Dominion of Suffering patrí k čerstvým menám domácej scény, i keď v ňom pôsobia ostrieľaní hudobníci. To, ako táto skupina vznikla, ako sa rodil najnovší album, či ako funguje spojenie slovenských a švajčiarskych hudobníkov vyrozprával Neptun (recenziu na ich debutový počin nájdete tu).

Zdravím ťa, Neptun. Na úvod to zoberiem celkom štandardne. Dominion of Suffering je zatiaľ v našich končinách celkom neznámy počin. Vieš nám bližšie priblížiť svoju skupiny?

Zdravím Bes Webzine i čitateľov a vďaka za rozhovor. DoS vznikol na Slovensku kedysi v roku 2008. Na konte sme mali len jedno demo Served to the Worms. Projekt z rôznych dôvodov hibernoval až do roku 2018. Časom a zhodou okolností však DoS „zmutovalo“ až do dnešnej slovensko-švajčiarskej spolupráce. Ide vlastne o štúdiový projekt, v ktorom sa stretli ľudia z ex-Nomenmortis, ex-Deathcult a Antiversum. 

DoS predstavuje medzinárodnú spoluprácu slovenských a švajčiarskych hudobníkov. Ako k tomuto zaujímavému spojeniu prišlo?

Myšlienku znovu-oživenia DoS som nosil v hlave už dlhší čas, no vždy zaúradovala zaneprázdnenosť zúčastnených. Zlom nastal až v roku 2018, ako to už v metalových kuloároch býva, pri pive. S gitaristom Dr. Channard-om sme dali reč, dohodlo sa zopár detailov a šlo sa na vec. Roky som bol aktívny v košickom, aj v zürišskom metalovom undergrounde. Poznám sa s mnohými kvalitnými hudobníkmi, takže o spolupráci som mal jasnú predstavu. S gitaristom Odia sme spolupracovali už skôr v skupine Traumalice a so spevákom Quasarom sme roky veľmi dobrí priatelia. Prvotný materiál na debut The Birth of Hateful Existence sa im veľmi páčil, takže pozvánka do DoS bola už len formalitou a takto sformovaná zostava trvá dodnes. 

Poďme na aktuálny album The Birth of Hatefull Existence. Na debut celkom solídny materiál s veľkým potenciálom. Ako tento materiál vznikal, kde sa nahrával a prečo taká malá minutáž?

Vďaka za kompliment. The Birth of Hateful Existence (2020) mal byť iba cca 12 minútový mini album. Plánoval som o čosi skromnejší počin, ale práce postupovali lepšie, ako som čakal a tak vznikol debut o dĺžke takmer 27 minút. Často sa stretávam s kritikou ohľadne dĺžky, čo plne rešpektujem a chápem, no sami sme si na začiatku neboli istí, čo z toho bude. Ja osobne uprednostňujem kvalitu pred kvantitou. Sústredili sme sa teda radšej na menší počet skladieb, ktoré sme sa snažili čo najviac vypilovať. Samotné nahrávanie bolo pomerne zdĺhavé a náročné kvôli zaneprázdnenosti a vyťaženosti všetkých zúčastnených. Hlavne spevák Quasar je aktívny v ďalších projektoch (DSKNT, Antiversum, Blakk Old Blood) ako aj gitarista Odia (Punish), takže naplánovať termíny nebolo ľahké. Nahrávalo sa na Slovensku u Martina Barlu, ale aj vo Švajčiarsku v štúdiu Osa Crypt. 

Album vyšiel v SMA, Hexencave a v Necroeucharist. Ako si zatiaľ spokojný s distribúciou? Aké boli ohlasy doma a v zahraničí?

Ohlasy sú na môj vkus a očakávanie viac než dobré. Samozrejme ma to veľmi milo prekvapilo. Doma je to síce trošku miernejšie, čo prisudzujem hlavne domácej hudobnej orientácii na Death metalovú scénu a tomu, že sme vlastne neznáma a začínajúca skupina. Vonku sa to ale celkom rozbehlo. Vyšlo zopár veľmi vydarených a pochvalných recenzií, ako aj prekvapivo silný záujem o naše nové veci. Čo sa distribúcie týka, myslím, že sa nie je na čo sťažovať. Hexencave urobilo kus vynikajúcej práce. Kazety som videl v ponuke rôznych zahraničných E-shopov. SMA tak isto nezaháľa a bombarduje domáci i zahraničný trh. Čo sa týka Necroeucharist Productions, s radosťou môžem konštatovať, že ostáva nejakých posledných 10 kusov vinylu, takže za mňa spokojnosť. 

Necroeucharist Prod. je tvoj vlastný label. Aké je to v dnešnej dobe viesť undergroundový label?

