľko, tak ako aj Algor, i Slavigrom stavili na istotu v podobe surového, klasického black metalu. Warpainty, rýchle tempá a nenávistné texty, ktoré Slavigrom posunuli pomyselne o laťku vyššie svojou jedovatosťou a bojovnosťou, vynikajúco dopĺňala agresívna produkcia. Tam, kde sa iné slovenské skupiny opierali textovo aj o prírodné témy ako napr. Karpathia, Immortal Hammer či spomínaný Algor,  Slavigrom pľul síru a šíril bezbožnosť a utrpenie. Materiál bol svojho času svojpomocne vydaný v Dlogovom vydavateľstve Suicide Taste Productions v limitovanom počte CD a MC. To v tomto období vydavateľsky zastrešovalo všetky rozrastajúce sa vydania kysuckej scény. Práve v minulom roku došlo po dlhých šestnástich rokoch k opätovnému znovuzrodeniu tohto vydania na LP. Vydalo ho domáce vydavateľstvo Hexencave Productions v spolupráci s českými Murderous Music Production.

Poďme ale späť k materiálu. Hudba je priamočiara, zložená z jednoduchých, často chytľavých riffov v kombinácií s rýchlymi tempami bicích. Vokál je nenávistný a perfektne zapadá do zvuku materiálu. Kompozícia skladieb ide od agresívnejších a rýchlejších skladieb, až po tie epickejšie, hrané v stredných tempách. Napriek tomu, že ide o demo, a prvý vážnejší materiál, produkcia nie je najhoršia. Celkovo sa Slavigrom svojou tvorbou približuje k skupinám ako poľská Arkona či český Maniac Butcher. V období vydania sa skupina objavuje aj na lokálnych koncertoch, čo podporilo záujem o toto demo a jeho úspech v domácom undergrounde. Tí, ktorí sa zbežne orientujú v neskorších hudobných aktivitách Dloga a Carpatha vedia, že ich cesty nakoniec skončili pri dvoch podstatných menách domácej scény a to Warmarch a Evil. To už je však iná kapitola.

Po Návrate Slovanskej Nenávisti prišlo ešte celkom zaujímavé EP Kraj Temný (2008) a dve splitká s Moravskou Zimou (2008) a Hromovladom (2009). V závere svojho krátkeho šesťročného života sa Slavigrom transformoval do štandardného black metalu bez pohanských vplyvov a po zmene názvu (Ruin of Hedonism) nakoniec skončil svoju existenciu. Tvorivá energia muzikantov sa následne rozdelila a zčernala pekelným plameňom v iných hudobných projektoch. Prečo skončil Slavigrom nám odpovie Dlog.

„V Slavigrome to bolo v neskoršom období ako na hojdačke. Každý z nás sa začal uberať iným smerom a Slavigrom začal stagnovať. Deadwind mal v tej dobe inú predstavu o textoch, či muzike a Carpath inklinoval viac k doom metalu. Na konci prišla aj výmena názorov, medzi mnou a Carpathom a naše hudobné cesty sa na nejaký čas rozišli. Nakoniec som odišiel za prácou do zahraničia a na kapelu by som aj tak nemal čas. Potom prišli nejaké tie šachovačky s logom, zmenou názvu. Už som to potom nesledoval, keďže som bol mimo toho. Ale spolupráca medzi Carpathom a Deadwidom bola tiež len krátkodobá , keďže Slavigrom (premenovaný na Ruin of Hedonism) skončil skôr ako začal. Ostalo to len pri dvoch skladbách, ktoré vyšli na split albume s Algor.“

Čo je teda hlavný prínos Slavigromu a prečo dnes Návrat Slovanskej Nenávisti spomíname? Je to mladícky hnev a agresívny vietor, ktorý slovenská scéna potrebovala. Slavigrom svojim demom zapálil oheň a pomyselne ho posunul ďalším, ktorí nevnímali pagan black metal len cez folklór, panteón božstiev či prírodu, ale aj ako odpor voči kresťanstvu. Znie to možno ako otrepané klišé, nakoľko táto téma je v black metale celkom častá a do veľkej miery prežuvaná. Slavigrom však pôsobil autenticky, ortodoxne a tak nám ako pozostatok dávnych čias zostalo jedno ikonické demo a pár ďalších vydaných materiálov, ktoré dokážu zaujať poslucháča aj po 16 rokoch.

Žeravý meč sa leskne hrôzou
Pohanská krv besnie za víťazstvom
Nech žije totálna vojna
Nech žije slovanská pomsta!

 

Ancestral Volkhves – Perun do Vas!!!

