Príbeh domácej scény by nebol kompletný bez nasledujúcej časti. Za minulý rok sme zmapovali históriu slovenského black metalu cez jeho najznámejšie odnože pomerne detailne. Dnes sa pozrieme na ten najstarší a pre niektorých ľudí najortodoxnejší štýl, ktorý zadefinoval black metal ako hudobný žáner v jeho začiatkoch. Pôjde o satanic, antichristian black metal, ktorý lyricky vychádza z tém smrti, zla, satanizmu či okultizmu. Nespomenieme len tie najreprezentatívnejšie mená domácej scény a ich albumy, dostaneme sa aj k skupinám, ktoré čerpali zo spomínaných ideí a rozvíjali tento odkaz po svojom. Nakoľko je táto téma asi najrozsiahlejšia a zahŕňa veľké spektrum myšlienkových prúdov, zameriame sa len na tie najdôležitejšie. Otvorene musím povedať, že ak by sme chceli ísť do detailov spomenieme dnes aj skupiny, ktoré sme už rozoberali v predchádzajúcich článkoch. Veľmi ťažko by sme našli skupinu, ktorá by sa okrajovo alebo priamo nedotkla vo svojej tvorbe tradičných blackmetalových námetov akými sú antikresťanstvo, satanizmus, čierna mágia, bosoráctvo či iné formy negatívnej lyriky. Nakoľko boli tieto témy základným kameňom skupín prvej či druhej vlny stali sa istým symbolom či poznávacím znakom extrémneho žánru akým je black metal. Dnes si spomenieme mená tých, ktorí v prostredí našej scény nasledovali, prípadne inovovali tento odkaz a vložili do neho aj niečo svoje. Nepôjde samozrejme len o tematiku skupín, ale aj hudobný základ druhej vlny škandinávskeho black metalu, ktorý bol umelecky (hudobne či vizuálne) tak silný, že ovplyvnil niekoľko generácií hudobníkov po celom svete a aj u nás doma. Niektorí kopírovali svoje vzory, iní pridali niečo svoje. V článku boli použité aj niektoré staršie recenzie z nášho blogu, ktoré zachytávajú dobové pohľady členov našej redakcie z obdobia vzniku albumov.

 

Cult of Fire – Triumvirát

Predstavovať podrobne Cult of Fire na našich stránkach je úplne zbytočné, nakoľko si za svoju bohatú kariéru pôvodne ústredná dvojica Tom Coroner (Tomáš Corn) a Infernal Vlad (Vladimír Pavelka) vybudovali veľkú fanúšikovskú základňu po celom svete. Spolu s niekoľkými veteránmi ako Master’s Hammer, Maniac Butcher či Root môžeme hovoriť o ďalšej úspešnej, československej skupine. Spomínam „československú“ nakoľko skladateľ hudby Infernal Vlad je Slovák a Tom Coroner zas Čech. Ide tak o akúsi reminiscenciu za spoločným štátom, za spoločnou minulosťou, za vzájomnými silnými, kultúrnymi väzbami. Tom Coroner síce už nie je súčasťou skupiny a Cult of Fire sa od svojej pôvodnej cesty vzdialili do ďalekej Ázie ku kalným vodám Gangy, my si však pripomenieme debutový album Triumvirát (2012). Ten svojho času prekvapil celú českú aj slovenskú blackmetalovú scénu. Zameraním sa debut pohybuje presne v kritériách, ktoré sme si spomenuli v úvode nášho článku a preto lepšou skupinou ako Cult of Fire nemôžeme začať.

Cult of Fire sa v roku 2011 prihlásili k životu úvodným EP 20:11, ktoré nahrali v Krieghallen studio. EP obsahovalo dve skladby a bolo inšpirované černobyľskou katastrofou. Úvodný front plný krvi s typickými warpaint fotkami naznačoval akou cestou sa bude Cult of Fire uberať. Umelecké vzhliadanie k Maniac Butcher, prípadne odkazu starých českých skupín bolo v tomto prípade citeľné z každého tónu. Debutový album, ktorý prišiel o rok neskôr, len potvrdil cestu, ktorou sa skupina začala uberať. Od tohto materiálu sa Cult of Fire ukryli do kostýmov, ktoré sú súčasťou ich image dodnes. Triumvirát obsahuje oficiálne šesť skladieb, ale objavuje sa i rozšírená verzia s troma ďalšími bonusovými skladbami. Opus otvára Závěť světu v energickom úvode Coronerových bicích a podmanivých klávesových aranžmá. Produkcia je bez debaty vynikajúca, na tom si ale Cult of Fire dávali vždy záležať. Vyhrávky sú atmosférické, riffy energicky nadväzujú jeden na druhý, nič nie je chaotické, nedotiahnuté. Práve naopak, album hrá jednoducho sám, dynamicky ide vpred. Tam, kde končí v posledných tónoch prvá skladba, za výkriku „Sataan, Luciifer“ pokračuje druhá skladba Satan Mentor. Melodika sa nemení, atmosféra celej produkcie drží stále vysokú laťku. Žiadne vaty, intrá, zbytočné klávesové aranžmá. Poslucháč má pocit jedného celku, konceptu, ktorý drží svoje hranice a nevybočuje v hudobné experimenty. Občas sa vyhrá v melodike, inokedy zatlačí na ušné bubienky ako v skladbe Černá Aura. Napätím gradujúce rytmy pripomínajú tvorbu poľských Cultes des Ghoules, hypnotizujú poslucháča až do záverečných tónov skladby. V thrashovom úvode začínajúca Z jícnů propastí posúva album do svojej druhej polovice. Tá patrí rýchlym skladbám ako Sluhové věčného a epickej inštrumentálke Triumvirát. V rozšírenej verzii narazíte aj na bonusy ako Horizont temnoty a dve skladby z úvodného EP 20:11 – Návrat zářného zla a Bytosti z prázdnoty. Týmto sa debutový album Triumvirát končí. Ako tento album vznikal a ako ho hodnotí s odstupom času Infernal Vlad (Vladimír Pavelka) sa dozviete z odpovedí z nášho krátkeho rozhovoru. 

