V prvej časti rozhovoru s Lukášom Polákom sme sa venovali jeho metalovým začiatkom, webu Hlukoskop a remeselnému pivu. V druhej časti sa porozprávame o jeho spisovateľskej tvorbe, literárnej inšpirácii a horore. Otázky spracoval S. a Blutkrieg (predovšetkým tie o Lovecraftovi a Cthullu).

V druhej časti rozhovoru sa dostávame k tvojej novej práci, a tou je písanie hororovej beletrie. Ako to teda začalo a má to niečo dočinenia s metalom? Popíš nám bližšie čo v súčasnosti robíš cez deň, keď už netráviš čas tvorením rozhovorov a recenzií.

Začiatky s písaním sú veľmi podobné ako s hudbou. Mohol som mať tiež okolo dvanásť rokov, keď som začal písať prvé mini knižky o pirátoch a dokonca som napísal vlastné pokračovanie Halloweenu, kde Michael Myers zabije Laurie. Potom som sa dal na spomínané písanie recenzii, článkov a rozhovorov s metalovými kapelami, ale stále vo mne vrelo, že chcem písať aj beletriu. Pred šiestimi rokmi som sa pustil do prvých poviedok, ktoré navždy zostanú hniť v priečinku v počítači (sú strašné) a potom som si povedal, že je čas napísať niečo dlhšie a začal som pracovať na románe Kriaky.

Momentálne tvrdo makáme vo vydavateľstve na finalizácii textu môjho druhého románu s názvom Pahltné. Hrubý text som dokončil na konci roka, štyri mesiace zabral betareading a zlepšenia vychádzajúce z neho a momentálne je vo fáze korekcie. O mesiac by mala ísť kniha do predpredaja a vyjde pod vydavateľstvom Príbeh. Zároveň som po knihe napísal poviedku s názvom „Kŕdeľ“, ktorá prechádza „workshopmi“ pre jej zlepšenie a mala by byť súčasťou zbierky Krvavé Považie, ktorá vyjde pod hlavičkou vydavateľstva Hydra. A keď mám ešte chvíľu času, neustále píšem nové a nové poviedky, ktoré sa možno za rok či dva objavia v mojej vlastnej zbierke. Popri tomto všetkom musím „kŕmiť“ aj sociálne siete, kde dávam pravidelne recenzie na hororové filmy a knihy, ukazujem „skúšobňu“ autora a zároveň prednášam na Conoch o hororových témach.

Skús predstaviť čitateľovi tvoj knižný debut. Aké si mal na neho ohlasy od kritikov. Predsa len literárna kritika je o dosť rozšírenejšia ako tá hudobná.

Prvý impulz k zrodu knihy Kriaky prišiel počas (x-tého) pozerania filmu In the Mouth of Madness od Carpentera, kde je vo viacerých scénach jeden obraz. Najprv sú na ňom len dve obyčajné postavy vedľa jazera, no tie sa postupne, ako dej plynie, menia na chápadlové až „lovecraftovské“ príšery. Práve tento moment sa mi zarezal do mysle a vytvoril som dedinu s názvom Kriaky, v ktorej je jazero a to postupne ovplyvňuje obyvateľov dediny a mení ich na neľudské bytosti. Pokiaľ máte záujem, kniha sa dá kúpiť na stránkach martinusu.

Recenzie, ako býva zvykom, boli rôzne. Dokopy som ich mal cez tridsať (keď rátam aj sociálne siete) a nájdu sa tam aj kritické (hlavne, čo sa týka technickej stránky, na ktorej teraz intenzívne pracujeme, aby druhá kniha bola v tomto ohľade na vyššej úrovni), ale aj pozitívne, kde sa im hlavne páčilo tempo príbehu, jeho zamotanosť a „čtivý“ text. Ku každej kritike som pristúpil otvorene a vďaka nim som veľa vecí zlepšil a poznatky som pretavil do textu druhého románu Pahltné. Čiže v konečnom dôsledku mi každá recenzia, či už pozitívna alebo negatívna, pomohla robiť veci lepšie.

My sme na Bese niekoľko článkov venovali téme folk-hororu. Ako vnímaš tento špecifický žáner a aké sú tvoje prípadné tipy na dobrý film/knihu z tejto tematiky?