Priznám sa, že som dlho stál pred otázkou, či vstúpiť do temných a neistých vydavateľských vôd, ale stalo sa a založil som Necroeucharist Productions. Samozrejme, ide o totálne undergroundovú záležitosť, takže to tak aj vyzerá. Zameriavam sa skôr na záležitosti typu Old School Black Metal, Black-Death, či agresívny a surový kozmický Black Metal. Špecializujem sa hlavne na MC a LP vydania vo veľmi limitovaných edíciách v priemere 100 až 200 kusov. CD vydania vlastne ignorujem. Ja osobne vydávanie fyzických kópií považujem za veľmi dôležitý element v metalovom UG svete. Vydavateľstvo nie je len (alebo teda aspoň podľa mňa by nemalo byť) firma, ktorá vydáva všakovaký bordel, lebo potrebuje súrne zarobiť. Vydavateľstvo je podľa mňa akýsi medzičlánok medzi hudobníkom a fanúšikom. Portál, ktorý zhmotňuje choré predstavy hudobníkov do fyzickej formy!!! Je to o zodpovednosti a o charaktere. A samozrejme o tom, aby si nedal vonku sračku, z ktorej by vracali ešte aj zvratky. V dnešnej dobe je však púšťanie sa do podobných vecí ako je vydavateľstvo poriadne dobrodružstvo. Ľudia si zvykli veci proste sťahovať a kúpna sila na SK zďaleka nie je taká silná, aká by mohla a mala byť. Našťastie sa na Slovensku začína formovať nová generácia zberateľov. Kazety aj vinyl zažívajú návrat a čo ma teší, aj Necroeucharist si začína pomaly ale isto získavať svojich stálych fans a zákazníkov. Ak do toho ideš kvôli muzike a nie kvôli tomu, aby si z toho mačkal chechtáky, je to v pohode. O tom je underground… Tvoríme si ho sami!!! /,,/ 

Vidím, že sa špecializuješ hlavne na LP a MC. Sám mám rád tieto nosiče a považujem ich za určitý druh nostalgie a snahu udržať UG pri živote. Čo však digital. Považuješ to za nutné zlo?

Dobrý postreh. Vlastne som to spomenul už v predchádzajúcej odpovedi. Áno, kazeta a vinyl je nosný pilier Necroeucharist Productions. Sám som na týchto nosičoch vyrastal, takže pre mňa je to nostalgia a potešenie. Vonku tieto formáty nikdy nevymreli a o UG scéne ani nehovorím. Práve tá podržala výrobcov týchto nosičov v časoch, keď prišli na trh tak veľmi obľúbené CD. Digital vnímam ako pohodlné a vítané riešenie, ak čakáš na zastávke, alebo cestuješ vo vlaku, MHD a niekto cudzí sa zrazu zatúži rozprávať práve s tebou. Často si na YouTube, alebo Bandcamp-e najprv vypočujem ten ktorý album a podľa toho idem do kúpy fyzického nosiča. Hudobný svet, samozrejme, drží krok s modernou dobou, ten metalový nevynímajúc… No človek by si mal uvedomiť, že výnimočnosť mnohých nahrávok je v tom, že sú striktne limitované skupinou, alebo vydavateľstvom. V tom je tá hodnota. Digital je niečo abstraktné, nepolapiteľné, niečo, čo má hodnotu iba pôvodnej sumy, ktorú si za to dal. Osobne preferujem fyzické nosiče. Kúpou podporím interpreta aj vydavateľa a tí potom môžu ďalej tvoriť a realizovať svoje umenie. 

Viem, že plánuješ vydávať aj slovenské veci. Sleduješ dianie na domácej scéne? Dá sa kvalitatívne vôbec porovnať švajčiarska a slovenská black metalová scéna?

Napriek tomu, že som už nejaký ten rok vonku, domáca scéna mi je stále blízka a s niektorými ľuďmi stále udržiavam kontakty. Sledujem tvorbu mnohých našich skupín, na ktoré môžem byť hrdý a pochváliť sa nimi pred priateľmi vo svete. Mnohé z týchto skupín svojim priateľom odporúčam a upozorňujem ich na ne. Naša krajina a slovenský UG je pre tunajších ľudí tak trochu exotika. 😀

Necroeucharist sa v tomto momente iba rozbieha. Na konte mám zatiaľ “iba“ vydanie 12“ vinylu The Birth of Hateful Existence, ako aj Testpress vinyl boxu k tomuto albumu. Koncom mesiaca vychádza kazeta posledného EP prešovských Merged in Abyss v počte 66 kusov, ale už teraz riešim nové vydania. Zo slovenských, aj zahraničných vecí mám už zopár skupín v hľadáčiku a komunikujeme spolu. Osud a v tejto dobe aj COVID miešajú karty nepredstaviteľným spôsobom, takže uvidíme, ako to pôjde. Kto vydáva albumy, ten vie o čom hovorím. Napriek tomu je na rok 2021 rozbehnutých zopár vecí, ktoré plánujem poslať do výroby koncom tohto a začiatkom nového roka. Za všetky nové projekty spomeniem 12“ split album na ktorom sa ocitnú domáce úderky ako Aeon Winds, Distant Shapes, Pagan Spirit, či Dominion of Suffering, ako aj zahraničné skupiny ako Silva Nigra, Herecia, Black Sputum a Petrale. Bude to jednoznačne chorý a surový kus mäsa plný kvalitnej muziky! Určite môžem spomenúť aj ďalšie vinylové vydanie prvého mini albumu podľa môjho skromného názoru veľmi kvalitnej talianskej Black metalovej skupiny Phobonoid s názvom Orbita. Fans ako aj záujemcovia sa postupne dozvedia viac z facebookovej stránky Necroeucharist Production.