Východné Slovensko svojou folklórnou pestrosťou pravidelne ukazuje bohatosť slovenskej kultúry na rôznych festivaloch, či v televíznych reláciách. Nie je preto prekvapením, že jedna z najobľúbenejších domácich skupín pochádza z východného Slovenska, konkrétne z mesta Svidník. A aby to bolo ešte zaujímavejšie, ide o skupinu hudobníkov s rusínskymi koreňmi, ktorí inšpiráciu z prírody v kombinácii s bohatým folklórom, pretavili do dvoch pozoruhodných albumov.

Ancestral Volkhves začali svoju hudobnú púť v roku 2001 demom Going Towards the Gates of Mystery… Demo trpí viacerými chybami, asi ako každá prvotina, ale ukazuje potenciál, ktorý skupina rozvinula na neskorších nahrávkach. V roku 2004 vychádza v Krv Records debutový album Son o Iriyi, ktorým sa skupina prihlási k pagan black metalovej vlne. Na našich stránkach sme sa podrobne venovali jeho analýze v tejto recenzií. Son o Iriyi síce zaujal, ale väčší úspech skupine nepriniesol. Dalo by sa povedať, že pripravil pôdu pre príchod jeho nasledovníka, ktorý v roku 2008 prevetral uši nejednému pagan fanúšikovi. Reč je o albume Perun do Vas!!!, o ktorom si dnes povieme pár slov.

Perun do Vas!!! predstavuje s odstupom času album, ktorý mal všetky predispozície preraziť nie len doma, ale i v zahraničí. Štúdiový zvuk, chytľavé riffy, vynikajúci spev a prominentného hosťa, Mášu z ruskej pagan folk metalovej hviezdy Arkona. Mal na to všetky predpoklady, v zahraničí však neprerazil. Album vyšiel v roku 2008 v ruskom vydavateľstve Soundage Productions s pomerne nevýrazným obalom. Obsahoval desať klenotov spievaných v slovenčine a rusínčine. Začiatkom roku 2023 sa dočkal znovuvydania pod Beyond Eyes na LP s úplne novou grafikou. Koncept celého albumu bol vystavaný vynikajúco. Rýchlejšie, údernejšie skladby prechádzali do pomalšieho, stredného tempa a dávali pomyselne oddýchnuť ušiam poslucháča. Ak hovorím o rýchlejších skladbách, tak musím povedať, že zo všetkých spomínaných skupín v sérií týchto článkov, predviedol bubeník Dod najväčšiu kanonádu, priam ako pri Verdune. Skladby boli agresívne a vyklepané ako švédsky Dark Funeral, avšak s podstatne čistejšou produkciou. Zmizli death metalové prvky, ktoré sa objavujú na debutovom albume a vsadilo sa na úderné riffy bez zložitých kompozícií. Gamayunové gitary sú v porovnaní s debutom podstatne prístupnejšie a miestami melodickejšie. Ako veľké finále prichádza Černorogov spev. Ten patrí medzi najlepšie na scéne, či už sa bavíme o jeho black metalovom škreku alebo o jeho čistých partoch. Tie si vedel bez väčších problémov zaspievať aj na častých koncertoch doma, či vo Východnej Európe, kde Perun do Vas!!! skupina prezentovala. Čerešničkou na torte boli texty, ktoré Černorog veľmi dobre nafrázoval a zrozumiteľne odspieval, takže pre fanúšika nebol problém stotožniť sa s odkazom skupiny. Čo hľadať za lyrickým odkazom Ancestral Volkhves a ako autor textov Černorog chápe pohanstvo, vysvetlí úryvok z nášho staršieho rozhovoru so skupinou.

„Lyrika sa venuje v prvom rade životu a človeku. Je tisíc spôsobov, ako vyjadriť myšlienku. My ju vyjadrujeme takto, pretože ako plynul čas, dejiny dospeli až k nám a my sme súčasťou tejto našej kultúry. Snažíme sa v nej nájsť miesto pre našu tvorbu ako odraz nášho (ne)ľudského uchopenia rozličných tém. O rodnoverí a pohanstve by som nehovoril.“

„Odmietam sa v tomto kontexte baviť o nejakých osobných božstvách. Ide hlavne o symboly označujúce určité vybrané kultúrne charakteristiky, hodnoty, postoje, vzorce správania. Ide o jedno z najstarších poňatí a interpretácií materiálnej reality a duchovna. Všetky tieto významy je potrebné neustále prehodnocovať a zvažovať. Treba posúdiť, či ide už len o kultúrny pozostatok, alebo nejakú peknú tradíciu, alebo či ide o reálne fungujúci konštrukt ako v rovine osobnej, tak aj všeobecnej. Podľa toho ja prisudzujem váhu tomu-ktorému fenoménu, v našom prípade fenoménu slovanských božstiev. Preto si neviem predstaviť, že by som sa mal zúčastňovať nejakých obradov. Je to pre mňa len krásna tradícia, ale na druhej strane, ako som povedal, fandím ľuďom, ktorí venujú svoj čas a energiu jej zachovávaniu.“