Folk horor mám veľmi rád. Páči sa mi, keď sa strašidelný príbeh prelína aj so miestnymi reáliami, mytologickými postavami alebo zvykmi či rituálmi. Jednu folk hororovú poviedku s názvom Muž v mokrom odeve mám v zbierke Slovenské temno od vydavateľstva Hydra. Pred písaním poviedky som sa zúčastnil prednášky pani Nádaskej o slovenských mytologických bytostiach, kde ma oslovila postava vodníka. Z akého dôvodu? Už dávno mi prišlo toto stvorenie vhodné do hororu, no väčšinou som sa stretol, že ho poňali humorne a rozprávkovo a to som práve zmenil. Použil som vodníka so všetkými prvkami z prednášky, osadil ju do „lovecraftovského“ príbehu a dal mu temnú motiváciu. Rovnako som postupoval aj pri mojej čerstvej poviedke Matka nechceného dieťaťa, kde som si vybral postavu Boginky a vložil ju do hororového príbehu. Čiže folk horor sa dostáva aj do mojej tvorby a rozhodne s tým budem pokračovať.

Čo odporučiť? Začal by som s najväčšou klasikou The Wicker man z roku 1973, nepomýliť si ju s nepodarkom s Nicolasom Cageom. Rovno aj jej variáciu Midsommar od Ari Astera alebo skvelý kúsok The Witch od Roberta Eggersa. Pokiaľ niečo neznámejšie, tak Hagazussa – Der Hexenfluch – skvelý atmosferický folk horor z Nemecka alebo čerstvý kúsok z Moloch z Holandska.

Určite ťa nezaskočím ako milovníka hororu s nasledujúcimi menami, na ktoré nadviažem otázkami. Edgar Allan Poe Príhody Arthura Gordona Pyma či Jama a Kyvadlo. Čo hovoríš na túto klasiku hororového žanru.

A. Poe je neodmysliteľná súčasť hororovej literatúry. Nepíše síce také „trve pvre“ horory, ale bavia ma svojou tajomnou atmosférou, v ktorej, medzi riadkami, číha niečo temné. Osobne mám najradšej poviedku Zánik domu Usherovcov, ktorá má skvelú gotickú atmosféru a znepokojivým spôsobom vyrozpráva upírsky príbeh. Dokonca teraz dostane seriálové spracovanie od Mikea Flanagana (The Haunting of Hill House, The Haunting of Bly Manor), na ktoré sa veľmi teším.

P. Lovecraft. Úmyselne sa vyhnem najznámejších neskorším dielam s Cthulhu mytológiou. Ktoré z ranných poviedok máš najradšej? Čo hovoríš na Lovecraftové fantasy poviedky?

Škoda, pretože práve jeho posledné veci patria k mojim obľúbeným, no aj v skoršej tvorbe mám viacero obľúbencov. Milujem poviedky – Hudba Ericha Zanna, Z neznámeho sveta, Pickmanov model, geniálnu novelu Prípad Charlesa Dextera Warda alebo aj Poeovskú Hrobku. Z fantasy diel sa mi veľmi páčil Mesačný močiar, aj keď je to niekde medzi fantasy a hororom, ale na druhú stranu sa mi veľmi ťažko čítala Snové putovanie k neznámemu Kadathu, ktorá bola skôr takým psychedelickým až snovým tripom po rôznych svetoch ako regulérny príbeh. Dej sa neustále menil a častokrát som sa v ňom strácal.

Stephen King vs často nie veľmi podarené filmové adaptácie. Aký je tvoj názor na Shining, It, Pet Semetary, či The Dead Zone?

Máš pravdu, že Stephen King nemá veľa vydarených filmových spracovaní. Práve Shining považujem za jeho najlepšiu adaptáciu. Kubrick ju poňal úplne svojským a voľným spôsobom, čo sa mi veľmi páčilo. Film je viac Kubrick ako King a to je dobré, pretože vyrozprával príbeh z iného pohľadu a tým získalo dielo nový rozmer. It mám radšej starú verziu ako novú, ktorá mi príde umelá a bez atmosféry. Ale ani s jednou nie som úplne spokojný. Stará verzia Pet Semetary je poctivé old school béčko a dokonca ani nová mi nevadí, stále je to béčko, len v novom kabáte. The Dead Zone je kvalitné spracovanie, ale som na neho nahnevaný, pretože vynechali väčšiu časť deja spojeného so škrtičom, ktorý má v knihe dosť priestoru a osobne ma tá časť knihy bavila viac ako hlavný dej s politikom a jadrovou hrozbou. Ešte na zoznam vydarených filmov podľa S. Kinga by som pridal Hearts in Atlantis, Stand by me alebo aj The Mist. Dokonca nedávno bol v kine The Boogeyman a tiež musím povedať, že sa podaril.