„Skladby vznikali rôzne a na rôznych miestach, keďže tento album ešte nebol koncepčný. Pamätám si, že skladba Závěť světu vznikla v krásnej a starej hrobke na Olšanskom cintoríne v Prahe, kde som občas hrával na gitaru. Ta podmanivá vôňa hniloby, vlhka a pootváraných rakví boli dokonalou kulisou a atmosférou na jej tvorbu. Černá aura vznikala na opustenom Bohnickom cintoríne pre choromyseľných. Triumvirát som zložil na skalách Divokej Šárky a ostatné skladby dorobil v mojej krypte doma.

Nedávno som sa prehrabával v mojich archívoch, takže ti môžem presne odpovedať na túto otázku. Satan Mentor, Z jícnů propastí, Sluhové věčného vznikali okolo roku 2007.  Černá aura, Triumvirát, Horizont temnoty, Závěť světu okolo roku 2010. Takže na albume sú staršie i novšie skladby. Tie staršie  som chcel pôvodne použiť na svoj iný projekt – Satanicum, ale potom som stretol Tomáša Corna a skladby sme vydali na novovzniknutom projekte Cult Of Fire.

Nehodnotím ho nijako. Pre mňa je najdôležitejší čas a to, čo podnikám pred samotnou tvorbou. Čiže návštevy inšpiratívnych miest, ponáranie sa do ich atmosféry, nasávanie informácii a pocitov, prežívanie toho všetkého o čom bude album. Potom príde ďalšia fáza a to pretavenie toho všetkého do tónov,  pomocou rôznych nástrojov, takže v podstate celá hudba ktorú tvorím je vlastne soundtrack. Na záver idem do štúdia, ale to pre mňa už nie je zaujímavá činnosť. Hotový album ma už v podstate nezaujíma a môžem začať zase nanovo proces inšpirácií na iné dielo. 

Za týmto albumom je jednoduchá myšlienka a to prezentácia temnoty, smrti, samoty a tém s nimi súvisiacich. Ďalší album Cult Of Fire ale už bol úplne o niečom inom a niekde inde…“

Cult of Fire sa svojou nasledujúcou tvorbou posunuli k temným vetvám hinduizmu a pozdvihli tak „čiernu auru“ svojej tvorby do úplne iných rozmerov. Dnes sú rešpektovanou skupinou na medzinárodnej scéne, ktorá koncertne prebrázdila skoro celý svet. Aký je teda prínos Cult of Fire a jeho debutového albumu? Jednoznačne ortodoxnosť a pravovernosť zasvätená koreňom black metalu. Nejde však o bohapustú imitáciu starších vzorov, ale vlastnú tvár, ktorá sa objavuje už na tomto albume a rozvíja na nasledujúcich. Osobitá prezentácia, prepracovaný vizuál, umenie povznesené do pekelných sfér. Toto je Triumvirát!

Nevyužiť v tejto chvíli priestor a nespomenúť bočný projekt Infernal Vlada Death Karma by bola veľká chyba. Death Karma vznikla v roku 2012 a po úvodnom deme A Life Not Worth Living (2013) rozšírila svoju diskografiu o dvojicu albumov The History of Death & Burial Rituals Part I a Part II z roku 2015 a 2018. Death/Black metal s unikátnou lyrikou a vynikajúcou grafikou od talentovaného slovenského umelca Dávida Glombu (v minulosti pod názvom Teitan Arts) robí z týchto nahrávok vyslovene zberateľské kúsky. Grafická časť Vladových nahrávok predstavuje vždy jedinečnú záležitosť a v prípade Death Karma ide pravdepodobne o jedno z vizuálne najkrajších domácich vydaní. Pohrebné rituály z celého sveta ako Úmrlčí prkna (Česká republika), Journey of the Soul (Slovensko), Mighty Mongrel Mob (Nový Zéland), Sky Burial (Tibet) a mnohé ďalšie robia z týchto nahrávok etnologickú púť smrti po najtemnejších zákutiach celého sveta. Tak ako v prípade Cult of Fire aj Death Karma je dotiahnutá vo všetkých aspektoch do maxima. Vladimír Pavelka je posledné roky aktívny natoľko, že sa jeho projekty rozrástli o skupiny ako Černý Kov, The House, Vladimír Pavelka, SHE, DSM-IV-TR 302.9 a mnohé ďalšie, združené pod jeho vlastným vydavateľstvom Beyond Eyes. Kreatívnosť tejto mysle nemá hraníc čoho dôkazom je aj spojenie s pražským symfonickým orchestrom v lete 2024 na najväčšom českom festivale Brutal Assault. Z pomedzi všetkých domácich umelcov ide o najvýraznejšiu osobnosť, ktorej umelecká tvorivosť presiahla už dávno hranice black metalu.