K druhej časti tvojej otázky asi toľko… Myslím, že tak ako na Slovensku, tak aj vo Švajčiarsku nájdeš dobré, i zlé skupiny. Doma máme kvalitu, no máloktorá skupina prerazí trošku vyššie. Geopoloha, žiaľ, robí svoje a niekedy si myslím, že ani skupiny nerobia maximum pre to, aby sa niekam dostali. Ale to je len môj osobný názor. Ja osobne v poslednej dobe so záujmom a s hrdosťou sledujem úspechy skupín Infer, Malokarpatan, Krolok, alebo Aeon Winds, či Goatcraft. O týchto bandách sa tu (Švajc) vie a sú rešpektované. Ak by som mal porovnávať Slovensko a Švajčiarsko (snáď sa nikoho nedotknem), tak švajčiarske skupiny mi prídu o čosi autentickejšie a viac oddané tomu, čo robia. Underground je tu skutočne živočíšny a ortodoxný. O kvalite svedčí aj pomer svetoznámych a uznávaných skupín a legiend. Mne osobne nenapadá nikto, koho by som z našich končín mohol porovnať napríklad s Hellhammer, Celtic Frost, Triptykon, alebo Bolzer. Domáca scéna mi občas príde, že mnohí len utekajú do skúšobne so sedmičkou borora pod pazuchou a keď raz za čas hrajú live, skôr to pripomína verejnú skúšku, na ktorú prídu hlavne kamaráti skupiny. Chlapci na scénu nabehnú v károvaných trištvrťákoch, v sandáloch, dajú 100x vyvarený Death Metal, medzi skladbami utrúsia zopár vtipov (áno, aj také som už zažil) a je vymaľované. Takto si ja skupinu nepredstavujem… Netvrdím, že z pódia musí tiecť krv a že v ovzduší musí byť cítiť pekelná síra s výzdobou ponapichovaných hláv nemluvniat, ale zase nevyfintím sa ako na zber zemiakov, keď idem na pódium. V tomto je to tu dosť o inom. 

Švajčiarsko je krásna krajina. Momentálne tvoj prechodný domov. Máš dáke špeciálne miesta, ktoré rád navštevuješ?

Veľmi rád mám Zürich. Je to krásne mesto, kde som spoznal kopu skvelých ľudí. Tak isto rád navštevujem Rýnske vodopády pri meste Schaffhausen, mesto Luzern či vrch Pilatus. Ale vo Švajčiarsku sa môžeš vybrať skutočne kamkoľvek a vždy budeš milo prekvapený a v úžase. 

Momentálne je v dôsledku korona vírusu úplne pozastavené koncertovanie. Zatiaľ to do budúcnosti nevyzerá ani veľmi perspektívne. Aká je situácia vo Švajčiarsku?

S koncertovaním je to v poslednej dobe veľmi zlé. Mnoho koncertov bolo zrušených, alebo presunutých. Ale nič iné sa ani nedalo čakať. Mediálna masáž je šialená ako u nás doma na Slovensku, tak aj tu. Ak ideš napríklad do reštaurácie, musíš im tam nechať svoje meno, telefónne číslo a čas príchodu a odchodu. Ak sa neskôr zistí, že si sa tam v tom momente vyskytoval aj s niekým, kto bol pozitívny, obvolajú vás komplet celú reštiku kto tam bol a si v karanténe. Úprimne, toto šialenstvo okolo celého Covid-u ma veľmi obťažuje a otravuje. Sledujem čo sa doma deje a serie ma, ako si ľudia nechávajú bez opory v zákonoch brať svoje práva a slobody v mene vyššieho dobra. Kraľuje hlúpa odovzdanosť a slepé nasledovanie bez zdravého kritického myslenia väčšiny. Netvrdím, že Covid neexistuje, ani nejdem zľahčovať jeho nebezpečnosť voči určitým skupinám rizikových ľudí. Chcem tým povedať len to, že veci treba riešiť triezvo a s odborníkmi. Chrániť rizikovú skupinu, ale neobmedzovať a nestrašiť umelo celú spoločnosť. Tichá nespokojná väčšina nasleduje blázna a ja v tomto odovzdanom svete musím žiť. Je mi z toho zle!!! 

Za Bes ti ďakujem za odpovede a želám veľa úspechov do budúcnosti. Posledné slová nechávam tebe.

Na záver sa chcem ešte raz poďakovať za možnosť vyjadriť sa. Pozdravujem čitateľov a fans.