Perun do Vas!!! predstavuje istý zlom, ktorý po roku 2008 nastal na scéne. V nasledujúcom období síce ešte vyšiel debutový album Karpathie, ktorý sa striktne držal v black metalových vodách, no agresívnejších pagan black metalových albumov, ako v prípade Ancestral Volkhves, sme sa už na domácej scéne nedočkali. Nakoniec skupina v nasledujúcich rokoch, a po živých koncertných aktivitách či participácií na albume In Honour of Icon E – A Tribute to Emperor, ukončila svoje hudobné aktivity. Černorog sa aktuálne angažuje ako spevák a textár v skupine Obšar (recenzia na ich debut), ktorý pomyselne nadviazal tam, kde Ancestral Volkhves skončil, už však bez výrazného pohanského elementu. Skupina Doda a Černoroga vydala vynikajúci album na ktorom pomyselne spojila hranicu klasického black metalu s folkovým nádychom v spojení s rusínskou osobitosťou. Práve táto osobitosť dodáva albumu pridanú hodnotu, kultúrnu jedinečnosť a rozmanitosť na tak malej scéne ako je tá naša.  Lebo čo skupina, to svojské chápanie black metalu. Čo album, to svojské chápanie pohanstva.

Do tmy vkladáme predkov
Čo mreli za piesne lesných víl
Nech ženú sa vetry hôr
Na večnú slávu im
Do tmy vkladáme predkov
Stvoriacich národy
Ich mohyla nech navždy je
Symbolom slobody

 

Karpathia – Urheimat Volanie Havranov

V roku 2006 zakončila svoju púť kapela Evil Dead svojim prvým a zároveň posledným albumom Spomienky na predkov (2006). Nahrávka predstavovala svojimi pohansky ladenými textami odklon od predchádzajúcej tvorby, a tak vytvorila ideálne podhubie pre to, aby z popola Evil Dead v podstate okamžite povstala Karpathia. Tú sformovala rovnaká trojica, ktorá uložila do hrobu predchádzajúci projekt: Svarthen zodpovedný za gitary, klávesy a vokál, Odolen na base a zároveň ako autor textov a Askold za bicími. Je potrebné  pripomenúť, že ešte v roku 2004 vydal Svarthen jediné demo svojho projektu Stronghold nazvané Volanie stromu smrti, ktoré sa textovo tiež orientovalo na pohanstvo. Zvukovo však táto nahrávka, kde centrálnym inštrumentom boli klávesy, predstavovala skôr zárodky budúceho Aeon Winds.

Aby sme sa vrátili ku Karpathii, uvedená zostava už v nasledujúcom roku vydala debutové EP Brieždenie nad striebornou zemou (2007) a neskôr aj split s kapelou Sirin, ktorý o čosi neskôr vyšiel po menšom doplnení znova pod názvom Age of Myths and Legends (2013). Na oboch nahrávkach prezentovali muzikanti charakteristiky, ktoré sprevádzali ich tvorbu po celý čas existencie Karpathie: prevažne rýchly, klávesmi podkreslený black metal, ktorých dôležitým protipólom boli ambientné, orchestrálne ladené skladby. Pár slov o tom, ako si spomína na počiatky Karpathie, Svarthen.

„Začiatok Karpathie bola vyslovene zmena žánru, ktorý sme dovtedy s Evil Dead hrávali. Naša hudba začala mať jednotnú, komplexnejšiu a vyzretejšiu tvár. Pridali sme klávesy ako stabilný element a začali priamo riešiť pohanstvo. To sa však objavovalo už na debutovom albume Evil Dead Spomienky na Predkov, či okrajovo na mojom sólovom projekte Stronghold.“

V nasledujúcom období pribudol do zostavy Karpathie Nocturnal (Concubia Nocte) ako druhý gitarista, a tak bolo všetko pripravené na opus magnum, album Urheimat – Volanie havranov, ktorý je hlavným predmetom nášho záujmu. Ten vyšiel v roku 2009 v kanadskom vydavateľstve Morbid Winter Records. Kapela si na 50 minút dlhej nahrávke zachovala väčšinu charakteristík z predchádzajúceho obdobia s tým, že trochu do úzadia ustúpili orchestrálne inštrumentálky. Tie sú tu zastúpené len dvoma skladbami a to V plameňoch zatmenej pravdy a outro, Stronghold of Night Wolves, ktorá predstavuje variáciu na tretiu pieseň albumu Stronghold of Wotan’s Wolves. Kostru však tvorí poctivý, na gitarách postavený black metal dokreslený akustickými gitarami, čistými vokálmi a klávesmi. Kompozične je materiál umne vyskladaný, hoci niektoré skladby sú poznačené príliš častými pauzami a nie celkom plynulými rytmickými sekmi. Celkový dojem však zrážala pomerne chaotická a miestami neveľmi čitateľná produkcia. Tento nedostatok do istej miery napravila reedícia kompletného materiálu kapely, ktorá vyšla pod názvom Spomienky hôr karpatských (2021) v poľskom Werewolf Promotion. V samotnej hudbe predstavujú pagan blackové elementy skôr len takú „posýpku“, najvýraznejšie sa prejavujú v skladbe Stronghold of Wotan’s Wolves. Viac pohanských elementov možno nájsť v textoch. Tie sú sčasti orientované na prírodné témy. Ako hovorí i názov albumu, väčšina textov sa však vracia kdesi k prvopočiatkom a indo-európskej pravlasti  a hodnotám a ideálom dávno zabudnutej minulosti. Výborným príkladom je text ku piesni S posledným lúčom slnka. Odolen si na odkaz Urheimatu spomína nasledovne.