The grave digger takes mensures with a hazel rod
And the witch sneaking nearby with sticky claws
For the water from the corpse is soaked with malicious powers
And the hazel rod can command the dead at the witch’s desires
For these days the holy prayers may not be halted
by the coffin’s side taking turns is the family of the departed
Fear is great from the return of the dead…

 

Warmarch – Pactum Cum Diabolus

Čadčianska scéna sa do známosti slovenského poslucháča dostala predovšetkým vďaka kapele Slavigrom. Tá bola svojimi prvými materiálmi prísľubom, no postupne sa okolo nej objavilo množstvo navzájom ťažko rozlíšiteľných a často len krátko pôsobiacich kapiel a projektov vydávajúcich obskúrne demonahrávky, v ktorých sa vybíjal tvorivý potenciál jednotlivých hudobníkov (Lugubris, Thornwire). Nie je preto divom, že väčšine týchto kapiel sa nepodarilo do dnešného dňa vydať dlhohrajúci album zodpovedajúcej kvality. Jedinou výnimkou z pravidla je kapela Warmarch, ktorá sa však nedlho po vydaní debutového albumu a strate väčšiny členov rozpadla. Spomínaný debutový album bol domácimi fanúšikmi alebo aspoň ich časťou, privítaný s veľkým nadšením a priam až nekritickým obdivom, preto sa nazdávam, že po uplynutí primeranej doby je vhodné vrátiť sa k tomuto materiálu a znova ho prehodnotiť. Bol tento materiál skutočne tak veľkým prínosom pre slovenskú scénu? Áno aj nie. Nebudem zakrývať jeho pozitíva, no domnievam sa, že celý album mal aj svoje slabé stránky, na ktoré je nutné upozorniť.

Pred tým však prejdime ku štýlovej charakteristike kapely Warmarch na recenzovanej doske. Základ tvorí niečo, čo možno nazvať revidovaným Darkthronom, ale snáď ešte bližšie má k fínskemu Satanic Warmasteru. Ako najlepšie príklady uvediem piesne: Pod znamením čierneho Slnka, Úsvit zla alebo aj N. A. V., kde sa takto ladené pasáže vyskytujú. Na materiáli sa však hojne (a to hlavne v druhej polovici) objavujú aj riffy, ktoré neskryjú svoju príbuznosť so švédskymi kapelami ako Funeral Mist alebo Watain. Podobne je to aj s melodickými sólami, ktoré sa objavujú v niektorých piesňach (napríklad v skladbe V hlbinách mŕtveho sveta). Celkovo tu teda môžeme hovoriť o kombinácii dvoch prístupov – darkthronovského a toho, ktorý prináleží švédskemu ortodoxnému black metalu. Výnimkou je štvrtá pieseň Satanic Sadist, ktorá by svojim blackthrashovým prístupom zapadla na album kapely ako Aura Noir. Osobne mám tiež rád Destruction, no neviem či to zapadne medzi zvyšný tu prezentovaný materiál. Ak som vyššie hovoril o pozitívach, medzi ne treba určite zahrnúť fakt, že je len málo slovenských kapiel produkujúcich na slušnej úrovni podobne surový a agresívny black metal. Zvuk celej nahrávky je organický a na skúšobňovú produkciu až neuveriteľne kvalitný a na materiáli sa nájdu pasáže (napr. úvodný riff do Kultu smrti), ktoré možno bez zveličovania nazvať vražedné, ako tak už predo mnou bolo učinené. Inštrumentálne je všetko zvládnuté na slušnej úrovni a vyzdvihnutie si zaslúži predovšetkým výkon bubeníka Dloga.

Medzi nedostatky patrí fakt, že celý album je s výnimkou dvoch nových skladieb tvorený skladbami z dvoch predošlých demonahrávok, ktoré sa od seba do istej miery odlišujú svojim prístupom. S piesňou ako Satanic Sadist to potom všetko vyznieva skôr ako kompilácia než ucelený album. Ďalším a významnejším nedostatkom je absencia takých hudobných nápadov, ktoré by dali celému dielu punc výnimočnosti. Výnimkami sú skladby Kult smrti (tu sa objavuje aj experiment s použitím čistého vokálu) a Koniec ľudstva , ktoré osobne považujem za oveľa nápaditejšie a dotiahnutejšie než všetko ostatné, čo nám na Pactum Cum Diabolus Warmarch servírujú.