Ostanem ešte pri Lovecraftovi ako mojom najobľúbenejšom autorovi. V tvojej tvorbe cítim celkom zreteľný odkaz na jeho diela. V čom vidíš najsilnejšiu a naopak najslabšiu stránku jeho poviedok?

Ťažká otázka. Ja Lovecraft neberiem ako spisovateľa, ale skôr ako nejakého temného čarodejníka, len miesto čarovného prútika používa príbehy. Väčšinou je počúvam, že je veľmi opisný a málo dialógový, no mne to pri jeho štýle písania vôbec neprekáža. Práve naopak, vďaka takémuto štýlu dokáže vytvoriť ukážkovú hororovú atmosféru. Ako krásny príklad môžem použiť začiatok novely Dunwich´s Horror, kde vlastne len opisuje dedinu, cestu, okolie a históriu a práve tým ukážkovo pripraví pôdu na temnotu, ktorá príde.

Knihu ale aj hudobný album neoddeliteľne dotvára obal. Ako riešiš túto stránku svojej tvorby?

Obaly mojich kníh, či už debut Kriaky alebo chystaná druhá kniha Pahltné pochádzajú od šikovnej umelkyne – Alexandra Power. Musím sa priznať, že mne digitálne kresby prídu strašne umelé, akoby bez duše a vždy som chcel, aby moje diela mali aj umeleckú tvár. Pre obidve knihy vznikol samotný maľovaný obraz, ktorý sme spolu s Alexandrou prediskutovali a dohodli sme sa na spoločnom koncepte, no zvyšok som nechal na ňu. Chcel som, aby na knihe zanechala aj ona časť svojej „duše“, fantasy rečou, aby v diele ponechala svoj „horcrux“.

Neviem či si zachytil nádherné prevedenie Lovecraftových kníh ale aj vydanie klasického Draculu v podaní ilustrácií Františka Štorma z Master’s Hammer. Čo hovoríš na tieto súčasne verzie?

Vlastním Lovecraftove spisy, ktoré ilustroval práve Fantišek Štorm a je to skvelá publikácia. Dokonca teraz vychádza manga verzia novely At the Mountains of Madness od vydavateľstva Crew. Na túto mangu sa veľmi teším a verím, že pridá príbehu úplne iný rozmer. Ale k spomínaménu Draculovi som sa nedostal.

Keď už sme pri Draculovi čo ty a klasický horor? Aký je tvoj názor na filmové adaptácie klasických diel. Má sa režisér držať verného obsahu alebo si zástanca voľnejšieho prístupu.

Ja milujem klasický horor. Či už spomínaný Dracula alebo Frankenstein od Mary Shelley alebo diela od klasikov ako Clark Ashton Smith, R. W. Chambers, W. H. Hodgson či Algernon Blackwood a jeho Vŕby, kde sa časť príbehu odohráva aj na Slovensku.

Podľa mňa nezáleží až tak či sa režisér rozhodne doslova sfilmovať knihu alebo ju voľne spracovať, dôležité je, aby tam zostala rovnaká myšlienka či atmosféra diela. Shining je skvelý prípad geniálneho filmu, ktorý poňal knihu dosť voľne a na druhú stranu ani nevadí, keď je to doslova pretočené. V tomto ohľade sa zase vydarilo Tajomné okno s Johnny Deppom.

Sme na konci rozhovoru a radi by sme ti v mene celej redakcie poďakovali za tvoj čas a odpovede. Ak máš nejaké posledné slová, tu je tvoj priestor!

Ďakujem aj ja za otázky a vážim si vašu podporu. Pokiaľ niekoho zaujímajú horory, môžete sledovať moje sociálne siete, kde pravidelne pridávam recenzie na hororové filmy či knihy. A budem veľmi vďačný, ak ma podporíte kúpou chystanej knihy „Pahltné“, ktorá čoskoro vstúpi do predpredaja.

Facebook: Lukáš Polák – hororový autor

Instagram: lukas_polak_autor