„Na začiatku sme boli ovplyvnení hlavne poľskou a východoeurópskou scénou. Pamätám si, že sme počúvali hodiny a hodiny hudby. Tak sa k nám dostával black metal a spolu s ním pohanstvo. V tej dobe som sa celkom aktívne zaujímal o históriu Európy, etnogenézu Slovanov a iných indoeurópskych národov. Pri čítaní jednej z odborných publikácií som narazil na nemecký termín Urheimat „pravlasť“ a tak má napadol koncept debutového albumu Karpathie. Texty mali dve roviny a to historickú, kde som riešil spoločný pôvod indoeurópskych kmeňov, „hľadanie koreňov“. Druhá rovina bola hodnotová. Návrat k pôvodných hodnotám a cnostiam, hrdinská smrť napriek istej záhube, zánik vlastného „ja“ prerodom ducha k novým počiatkom. To bol odkaz Urheimat – Volanie Havranov.“

Po Urheimat – Volanie havranov sa fanúšikovia nedočkali ďalšieho albumu. Karpathia sa ešte v roku 2010 spolu s kapelami Igric a Perterricrepus objavila na ambientom splitku Elegies of Endless Horizons (2010). Nahrávku, na ktorej troma inštrumentálnymi kompozíciami plne realizoval Svarthen, vydalo v tom čase veľmi aktívne domáce vydavateľstvo Tryzna Production. To však už bola labutia pieseň kapely. Svarthen jej koniec opisuje takto.

„Karpathia bola dôležitá etapa môjho hudobného života. Cítil som však, že sa musím posunúť inou cestou. Nešlo len o zmenu lyrickú, ale aj úplne inú koncepciu hudby. To bol hlavný dôvod prečo Karpathia skončila. Aeon Winds mal byť na začiatku len bočný projekt, ale s odstupom času, ako sa veci hýbali, som sa čoraz viac vzďaľoval Karpathií. Necítil som sa už na pokračovanie a tak som svoju energiu vložil do Aeon Winds.“

„S odstupom času vnímam Urheimat ako veľmi solídne, hudobne aj koncepčne prepracovaný album s dotiahnutými textami a grafikou Wolkogniva. Ako slabinu vidím hlavne zvuk. Urobili sme v tej dobe maximum, čo sa dalo. Keby bol kvalitnejší mix, prípadne album nahratý s možnosťami ako máme dnes vyzeralo by to inak. Na tú dobu to bol nadčasový materiál, možno by som povedal, že aj stále je. Duch nahrávky, ktorý sa nám podarilo vtedy zachytiť je vlastne ozvenou dôb kedy sme ako skupina ťahali za jeden povraz.“

Svarthen ako hlavný skladateľ do budúcnosti upriamil svoju pozornosť na kapelu Aeon Winds, kde však už upustil od pohanskej tematiky. I hudobne došlo k posunu s klávesmi ako stavebným kameňom. Karpathia tak v podstate kopírovala trajektóriu väčšiny slovenskej pagan blackovej scény, keď jej kariéra strmo kulminovala pred rokom 2010, no následne však na to nedokázala nadviazať.

Cesta predkov je na krídlach havranov,
telo zaspáva pod koreňmi dubov.
Duch bude večný v hrdinských skutkoch,
s posledným výdychom tvojho tela.

***

 

Napísal: Blutkrieg & NKH

---

Súvisiace články:
Rozhovor s Nocturnalom (Concubia Nocte, Tryzna Production)
Rozhovor s Dlogom (Evil, Slavigrom, Warmarch)
Rozhovor s Ancestral Volkhves 
História slovenského black metalu
Začiatky slovenského black metalu
Pagan Black Metal na Slovensku časť I. – V znamení hromu
Pagan Black Metal na Slovensku časť III. – Oheň ešte tlie
Pagan Black Metal in Slovakia
DSBM na Slovensku
Korene zla v slovenskom undergrounde