Kráľ Gulgalty, ty, čo krvou zalievaš zem
Vládca hrobov, hrôzostrašný smrti tieň
Prvý vrah a prvý hrobár, svätec mŕtvych
Strážca podsvetia brán

Na záver dodám, že Pactum Cum Diabolus napriek svojim nedostatkom vyplývajúcim z rôznorodosti materiálu a miestami pokrivkávajúcej kvality kompozície patrí medzi to lepšie, čo nám slovenská scéna poskytla. Je skutočne škoda, že sa táto kapela krátko po vydaní debutu rozpadla, pretože, ak by dokázala nadviazať na jeho najlepšie elementy, mohli nám v budúcnosti predostrieť skutočne špičkový materiál. Napriek tomu Pactum Cum Diabolus vzdáva poctu 90. rokom obstojne. Odráža protikresťanské nálady, hnev a zablúdi aj do satanizmu. Ako hovorí jeden z veršov textu skladby V hlbinách mŕtveho sveta „…v ríši večnej bolesti, na čiernom oltári bola zložená prísaha čiernej krvi…“. Prísaha, ktorú Warmarch urobil dôstojne v tieni svojich temných vzorov. Ako si bubeník Dlog a gitarista Carpath spomínajú na debutový album a záver existencie skupiny zaznamenal náš starší rozhovor.

Dlog: „No, to bola celkom zaujímavá príhoda stvorenia tohto diela. Plán bol taký, že budeme vydávať len demo nahrávky. Zo začiatku, som to bral ako poctu pre Les Légions Noires z Francúzska, preto aj tie cover verzie od Vlad Tepes a Mütiilation. Neskôr, však Kaltemtal nadviazal kontakt s Werewolfom zo Satanic Warmaster a „dohodli“ nejaké veci ohľadom vydania. Posunuli sme mu kazety prvého a druhé dema a navrhol nám, že by sme to mohli celé nahrať nanovo s lepším zvukom. Tak sme sa do toho pustili s veľkým nadšením a poslali mu master disk. Nejaký čas sa teda ešte riešilo to vydanie, a zrazu prestal komunikovať. Pochopili sme, že sa na nás vykašľal. Nakoniec sa toho teda chopil Mysticus s Hexencave Productions za čo mu patrí veľká vďaka. Nasledovník bol v pláne, a aj sa pripravoval, ale došlo k nezhodám medzi mnou a Carpathom tak sa nakoniec veci nezrealizovali. S Kaltemtalom sme mali ešte samozrejme chuť dokončiť druhý album, problém bol ale zohnať dobrého gitaristu, čo by chápal naše smerovanie. Nakoniec som vo Warmarch ukončil činnosť a Kaltemtal ostal v kapele úplne sám. Viem, že ešte skúšal zohnať zostavu, ale všetko padlo popolom a pochoval v roku 2010 Warmarch tiež.“

Carpath: „Nahrávali sme tento album celkom dávno, asi tak 14 rokov späť, možno aj viac. Vlastne s nápadom založiť ďalší UGBM projekt z našej kysuckej dielne, prišiel Dlogovi, s tým, žeby sme robili UGBM, ale niečo iné ako Slavigrom. Kaltemtal v tej dobe pracoval v Anglicku, ale chcel sa vrátiť nastalo späť na Slovensko, tak sme s Dlogom začali pomaly  pripravovať skladby pre tento projekt, no a Kaltemtal písal medzitým texty. Vlastne, keď sme zakladali Slavigrom, tak sme mali dvoch spevákov, tým bol vtedy Deadwind a Kaltemtal, ale nakoniec sme sa na post speváka do Slavigrom, rozhodli pre Deadwinda. Práve preto aj vznikol Warmarch, kde sme chceli uplatniť Kaltemtala ako speváka…Tak vznikol Warmarch, čo je aj škoda, že aj zanikol, pretože si myslím, že sme mali nejaký potenciál. Kaltemtal, ako spevák a osobnosť v kapele, si plnil svoju úlohu na 100 %, možno aj na viac,  a vyžadoval čo skúšku, aby som prišiel s novou skladbou, ale ja som v tej dobe fungoval asi v štyroch kapelách, takže časovo to pre mňa bolo náročné. Vtedy mi hovorili, že som továreň na riffy (úsmev), ale tak to nebolo, ani vtedy a ani teraz. Ja potrebujem na tvorbu hudby priestor, chuť tvoriť, mať nejakú inšpiráciu a čas. Niekedy to šlo niekoľko skladieb za mesiac, no a niekedy som nespravil ani riff, no a robiť niečo nasilu, tak to nie je pre mňa. Preto som s Warmarch vtedy skončil…

Vráťme sa k albumu Pactum Cum Diabolus….Skladby na album Pactum Cum Diabolus sme použili z predchádzajúcich demo nahrávok, ktoré boli, na demách, nahraté rehearsalovo. Nie že by sme nemohli zložiť nové skladby, ale dostali sme ponuku od Werwolfa z kapely Satanic Warmaster, ktorý ma vydavateľstvo Werewolf Records, vydať album, ale aby sme tie skladby nahrali s lepším zvukom. Čo sa týka mňa, tak tie skladby sa mi páčia dodnes, ale zvukovo by som to režíroval úplne inak, keby som v tej dobe mal tie skúsenosti a možnosti ako dnes…Vadí mi na tej nahrávke produkcia bicích a gitár, keďže zvuk kopáku pri hraní dvojpedálu znie nepravidelne, čiže každý druhý úder znie slabšie, teraz mam na to iné finty (úsmev)…Tak isto by som sa vyhral aj s gitarami, keďže som ich nenahrával ozvučením reproboxu, ale nahrával som ich priamo linkovo do PC, teraz by som aspoň na záchranu použil nejaký IR (úsmev)…Tak isto tomu chýba nejaký lepší mastering, ale je to len vec vkusu…Určite je veľa ľudí, ktorým sa tento materiál páči, aj UG ma tisíce tvári. Aj v dnešnej dobe počujem totálne kanály, aj keď muzikanti majú možnosť dosiahnuť lepší zvuk, bez toho, aby to nahrávali v štúdiu. Vcelku zhrniem tvorbu Warmarch pozitívne, aj po vyše 14 rokoch, keď som si pustil nahrávku, tak sa mi to páči, okrem vyššie spomenutých veci, tak by som nemenil nič. Možno keby album mal tu atmosféru a zvuk, aký bol na skladbe …and Chaost it shall be, tak by Pactum Cum Diabolus vyznel úplne inak…Čo sa týka členov kapely, tak sme na nahrávke odviedli všetci, v tej dobe, svoje maximum. “

 

Evil – Devil’s Obsession

V Čadci ešte na chvíľu ostaneme. Ak chceme pokračovať v tomto článku určite nemôžeme preskočiť domáci projekt Evil. Človek zodpovedný za hudobnú tvorbu je dnes už spomínaný  Dlog, zo skupín ako Slavigrom, Warmarch či Oldblood. Slavigromu sme sa venovali v článku Pagan Black Metal na Slovensku časť II., Evilu v samostatnej recenzií na ich debutový album Legenda neskrotných živlov (2013). Dlogove skupiny sme podrobne rozobrali v rozhovore s interpretom samotným. Dnes sa pozrieme na rannú „bohorúhačskú“ históriu skupiny, ktorá vizuálne či hudobne najvernejšie nasleduje podstatu undergroundu. Ide o najzaujímavejší materiál z „rehearsal“ éry skupiny, v poradí dvanáste demo Devil´s Obsession. Vydané bolo v roku 2010 v Dlogovom vlastnom vydavateľstve Suicide Taste Productions na tradičnom ug formáte (kazete), v limitovanom počte 66 kusov.

Ako prvú vec musím v úvode spomenúť samotný obal. V tomto prípade ide o prvý aj posledný nedostatok na tomto materiáli. Nielen hudobná, ale aj vizuálna stránka je jediná záležitosť, ktorú Dlog opätovne v minulosti na svojich vydaniach podceňoval. Je to veľká škoda, keďže tak ako v prípade iných skupín a to nielen zo Slovenska, ktoré majú určitý tvorivý potenciál sa výsledný efekt pokazí práve nedotiahnutím vizuálnej stránky celého diela. Nakoniec v závere svojej existencie sa Evil prezentoval albumami (Legenda Neskrotných Živlov, Studňa), ktoré boli po všetkých stránkach dotiahnuté do maxima.

Black metal is for those who see the darkness as the brightest light
Black metal is for those who dare to enter the kingdom of the night
Black metal is for those of the true
Black metal….is not for you

Hudobná časť Devil’s Obsession je už ako sa hovorí iná „šálka kávy“. Údernosť od prvej minúty, agresivita, špecifický, zašumený zvuk prenášajúci poslucháča priamo ku koreňom black metalu. Nemať informácie o tejto skupine, povedal by som, že ide o škandinávsku alebo francúzsku produkciu. Z hľadiska domácej scény musím povedať,  že to čo ponúka toto demo prezentuje nefalšovaný underground, aký sa v našich končinách vyskytuje len zriedkavo. Zvuk albumu je na svoje možnosti veľmi slušný, bicie sa držia v úzadí, no v správnej chvíli vedia prejaviť razantnú energiu. Hutný zvuk gitár ide dopredu, riffy sú energické,  kompozične držia všetky skladby vysoko nad priemerom. Veľkou devízou je pre mňa spev, ktorý posúva materiál o level vyššie. Hlavne v skladbe Devil´s Obsession je to niečo výnimočné. Jediný prívlastok, ktorý ma v tomto prípade napadá je totálna „devastácia“. Dovolím si povedať, že naozaj veľmi pozoruhodný a konkurencie-schopný materiál nielen doma, ale aj v zahraničí. Jednoznačne, ak preferujete black metal vo svojej autentickej podobe, Evil, a toto demo, je tou správnou voľbou. Na záver nechajme zaspomínať Dloga na nahrávanie Devil´s Obsession.

„Každý materiál som komponoval z pohodlia domova. Toto bolo obdobie, keď som materiály robil na španielke a nie na elektrickej gitare. Vlastne, všetky veci z rannej tvorby Evil, boli pripravované na španielke a pred nahrávaním som využil spolupráce Carpatha, pre jeho zručnosti na gitare. Materiál Devil’s Obsession, sme spoločne v rýchlosti nacvičili a rovno aj nahrali v našej skúšobni. Vždy to malo z mojej strany taký rýchly proces, keďže som už vedel čo chcem. Nikdy som nejako nešpekuloval a chcel som mať nahrávku čo najviac autentickú. Čo sa týka textov, úvodnú Sheep in Wolf’s Clothes napísal Kaltemtal (Warmarch). Zvyšné 2 texty sú z môjho pera. Obálka kazetovej verzia je tiež z mojej ruky. Ide o taký trochu mix Satanic Rites od Hellammer a Fourth Reich od Katharsis (úsmev). Chcel som tak nejako zachytiť také to demo obdobie 80/90 rokov.“

 

Krolok – Flying Above Ancient Ruins

Zatuchnuté, podzemné komnaty pustého hradu vypustili v roku 2017 debutový album Flying Above Ancient Ruins bratislavskej skupiny Krolok. Skupina, či skôr projekt jedného zo zakladajúcich členov fenomenálnych Malokarpatan pod pseudonymom HV, zakalila vody domácej scény už v roku 2013 so split albumom s projektom Temnohor. Na okraj treba spomenúť, že tvorca projektu Temnohor je tiež bývalý vokalista Malokarpatan. V tomto období však Malokarpatan ešte neexistoval a jednotliví členovia figurovali v samostatných skupinách ako Remmirath, Temnohor či spomínaný Krolok.

Skupina vznikla v roku 2011 a po prvom split albume nasledovali dve demá a jedno EP At the End of a New Age z roku 2016. Rok 2017 však priniesol debutový album Flying Above Ancient Ruins teda zlomový okamih v živote skupiny. Spolu s rastúcim záujmom o Malokarpatan získava tento album taktiež zaslúžený rešpekt. Dôkazom je viac než desiatka repressov a zmluva s legendárnym, francúzskym vydavateľstvom Osmose Productions. Album obsahuje päť regulárnych skladieb a jednu rehearsal verziu skladby Count Von Krolock. Bez skúšobňového bonusu dĺžka materiálu presahuje okolo pol hodiny. Niektoré zo skladieb sa objavili už na predchádzajúcich materiáloch ako Hunger of Her Eyes či At the End of a New Age práve tu však získali štúdiový šat. Nosnou myšlienkou albumu je zlovestný gróf Krolock a jeho prekliaty svet nasiaknutý krvou nevinných. Teda akási hudobná parafráza na Stokerov román Dracula a jeho nelicencovanú filmovú verziu Nosferatu. Ak si odmyslíme románovú podobu či rôzne filmové spracovania ostane nefalšované zlo z ľudových predstáv vracajúce sa zo sveta mŕtvych nakŕmiť svoj nekonečný hlad. A práve tieto nadprirodzené predstavy zhmotňuje tento materiál dokonale. Hudobná časť albumu je na tom podobne. Exhumovaný black metal 90. rokov s nostalgickým zvukom, old school riffmi a spevom uväzneným v bezodnej priepasti ozveny. Nechýbajú ani zlovestné intrá, zákerné thrashové riffy, démonické klávesové aranžmá či povestný výkrik „ughhhh“. Obal zdobí námet inšpirovaný hradnými ruinami Poenari z ďalekých rumunských Karpát v diabolskom objatí temného kniežaťa. Samozrejme z dielne už dnes spomínaného domáceho autora Dávida Glombu. Skladby sa pohybujú zväčša v stredných tempách, s občasnými akustickými vsuvkami, ktoré gradujú atmosféru divokých Karpát nasiaknutú temnou energiou detí noci. Krásnym príkladom je titulná Flying Above Ancient Ruins či The Wanderer Ascends (Father of Sorrows and Past). Béla Lugosi či Christopher Lee by tento debut odporučili všetkými desiatimi.

Travelling across time
Near the mountains of Fagaras
The Citadel lies, laid upon an inaccessible hillside
Unconquerable fortress, surrounded by myths
Poenari, so it was called

Skupina ostala verná odkazu Flying Above Ancient Ruins aj po vydaní a jeho nasledovník z roku 2021 Funeral Winds & Crimson Sky len potvrdil silnú pozíciu na scéne. Za zmienku v tomto článku stoja aj najstaršie hudobné pokusy hlavného aktéra HV z materiálu Demo 2004 so skupinou Helcaraxe. Nakoniec z tohto materiálu pochádzajú aj niektoré fragmenty riffov, ktoré môžeme nájsť na druhom albume Funeral Winds & Crimson Sky. Určite treba spomenúť aj bratskú skupinu Malokarpatan. V našich článkoch sme ich okrajovo spomínali v prípade tretieho dielu Pagan Black Metal na Slovensku z dôvodu ich inklinácie k slovenskému folklóru a jeho temným aspektom. Tretí album Krupinské Ohne (2020) však zablúdil do sveta čarodejníc a čiernej mágie takže spĺňa parametre dnešného článku. Rozoberať ho však nebudeme, keďže sme sa jeho analýze venovali na našich stránkach v tejto recenzií a v obsiahlom rozhovore s gitaristom Adamom. Či už siahnete po nahrávkach Krolok alebo Malokarpatan, sklamaní nebudete. Zlovestné sily v službách pekelných ako upíry, čarodejnice, temný pán či strigy dokázali tieto skupiny zhmotniť vo svojej tvorbe vždy dokonale. Ako si spomína HV na nahrávanie Flying Above Ancient Ruins nám prezradí odpoveď z nášho rozhovoru.

„Skladby pre debutový album vznikali postupne v rôznych časových intervaloch. Jednotlivé riffy som si zaznamenával do počítača a následne ich dával dohromady. V tom čase (cca rok 2009-2010) som pôsobil v kapele Remmirath s ktorou sa to stále viac uberalo do viac experimentálnejších vôd, preto som sa rozhodol založiť si vlastný projekt. Aby som to nejak zhrnul, debutový album vznikal niekoľko rokov. Pri jeho nástupcovi to bolo úplne naopak, okrem skladby ktorú som si zobral z dema Helcaraxe (prvé tri riffy z Hymns of Old Forest) vznikol celý materiál na jeseň 2020. Hlavným impulzom ku skladaniu druhého albumu bola smrť môjho otca, ktorý patril medzi mojich najväčších fanúšikov a vždy sa ma snažil v hudbe podporovať. Myšlienka, alebo teda primárny cieľ, bol vytvoriť album so silnou atmosférou odkazujúci na rané 90. roky. Názov albumu v preklade „Lietajúc ponad starobylé ruiny“ má symbolizovať pohľad na zrúcaninu hradu Poenari v obkolesení Fagarašských hôr z vtáčej perspektívy (koho bol sídlom predpokladám nemusím vysvetľovať). O grafickú stránku sa postaral Dávid Glomba, ktorý podľa môjho názoru ešte viacej umocnil jeho atmosféru.“

 

Slovo na záver

Túto kapitolu domácej scény by sme nemohli uzavrieť bez ďalších skupín a albumov, ktoré svojou tvorbou nasledovali klasické ponímanie black metalu. Ako prvú spomeniem  stredoslovenskú skupinu Darktimes z Liptovského Mikuláša, konkrétne ich druhý album Utter Coldness z roku 2019. Kto má rád škandinávsku scénu druhej vlny si určite príde na svoje. Darktimes síce recykluje staré zaužívané postupy, ale zato veľmi poctivo. Basovejší zastretý zvuk je dopĺňaný výraznými a agresívnymi bicími Miroslava Raučinu. Ten sa angažuje v blackmetalových skupinách ako Cineres (album Two Kings 2023) či v Concubia Nocte (EP Mohyly 2021). V kombinácii s havraním vokálom a chladnými riffmi Utter Coldness reprezentuje škandinávske poňatie black metalu.

Kanadským war metalom nasiaknutý Cresset z Bratislavy vypustili v roku 2021 bohorúhačský album Obscurantism. Deathmetalovým nádychom podkuté nekompromisné riffy s tematikou temného stredoveku zhmotnil v šiestich skladbách hlavný mozog skupiny VVytchfynder. Album vyšiel pod hlavičkou Hexencave Productions a dáva holt takým skupinám ako Blasphemy či Conqueror. Debutové EP Conqueror Worm (2017) sme recenzovali aj na našich stránkach, rozhovor s VVytchfynderom k albumu Obscurantism sa podarilo spraviť minulý rok. K témam stredoveku má blízko aj československá formácia Zmyrna. Mystické stránky stredovekej spoločnosti zhmotnili na debutovom EP Zmyrna (2021) a dvoch split albumoch.

Na záver by sa patrilo spomenúť skupiny, ktoré svojou undergroundovou fúziou old school death metalu s black metalom „znesvätili“ domácu scénu. Bratislavský Goatcraft s debutovým albumom Spheres Below (2020) sme už na našich stránkach rozoberali samostatne v recenzií. Vyzdvihli sme zanietenie a ortodoxnosť celého materiálu cez jeho tematiku či oldschoolové poňatie žánru. Aktuálne je Goatcraft v hibernácií a členovia skupiny sa angažujú v doom-deathmetalovej skupine Hrob. O tvorbe gitaristu Demolátora a hlavného mozgu Goatcraft sme písali aj v spojitosti s projektom Svarthat, ktorý voľne nadviazal svojim demom Helheimsk Dager (2010) na tvorbu nórskeho projektu Ildjarn. Recenzovali sme toto demo v našej rubrike Demokútik, kde sme rozoberali aj obskúrny spolok Istrometal Legions, kde sa členovia Goatcraft a ďalších spriatelených skupín ako Radiation či Satanic Vomit angažovali. VVytchfynder z Cressetu nám v rozhovore poodhalil závoj minulosti nad týmto spolkom.

„Istrometal Legions, alebo projekty okolo Demolátora a Porenuta bola zase samostatná kapitola. Black metalový fanatizmus obohatený o dávku punkového chuligánstva a výtržníctva. V dobe, kedy začal byť Demolátor veľmi hudobne aktívny a chrlil jedno demo za druhým (veľa z nich ostalo „oficiálne“ nezverejnených, čo je škoda) zvykol chodiť na návštevy Infernal Vlad z Cult of Fire a vzájomne sa hecovali ako v muzike, tak v šialenstve. Koncerty a akcie s týmito ľuďmi boli absolútne kultové. No a na troskách kapiel z Istro Metal Legions vznikli Goatcraft a Porenut….keď nad tým tak spätne premýšľam, tak po ukončení činnosti všetkých týchto kapiel, alebo zoskupení vznikli nové, s viac vyzretým prístupom. Zánikom k novým počiatkom?“

Pri „smrtiacej“ fúzií s black metalom ešte ostaneme. Východoslovenský Infer mal hudobne síce vždy bližšie k death metalu, materiálmi ako Cold Being (2005) či Aeon of Deathless Blight (2020) však ukázal, že s ním treba rátať na všetkých frontoch. Dominantnou súčasťou tvorby tejto skupiny bola vždy silná antihuman a antichristian tematika. Bubeník Inferu Robo sa angažuje v ďalšej blackmetalovej skupine z východu, Machina Baphometa, ktorej debutové EP On the Ruins of Empires (2015) sme recenzovali aj u nás. Vo svojej diskografií majú zatiaľ iba jeden album Supernova (2018). Členovia skupiny sú aktívni aj v skupine Cholera, ktorá v roku 2023 vydala debutový album Peccatum Originale.

Príbeh dnešného dielu ukončíme v Trnavskom kraji, v meste Senica, kde od roku 2011 do roku 2020 existovala skupina Rawcvlt. Tá po niekoľkých demáčoch a split albume s okultným projektom 777 Babalon (projekt Delgrasta z Nevaloth, Agnaara z Tujarot a členov Ceremony of Silence) vydala svoj jediný a zároveň posledný album Premonitions of Horrible Things to Come (2018). Rawcvlt začínal ako typická war blackmetalová skupina s prvým materiálom Rehearsal Demo 2012 (2012). Známe sú ich vystúpenia, inak povedané aj „vojnové ťaženia“ s nábojnicovými pásmi a fakľami v začiatkoch ich existencie. Neskôr sa zamerali viac na antikresťanské a okultné témy, ktoré zhmotnili na vyššie spomínanom debutovom albume. Hudobne mal Rawcvlt blízko k našim západným susedom špeciálne ku skupine Maniac Butcher, ale badať v ich tvorbe aj súčasné trendy škandinávskej scény. K tej mala blízko aj nitrianska skupina AIN s ich jediným EP Strengthening of the Black Flame (2019). Z noviniek na scéne treba určite spomenúť švajčiarsko-slovenský projekt Dominion of Suffering. Debutový album The Birth of Hateful Existence (2020) sme spomínali v recenzií a v rozhovore s bubeníkom Neptunom. Ten vedie aj black/deathmetalové vydavateľstvo Necroeucharist Productions. Nádej do budúcnosti predstavuje projekt Spectral Corruption hudobníka Verminitara. Na konte má zatiaľ debutový album Colorless Rays of Sun (2021) a druhý album Requiem (2022) vydaný pod hlavičkou portugalského vydavateľstva Signal Rex. Verminitar sa angažuje aj v ďalšom raw blackmetalovom projekte Abyssal Necrophony, ktorí sme rozoberali v našej rubrike Auditorium.

V rámci mapovania domácich skupín, ktoré nadviazali na prvotný odkaz black metalu je to z našej strany všetko. V poslednom diely nášho príbehu sa pozrieme do akej podoby sa tento žáner na svojej evolučnej línií vyvinul.

***

 

Napísal: Blutkrieg & NKH

---

Súvisiace články:
Rozhovor s Dlogom (Evil, Slavigrom, Warmarch)
Rozhovor s Cresset
História slovenského black metalu
Začiatky slovenského black metalu
Pagan Black Metal na Slovensku časť I. – V znamení hromu
Pagan Black Metal na Slovensku časť II. – V znamení slnka
Pagan Black Metal na Slovensku časť III. – Oheň ešte tlie
DSBM na Slovensku